Vznik prvej Československej republiky (ČSR) pred viac ako storočím predstavoval pre Slovákov zásadnú zmenu. Z národa, ktorý v rámci Rakúsko-Uhorska nemal garantované právo na vlastnú existenciu, sa stal jeden zo štátotvorných národov nového demokratického štátu. Tento proces bol výsledkom dlhodobých politických snáh, medzinárodných udalostí a aktívnej činnosti politických predstaviteľov oboch národov.
Slovenský národný politický program
Požiadavka slovenskej samosprávy v rámci Uhorska bola formulovaná už od polovice 19. storočia. Kľúčovou postavou v tomto smere bol Ľudovít Štúr, ktorý vychádzal z presvedčenia o svojbytnosti Slovákov ako národa. Program však nemal reálnu šancu na realizáciu po neúspešnom slovenskom povstaní v rokoch 1848 - 1849 a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, ktoré posilnilo centralistické tendencie.
Oživenie slovenskej otázky a zahraničný odboj
Prvá svetová vojna, ktorá vypukla v lete 1914, priniesla nové možnosti pre riešenie postavenia Slovákov v Európe. Keď sa ukázalo, že mocnosti centrálnych mocností vojnu pravdepodobne prehrajú, začali sa intenzívnejšie formovať úvahy o vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. Kľúčovým aktom, ktorý to potvrdil, bola Clevelandská dohoda z 22. októbra 1915, podpísaná slovenskou komunitou v Spojených štátoch amerických (USA) spolu s českými predstaviteľmi.
Lídrom zahraničného československého odboja sa stal Tomáš Garrigue Masaryk. Vo februári 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada (ČSNR), na ktorej sformovaní mal významný podiel aj Slovák Milan Rastislav Štefánik. Táto rada sa stala de facto reprezentantom budúceho štátu v zahraničí.
Úspechy československých légií
Diplomatickému úsiliu Masaryka, Štefánika a Edvarda Beneša výrazne pomáhali úspechy československých légií. Tieto ozbrojené zložky, ktoré sa sformovali počas vojny v Rusku, Taliansku, Srbsku a Francúzsku, predstavovali vojenskú silu budúceho štátu. Do konca vojny pôsobilo v légiách okolo 100 000 legionárov, z toho približne 5 500 Slovákov. Ich bojové úspechy, ako napríklad pri Zborove, dodávali váhu ich diplomatickým snahám.
V máji 1917 českí politici predniesli v ríšskom parlamente vyhlásenie žiadajúce spojenie českých krajín so Slovenskom. Toto vyhlásenie podporil aj slovenský politik Vavro Šrobár, ktorý 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši presadil do rezolúcie požiadavku práva na sebaurčenie národov.
Medzinárodné uznanie a deklarácie
Predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda Československej národnej rady Masaryk podpísali 30. mája 1918 Pittsburskú dohodu, ktorá potvrdila zámer vytvoriť spoločný štát. Následne, 14. októbra 1918, vznikla v Paríži dočasná československá vláda.
Snahu o vytvorenie spoločného a demokratického štátu Čechov a Slovákov deklarovala aj Washingtonská deklarácia, zverejnená 18. októbra 1918. V jej závere sa píše: „Veríme v demokraciu - veríme v slobodu - a v slobodu vždy väčšiu a väčšiu.“
Vznik samostatného Československa
Kľúčovým momentom bol 28. október 1918. V tento deň sa v Ženeve uskutočnilo stretnutie predstaviteľov domáceho a zahraničného odboja, na ktorom bola potvrdená dočasná československá vláda. Týmto dňom Rakúsko-Uhorsko prijalo podmienky definitívnej kapitulácie.
V Prahe vydal Národný výbor československý zákon o vzniku ČSR, ktorý podpísali Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom bola oficiálne vyhlásená Československá republika.
O dva dni neskôr, 30. októbra 1918, sa v Turčianskom Svätom Martine konalo verejné zhromaždenie, na ktorom Slováci prijali deklaráciu, v ktorej sa jasne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi. Týmto aktom sa Slováci prihlásili k vzniku spoločného štátu.
Dočasné Národné zhromaždenie 14. novembra 1918 zvolilo Tomáša Garriguea Masaryka za prvého prezidenta republiky. Vznikla tiež československá vláda, na čele ktorej stál Karel Kramář.
Význam a dedičstvo
Dátum 28. október 1918 patrí k najdôležitejším v novodobých slovenských dejinách. Bol začiatkom rozvoja vo všetkých oblastiach života, za ktorý vďačíme diplomatickým snahám T. G. Masaryka, M. R. Štefánika a E. Beneša, ako aj odvahe československých legionárov. Prvá Československá republika bola demokratickým štátom založeným na spolupráci, vzájomnej tolerancii a podpore.
Napriek tomu, že prvá Československá republika existovala len dvadsať rokov a jej odkaz bol narušený dvoma totalitnými režimami, jej princípy demokracie a spolupráce zostávajú aktuálne. Súčasné spoločenské a politické výzvy nás opätovne nabádajú k zamysleniu sa nad hodnotami, ktoré sme zdedili po tomto štáte, a k uvedomeniu si dôležitosti jednoty, spolupráce a rešpektu.
Chronológia kľúčových udalostí
- 1914 - 1918: Prvý česko-slovenský odboj a formovanie Česko-Slovenska.
- 22. október 1915: Podpísanie Clevelandského dohovoru.
- Február 1916: Vznik Československej národnej rady v Paríži.
- 30. máj 1918: Podpis Pittsburskej dohody.
- 14. október 1918: Vznik dočasnej československej vlády v Paríži.
- 18. október 1918: Zverejnenie Washingtonskej deklarácie.
- 28. október 1918: Vyhlásenie vzniku Československej republiky v Prahe.
- 30. október 1918: Prijatie Deklarácie slovenského národa v Martine.
- 14. november 1918: Zvolenie T. G. Masaryka za prezidenta.