Dňa 17. decembra 2021 sa v priestoroch Českého národného domu na Šubićovej ulici v Záhrebe konal slávnostný večer pri príležitosti významného jubilea - 25. výročia vzniku a činnosti Matice slovenskej v Záhrebe. Toto výročie bolo spojené s prezentáciou knižnej dvojjazyčnej publikácie s názvom „Dvadsiate piate výročie Matice slovenskej v Záhrebe“. Autorkou publikácie je Mgr. Alena Baliová, podpredsedníčka Matice slovenskej v Záhrebe. Preklad do chorvátčiny zabezpečila Indira Popovová-Potkonjaková, chorvátsky text lektorovala historička Agneza Szaboová a slovenský text Bc. Jana Novotná.
Pôvodne bolo 25. výročie založenia Matice slovenskej v Záhrebe, ktoré pripadlo na 1. december 2020, naplánované na patričnú oslavu. Avšak, vzhľadom na celosvetovú pandémiu ochorenia COVID-19, obmedzenia slobody pohybu a zákaz zhromažďovania sa väčšieho počtu ľudí, bolo potrebné tento akt odložiť. Z tohto dôvodu bol ako náhradný dátum pre oslavu 25. narodenín Matice zvolený 17. december 2021, kedy sa uskutočnilo slávnostné stretnutie členov a hostí.
Napriek radosti z oslavy, podujatie poznačila neúčasť viacerých kľúčových osôb. Samotná autorka knižnej publikácie, Mgr. Alena Baliová, sa nemohla zúčastniť kvôli nečakanému úmrtiu v rodine. S ospravedlnením pre náhlu chorobu sa na slávnostnom večere nemohla zúčastniť ani historička Agneza Szaboová, ktorá sa na podujatie veľmi tešila.
V úvodných slovách príhovoru Mgr. Alena Baliová pripomenula, že Matica slovenská v Záhrebe vznikla pred 25 rokmi, presne 1. decembra 1995. Stala sa tak deviateho miestneho odboru Matice slovenskej v Chorvátsku, s centrom v Našiciach (dnešný Zväz Slovákov v Chorvátsku). Zakladajúce zhromaždenie sa konalo v tom istom roku, 1. decembra, v priestoroch Chorvátsko-izraelského spolku na Vodníkovej ulici v Záhrebe. Zakladateľmi boli Matica slovenská v Chorvátsku a Spolok chorvátsko-slovenského priateľstva v Záhrebe. Do prvého výkonného výboru miestneho odboru Matice slovenskej v Záhrebe bol vtedy zvolený aj Zlatko Jevák st.
Matica slovenská v Záhrebe, v skratke nazývaná aj Matica, už pred pätnástimi rokmi vydala knihu „Desiate výročie Matice slovenskej v Záhrebe“. Táto publikácia zachytávala činnosť Matice od jej vzniku, teda od roku 1995 až do roku 2005. Uvedomenie si, že od vydania tejto publikácie uplynulo takmer 15 rokov a Matica za toto obdobie zorganizovala už stovky podujatí, ktoré by bolo prospešné zhrnúť na jedno miesto, sa stalo impulzom pre vznik novej knižnej publikácie. Samotná idea zozbierať písomný materiál o činnosti Matice v období od roku 2006 do roku 2020 vznikla v decembri 2020.
Nová knižná publikácia nadväzuje na predchádzajúcu prácu „Desiate výročie Matice slovenskej v Záhrebe“ a chronologicky spracováva obdobie činnosti od roku 2006 až do roku 2020. Je doplnená o fotografie a ďalšiu dokumentáciu z jej bohatej činnosti. Kniha zaznamenáva všetky aktivity: spomienkové, literárne a kultúrne večery, podujatia pri príležitosti významných sviatkov, valné zhromaždenia, prezentácie kníh, prednášky, okrúhle stoly, študijné cesty do matičnej krajiny a po Chorvátsku, ako aj spoločné aktivity s inými miestnymi odbormi Zväzu Slovákov v Chorvátsku, inými národnostnými menšinami mesta Záhreb, slovenským zastupiteľským úradom v Záhrebe a rôznymi organizáciami. Táto knižná publikácia, spolu s predošlou, predstavuje hodnotný historický, publicistický a fotografický zdroj všetkých aktivít Matice. Chronologicky usporiadaná, prostredníctvom písomného prejavu zaznamenáva činnosť a programové smerovanie Matice od jej vzniku.
V rámci svojho príhovoru Mgr. Baliová ďalej uviedla, že tvorba publikácie bola pre ňu síce „mravčiu“, no zároveň veľmi zaujímavou prácou, ktorej hlavným cieľom bolo zviditeľniť neúnavnú činnosť Matice na jednom mieste. V závere svojho slávnostného prejavu napísala:
„Za všetkými aktivitami a činnosťami, ktoré sme v tejto publikácii chronologicky uviedli, stoja ľudia, ktorí obetúvajú svoj voľný čas, pripravujú prednášky, kreatívne sa realizujú a hlavne prispievajú k veselému druženiu, kde sa všetci cítia ako jedna veľká rodina.“
Po prečítaní slávnostného príhovoru sa o Matici slovenská v Záhrebe prihovoril profesor histórie Jasmin Hutinović, dlhoročný člen organizácie. Zaspomínal na prvé kroky jej činnosti a pripomenul dôležité udalosti významné pri jej založení. Hovoril o dlhoročnej spolupráci s prvým predsedom Matice, Zlatkom Jevákom st., o vzájomných návštevách významných Slovákov a Chorvátov, s ktorými spolupracovali, o známych veľvyslancoch oboch republík, lektoroch, mnohých priateľoch Slovákov a aktívnych členoch, ktorí už žiaľ nie sú medzi nami. Zdôraznil ich úsilie pri formovaní Matice tak, aby bola aktívna a zhromažďovala Slovákov rôznych vekových kategórií a priateľov slovenskej krajiny.
Na záver slávnostného večera sa konalo krátke výročné zhromaždenie, kde bol predstavený plán a program Matice na nasledujúci rok 2022. Niektorí z prítomných členov a hostí predniesli návrhy pre ďalšie organizovanie spoločných aktivít. Prezentovaná kniha bola vnímaná ako dôkaz, že Matica je na správnej ceste a že hostia a priatelia Slovákov oceňujú jej prácu a tešia sa na budúce podujatia.
Po oficiálnej časti pozval predseda Zlatko Jevák všetkých na malé občerstvenie a spoločné posedenie. Krásnym prekvapením bola torta v tvare slovenskej zástavy s nápisom „Matica slovačka Zagreb“. Predseda poďakoval členkám Đurđici Sušovej, Ane a Mariji Jevákovej za prípravu desaťvrstvových koláčov, ktoré prispeli k príjemnej slávnostnej atmosfére. Đurđica Sušová a Ana Jeváková sa na podujatie obliekli do slovenských krojov.
Udalosti ako táto pripomínajú dôležitosť Matice slovenskej nie len v zahraničí, ale aj v širšom kontexte slovenskej národnej histórie a identity. Príklady osláv a aktivít rôznych miestnych odborov Matice slovenskej po celom svete odzrkadľujú jej neustálu snahu o udržanie a šírenie slovenského jazyka, kultúry a tradícií.
Matica slovenská, ako najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia slovenského národa, má dlhú a bohatú históriu siahajúcu až do roku 1863. Jej vznik v Martine v atmosfére národného obrodenia bol kľúčovým krokom pre formovanie slovenskej identity a jazyka. Založená bola 4. augusta 1863 na valnom zhromaždení, ktoré zhromaždilo približne 5000 ľudí. Inštitúcia bola založená „na tisícročnú pamiatku pokresťančenia a založenia písomníctva slovanského“. Za prvého predsedu Matice slovenskej bol zvolený biskup Štefan Moyses, prvým podpredsedom Karol Kuzmány. Počas svojej existencie Matica slovenskej čelila mnohým výzvam, vrátane obdobia maďarizácie, kedy bola v roku 1875 uhorskou vládnou mocou zatvorená a obnovená až po vzniku Československa v roku 1919.
Matica slovenská si aj v súčasnosti pripomína významné výročia, ktoré sa odvíjajú od jej založenia a od historických udalostí spojených so slovenským národom. Tieto pripomienky nie sú len reflexiou minulosti, ale aj impulzom pre súčasné a budúce aktivity. Napríklad, oslavy 160. výročia založenia Matice slovenskej zahŕňali medzinárodné stretnutia a diskusie o výzvach, ktorým čelia kultúrne inštitúcie. Rok 2023 bol v slovenskom národe spojený s oslavou veľkých symbolických výročí, vrátane tých, ktoré sa viažu k počiatkom slovenskej štátnosti a k odkazu sv. Cyrila a Metoda, ako aj k založeniu Matice slovenskej v roku 1863, ktoré sa uskutočnilo tisíc rokov po príchode vierozvestov na Veľkú Moravu. Tieto udalosti podčiarkujú dlhú históriu a kontinuitu slovenského národa a jeho kultúrneho dedičstva.
Dôležitosť Matice slovenskej sa často prejavuje v kontexte jej odolnosti voči politickým režimom a spoločenským zmenám. Prežila obdobia Rakúskej ríše, Rakúsko-Uhorska, prvej Československej republiky, Slovenského štátu, socialistického Československa až po súčasnú Slovenskú republiku. Tento historický kontext zdôrazňuje jej nezlomnosť a neustálu úlohu ako obrancu a predstaviteľa slovenského národa.
Príhovory pri rôznych výročných príležitostiach často zdôrazňujú, že Matica slovenská nie je len politickou organizáciou, ale od svojho založenia mala vždy silné národné poslanie. V tomto kontexte je dôležité budovať vlastné národné základy, aby bolo možné efektívne slúžiť širším medzinárodným štruktúram. Suverenita slovenskej republiky a jej postavenie medzi národmi sú neoddeliteľne spojené s hrdosťou na vlastné národné dedičstvo, ktorého nositeľkou je aj Matica slovenská.
Dvadsiate výročie založenia Miestneho odboru Matice slovenskej v Abraháme, oslávené 18. januára 2020, je príkladom lokálnej iniciatívy a aktivity v rámci širšej matičnej siete. Podujatie zahŕňalo výročné zhromaždenie, ocenenia jubilantov a nových členov, ako aj predstavenie plánu činnosti na nasledujúci rok. Tieto lokálne udalosti sú kľúčové pre udržanie životaschopnosti a aktivity Matice v rôznych regiónoch.
V roku 2017 sa rok niesol v znamení oslavy hrdinstva predkov, tradičnej viery a národnej kultúry, pripomínajúc si osobnosti ako Jozef Miloslav Hurban a Andrej Radlinský. Taktiež sa oslavovalo 25. výročie vzniku Slovenskej republiky, čo poukazuje na neustálu potrebu reflexie národných dejín a identity. Tieto oslavy sú často spojené s matičnými podujatiami po celom Slovensku.
Rok 2018 bol rokom významných výročí, ako vznik prvej Česko-Slovenskej republiky, Pittsburská dohoda či Deklarácia slovenského národa. Matica slovenská v tomto období čelila výzve získať späť rešpekt a poukázala na neoceniteľnú prácu svojich matičiarov po celom Slovensku. V tomto kontexte sa často zdôrazňuje, že Matica slovenská má pevné základy v práci jej členov a je symbolom národnej súdržnosti.
Dňa 4. augusta si Slovensko pripomína Deň Matice slovenskej, pamätný deň Slovenskej republiky, ustanovený Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z októbra 1993. Tento deň pripomína zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine, ktoré sa konalo 4. augusta 1863. Tento akt položil základy najvýznamnejšej kultúrno-spoločenskej inštitúcie v histórii slovenského národa, ktorá bola druhá po spolku Tatrín.
Na zakladajúcom valnom zhromaždení v Martine, kde sa zišlo približne 5000 ľudí, bola atmosféra naplnená národným sebauvedomovaním. Stretnutie malo duchovný podtext s bohoslužbami na počesť tisícročnej pamiatky príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Po duchovnej časti nasledovalo zasadnutie dočasného matičného výboru, ktorý otvoril Ján Francisci. Novozaložená inštitúcia získala podporu aj od rakúskeho cisára v podobe 1000 zlatých a Ján Francisci predložil celkovo zozbieraných 94.000 zlatých na vznik MS. Valné zhromaždenie prijalo uznesenie o založení MS na pamiatku pokresťančenia a založenia slovanského písomníctva. Súčasné bádanie však naznačuje, že christianizácia prebiehala už skôr, od začiatku 9. storočia.
Za prvého predsedu Matice slovenskej bol zvolený rímskokatolícky biskup Štefan Moyses, a za prvého podpredsedu evanjelik Karol Kuzmány. Táto voľba odrážala dohodu vtedajších rozhodujúcich konfesií na Slovensku a obe osobnosti sa stali hlavnými predstaviteľmi národnej inštitúcie, ktorá obhajovala slovenský národ. Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom a následnom rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, nastala vlna maďarizácie, ktorá viedla k nevôli uhorských úradov voči účinkovaniu Matice slovenskej a napokon k jej zatvoreniu v roku 1875.
Príhovor správcu Matice slovenskej, Jána Martáka, pred viac ako päťdesiatimi rokmi, zdôrazňoval hlbokú súvislosť medzi slovenskou vlasťou, národom a rodinou. Podľa jeho myšlienok, práve tieto kategórie umožňujú „dobýjať svet“ a budovať medzinárodné štruktúry, no najprv je potrebné budovať vlastné národné základy. Tento princíp platí aj pre Slovenskú republiku, ktorá musí stáť na pevných pilieroch svojej suverenity.
Odkaz Ľudovíta Štúra, ktorý sa ako kľúčová postava slovenského národného obrodenia, zaslúžil o rozvoj slovenského jazyka a národného povedomia, je dodnes aktuálny. Jeho myšlienky preklenujú obdobie od 19. do 21. storočia a zdôrazňujú dôležitosť národnej identity v kontexte európskych a svetových vzťahov. Štúr chápal národ nie ako uzavretú jednotku, ale ako cestu k medzinárodným polohám a obcovaniu s inými národmi. Jeho odkaz spočíva v umení spojiť národno-kultúrnu kontinuitu so smelou inovatívnou originalitou, čo je podstatné pre moderné slovenské dejiny a kultúru.
Predstavujeme sa -- Archív Matice slovenskej
tags: #prihovor #k #vyrociu #matice #slovenskej