Vážený pán riaditeľ, ctení zástupcovia profesorského zboru, vážení rodičia a študenti,
dovoľte mi na úvod dnešného slávnostného večera povedať pár slov. Už Ovídius skonštatoval: „Čas plynie a my nepozorovane starneme.“ Čas - človekom neovplyvniteľný fenomén - plynie si svojím nezvratným tempom. A tak dnes, po uplynutí nespočetného množstva dní dobrých i zlých, sa tu všetci stretávame, aby sme sa rozlúčili s érou bezstarostných študentských čias a vkročili do sveta dospelých.
Áno, o chvíľu sa uzavrie brána s rokmi nášho detstva a kľúč od nej... Kto vie, kam sa len podeje. A príde prvá veľká skúška dospelosti, na ktorú sa budeme musieť svedomito pripraviť. Pretože len vlastnou usilovnosťou a ctižiadosťou budeme pripravení úspešne zdolávať všetky prekážky života.
Význam stužkovej slávnosti pre všetkých
Stužková slávnosť však nie je významná len pre nás - študentov. Rovnako dôležitá je aj pre pedagógov. Veď Vás, milí učitelia, treba naozaj obdivovať! Nie každý predsa dokáže zvládnuť toľké trápenia: Rozprávať stále to isté, často zvládať skúšku absolútneho študentského nezáujmu, s pocitom, že jeho hlasivky sa nedožijú ďalšieho dňa. A najviac s pocitom, že je to úplne zbytočné a neprinesie to žiadne výsledky.
Čo iné si želá každý učiteľ, ako to, aby sa jeho žiaci v živote uplatnili a jeho práca priniesla ovocie. Zatiaľ čo sme sa my študenti riadili heslom: „Z učenia ešte nikto nikdy neumrel, ale načo riskovať!“ Je len škoda, poviete si, že si to uvedomujeme až teraz, keď sa naše štvorročné putovanie pomaly chýli ku koncu. A teraz je na nás, aby sme nesklamali vaše nádeje, ktoré ste do nás vložili.
Avšak je tu ešte niekto, kto sa na dnešný večer tešil spolu s nami. Sú to naši drahí rodičia, ktorí vždy stáli pri nás a pomáhali nám, keď sme to potrebovali. Snažili sa nám vytvoriť čo najlepšie podmienky pre naše štúdium i šťastný život.
Spomienky na študentské časy
A milí moji spolužiaci, pospomínajme si spolu na náš prvý „stredoškolácky“ deň. Nesmelo sme sa obzerali a napriek tomu sme sa museli tváriť aspoň trošku sebavedome. Nepoznali sme si navzájom mená, v novej škole sme blúdili pri hľadaní učební. Základná škola aj so všetkými spomienkami sa stala minulosťou. Mali sme to ťažké a očakávalo sa od nás, že keď sme už starší, budeme asi i rozumnejší. Napriek tomu sme nespĺňali požiadavky na rozumnú triedu.
Naša trieda, napríklad 4.A, možno nepatrila vždy medzi tie najvzornejšie na škole. Veď postaviť sa pred 33 študentov a zaujať ich nie je jednoduchá úloha. Napriek tomu nám naši pedagógovia trpezlivo odovzdávali vedomosti, ktoré sú základom pre náš ďalší život - či už v praxi, na vysokej škole, alebo kdekoľvek, kam nás naša cesta zavedie.
Chápeme, že za každou snahou našich učiteľov stál jasný cieľ - pripraviť nás nielen na maturitu, ale najmä na život. Aby sme sa dokázali uplatniť, aby sme našu školu reprezentovali so cťou a aby sme si vo svete dospelých našli svoje miesto. Vieme, že niektorí z nás možno začali brať veci vážnejšie až v poslednej chvíli. Áno, nie vždy to s nami bolo jednoduché. Mnohokrát sme namiesto učenia dávali prednosť zábave. Ale nech už to bolo akokoľvek, vaše úsilie nám prinieslo nové poznatky, cenné skúsenosti a mnoho zážitkov, za čo sme vám nesmierne vďační. Uvedomujeme si, že každá vaša hodina bola darom, ktorý si teraz so sebou nesieme do budúcnosti.
Poďakovanie učiteľom a rodičom
Vážený pán riaditeľ, vážený učiteľský zbor, milí rodičia, milí študenti a vážení hostia. Všetko to začalo pred štyrmi rokmi, keď sme ako mladí študenti prekročili brány našej školy. Vtedy sme ešte netušili, do akej časti života vstupujeme. Poznali sme ju len z rozprávania. Pomaly ako tie roky plynuli, sme si začali uvedomovať, že z malých študentov vyrastajú veľkí študenti, ktorí museli neraz zvládať skoré ranné vstávanie, ťažké testy, prebdené noci pri robení protokolov...
Po tomto neľahkom a tvrdom boji sa zrazu ocitajú pred veľkou skúškou, skúškou dospelosti, maturitou. Na celej našej ceste na strednej škole, ktorá trvala štyri roky, sme spoločne prežili dobré i zlé chvíle, na ktorých nás sprevádzali naši triedni učitelia. Prežili sme toho veľa, spoznali sme nové miesta, nových ľudí a dokonca sme lepšie spoznali aj samých seba, kde sme zistili svoje klady a zápory.
Za tieto poznatky by sme mali v prvom rade poďakovať vám, učiteľom, ktorí ste to s nami vydržali až doteraz, aj keď to s nami vôbec nebolo ľahké, pretože sa nám mnohokrát nechcelo vôbec pracovať, občas sme vyviedli nejakú vylomeninu, ale aj to patrí k študentskému životu. Veľká vďaka patrí aj vám, rodičia, ktorí ste vždy stáli pri nás a pomáhali nám, keď sme to potrebovali, snažili sa nám vytvoriť čo najlepšie podmienky pre naše štúdium i šťastný život. A za toto by som chcel, v mene nás - všetkých študentov - srdečne poďakovať, pretože bez pomoci našich rodičov by sme neboli tým, čím sme. A teraz, keď tu stojíme pred vami už skoro ako dospelí ľudia, vás môže hriať pocit hrdosti a pýchy, že sme sa spoločne s vašou pomocou dostali až sem.
Osobitné „ďakujeme“ smerujeme našej triednej pani profesorke, ktorá s nami zažila možno viac zlého ako dobrého a je nám ľúto, že si to uvedomujeme práve teraz. Taktiež veľmi ďakujeme našim maminám a otcom. Vy ste tu dnes s nami a určite ste hrdí na to, že vaše dieťa tu stojí pred vami rozhodnuté kráčať ďalej samo, aj keď pre vás asi vždy ostane dieťaťom. Stojíme tu, no vieme, že bez vašej starostlivosti, trpezlivosti, cenných rád a nekonečnej rodičovskej lásky by sme to nedokázali.
Vážený pán riaditeľ, ctení zástupcovia profesorského zboru, vážení rodičia a študenti. Pani profesorky ďakujeme, že ste sa nás celé štyri roky snažili pripraviť na vstup do života a my sme sa vám často odplácali neporiadnosťou, študentskými výstrelkami, či aroganciou. Špeciálne poďakovanie patrí pani biologikárke, ktorá sa nás ujala v štvrtom ročníku. Vďaka vašej obetavosti a snahe ste nám pomohli dohnať všetko, čo sme zameškali v predošlých rokoch. Chcem sa poďakovať aj vám, milí rodičia, za to, že ste nás neustále podporovali, aj za to, že ste nás odtrhávali od mobilov, keď sme to najmenej chceli. Vieme, že to nebolo vždy ľahké, ale vďaka tomu sme sa dokázali naučiť na písomky a zvládnuť všetky náročné testy. Bez vašej trpezlivosti a občasného prísneho pohľadu by sme to asi vzdali oveľa skôr.
Vstup do sveta dospelosti
Neostáva mi teda už nič iné, len zaželať všetkým príjemne prežitý večer a dobrú zábavu. Stužková slávnosť je významná spoločenská udalosť. Je symbolickým krokom na ceste k maturite a dospelosti. Sledujete 34 tvárí, ktoré práve dnešným dňom vstupujú do radov maturantov a vzďaľujú sa tak bránam najkrajšieho obdobia života, detstvu. Každý z nás má naň nespočetne veľa spomienok. Teraz sme tu, v poslednom a rozhodujúcom maturitnom ročníku, v ktorom nás čaká maturita a tá je kľúčom do vysnívaného sveta dospelých.
Dnes večer nám budete odovzdávať zelené stužky - symbol nádeje a odhodlania na úspešný vstup do dospelosti. Sľubujeme vám, že tento krok nezoberieme na ľahkú váhu. Budeme sa snažiť pristupovať k povinnostiam s väčšou zodpovednosťou, usilovne pracovať a čo najlepšie sa pripraviť na maturitné skúšky, ktoré nás už čoskoro čakajú.
Milí spolužiaci, dnes sme sa stretli na tomto výnimočnom mieste, aby sme oslávili našu stužkovú. Stužková nie je koncom, ale skôr začiatkom niečoho nového a veľkého. Stužka, ktorú nám dnes pripli, je symbolom nádeje a odhodlania, ktoré nás budú sprevádzať v nadchádzajúcich mesiacoch. Tento školský rok bude plný výziev, ktoré sú pre nás nesmierne dôležité. Máme v sebe potenciál prekonať akúkoľvek prekážku, ktorá nám príde do cesty.
Preto vám sľubujeme, aj keď to zatiaľ tak možno nevypadá, že sa budeme snažiť čo najlepšie pripraviť na maturitné skúšky. Prišla tá chvíľa, keď neistým krokom vstupujeme do sveta dospelosti.
Stužková slávnosť - Súkromné Gymnázium ŽP - 4.G - zostrih
Nech je táto slávnosť pre vás - našich profesorov, rodičov i hostí - krásnou spomienkou.