Mesiac máj sa už od nepamäti považuje za mesiac lásky a zrodu nového života. Májová zeleň na poliach, lúkach a záhradách je znakom sily a rastu, pričom v kultúrach od dávnych čias zohrávala zásadnú magickú a prosperitnú úlohu pri rôznych významných kalendárnych udalostiach. Máj, odvodený od rímskej a gréckej bohyne plodnosti Maia, patril a patrí k najobľúbenejším mesiacom, v ktorom sa jarné ľudové obyčaje prelínajú s príchodom letného obdobia.
Staroveké korene a ochranná funkcia
Tradícia stavania mája má u nás dlhú a hlbokú históriu, siahajúcu až do antiky. Staroveké národy, vrátane Grékov, Etruskov a Rimanov, dávali už pred 1. májom na domy a hospodárske budovy stromčeky. Tieto slúžili ako ochrana pred zlými duchmi a chorobami. Stromom a vegetácii všeobecne pripisovali mimoriadne schopnosti ochrany, vnímajúc ich ako stelesnenú božskú entitu schopnú ochrániť domy a hospodárstva pred démonmi zimy a chorôb. Májová zeleň tak vyjadrovala želanie poľnohospodárov, aby ich úroda mala silu a dobrý rast. Stavanie stromov na začiatku mája bolo teda už v starovekých rozvinutých kultúrach všeobecne používaným ochranným symbolom na obydliach.
Vývoj tradície a symboliky mája
Stavanie „májov“ patrilo stáročia aj v stredoeurópskom priestore k veľmi obľúbeným obyčajom. Už od slovanského obdobia (približne od 6./7. storočia) bol tento zvyk rozšírený aj vo vidieckom prostredí na území Slovenska, čo potvrdzuje jeho predkresťanský pôvod. V stredoveku, od 13. storočia, sa v mestskom prostredí Európy začali máje stavať na námestiach pri kostoloch a radniciach, ako aj pred domami popredných mešťanov, symbolizujúc život, plodnosť a prosperitu.
Máj ako prejav lásky a sľub k sobášu
Neskôr pôvodný význam čiastočne upadol a máj nadobudol nový, romantický rozmer. V 15. a 16. storočí sa stal symbolom lásky a mládenci ho stavali pred domy dievčat, ktorým chceli vyjadriť svoju náklonnosť a vážny záujem. Tradíciou daný obradný právny úkon - postavenie mája - bol dokonca v istých prípadoch cirkvou uznávaný ako prísľub k sobášu, a to aj bez prítomnosti svedkov, až kým Tridentský koncil nezaviedol cirkevný sobášny obrad. Táto tradícia sa zachovala až po dnes. Pre chlapca to bola zároveň možnosť, ako dať najavo svoje city rodičom mladej devy. Ak malo dievča viac nápadníkov, našlo si pred domom niekoľko postavených májov, pričom si nápadníci máje navzájom rúcali.
Charakteristika a príprava tradičného mája
Tradičný máj predstavoval mladý, vysoký a štíhly stromček, najčastejšie zo smreka, jedle, brezy, borovice alebo osiky. Museli to byť silné a zdravé stromy. Kmeň sa zbavil kôry a konárov, pričom sa ponechal len zelený vrcholec, zvyčajne s dĺžkou približne dva metre. Vršok stromčeka bol hojne ozdobený pestrofarebnými stuhami, šatkami od milej a niekedy aj fľaškami s páleným alebo vínom. Niektorí mládenci viazali na stužky venček z čečiny alebo natierali vysokú žrď bielou farbou, aby sa odlíšili. Krivý alebo nepravidelne rozkošatený strom sa považoval za hanbu pre dievča aj pre darcu.
Príprava májov prebiehala v tajnosti. Mládenci si v hore vopred poznačili vhodný strom, ktorý zotli niekoľko týždňov pred stavaním, aby bol suchší a ľahší. Kmeň očistili od kôry a konárov a ukryli ho na kraji lesa. Vrchovec stínali tesne pred stavaním a následne ho zdobili rôznymi farebnými stužkami a šatkami. Postavenie mája mládenci pôvodne vykonávali potajomky v noci pred 1. májom, udržujúc dievčatá v napätí, v ktorom dvore sa ráno máj objaví.
Sprievodné zvyky a spoločenské prejavy
Stavanie májov je často sprevádzané muzikou, tancom, spevom a pitím, čo vytvára bujarú oslavu známu ako majáles. Dievčatá mládencov za postavenie mája odmenili pierkom z rozmarínu, klinčekov či iných kvetov, ktoré si mládenci zastrčili za klobúk, alebo peniazmi na májovú zábavu. Na iných miestach pozývali mládencov priamo do domu, kde ich pohostili koláčmi a pálenkou pod ich "májom", a odmenili ich tancom či bozkami. Mládenci, ktorí mali vážnejší vzťah, mali na postavený „máj“ zvrchované právo a kamaráti im s jeho postavením radi pomohli, veď sa potom všetci dobre zabavili. Podľa tradície bol v prvý májový deň dôležitý aj
Aby nebolo ľúto ostatným dievčatám, ktoré ešte nemali vhodný vek na vydaj, stavali mládenci spoločný máj pre všetky slobodné dievčatá uprostred dediny, na obecnom priestranstve či pred kultúrnymi domami. Mládenci chodili po postavení májov po celej dedine od mája k máju a spievali obradné piesne.
Mágia a povery májového obdobia
Život našich predkov bol spätý s mnohými predstavami, poverami a magickými praktikami. Noc z 30. apríla na 1. mája, známa ako Filipsko-jakubská noc alebo noc čarodejníc, bola považovaná za obdobie, keď sa strigy a strigôni schádzali na krížnych cestách, aby škodili úrode a prinášali mráz. Na ochranu pred nimi pastieri trúbili a práskali bičmi na návršiach, zatiaľ čo gazdovia dávali konáriky borievok nad dvere, pod strechu domu alebo ich zapichovali do hnojiska.
- Májová rosa: Na celom Slovensku bola považovaná za skvelý liek a preventívny prostriedok proti bolestiam. Ľudia si ňou umývali oči alebo ju používali pri kožných problémoch.
- Májový dážď: Najmä v prvom májovom týždni bol predzvesťou bohatej úrody. Dievčatá ho v strednom Slovensku používali aj ako kozmetický prostriedok na vlasy s formulou: „Dážď, dážď, májový dážď, budú mi od teba vlasy rásť“.
- Májové narodenia: V máji sa malo dariť všetkému živému. Mláďatá narodené v tomto mesiaci mali byť najvhodnejšie na chov a deti narodené v máji mali byť šťastné, hoci sa verilo, že začnú skoro šedivieť.
Regionálne rozdiely a ich špecifiká
Zvyk stavania májov sa líšil v každom kúte Slovenska, ba dokonca aj od obce k obci, čo svedčí o bohatosti slovenských tradícií.
- Západné Slovensko: Máje sa stavali na začiatku mesiaca, hlavne v noci z 30. apríla na 1. mája.
- Myjava: Zvláštnosťou bolo, že v polovici mája mládenci kmene potajmo zvalili, nanovo skrášlili vrcholce a opäť ich postavili, kde ostali stáť do konca mesiaca. Mládenci boli nútení vzdať sa stavania májov všetkým dievkam, namiesto toho sa dbalo o jediný máj povolený pre celú obec.
- Východné a Stredné Slovensko (Turiec, Liptov, Spiš): Stavanie májov sa viazalo k sviatku Turíc (Zoslania Ducha Svätého), ktorý sa slávi sedem týždňov po Veľkej noci.
- Liptov: Bolo zvykom stavať pre každé dievča v dome jeden máj - najstaršej najväčší, najmladšej najmenší. Najviac sa hodila breza, ktorú pôvodne nazývali „májovým stromom“. Na Turíce dostávali dievčatá aj dva stromy - brezu a smrek.
- Šariš a Zemplín: Máj vztýčili už v noci 30. apríla. Ráno potom mládenci vykonali prehliadku a kritiku májov, pričom dievčina, ktorej máj bol najvyšší a najkrajší, sa tešila veľkej pozornosti a obdivu.
- Spiš (Spišský Štvrtok): Chlapci stavali brezové máje všetkým dievčatám v dedine vždy na Turíce.
- Podbiel: Používali sa borovice.
V niektorých regiónoch Slovenska sa „májový strom“ staval nie s prvým májom, ale až počas Turíc. Zaujímavý je aj archaický slovanský názov „háj“ pre tento strom.
Úpadok a obnova tradície
Tradícia stavania májov nebola vždy bezproblémová. Už od 18. storočia sa zemepáni a vrchnosti snažili obmedzovať nekontrolovaný výrub stromov, ktorý so stavaním májov súvisel. Nariadenia na obmedzenie vydala napríklad Kráľovská rada v Bratislave v roku 1770 a neskôr aj Zvolenská župa. Postupne sa tradícia korigovala, často povolením stavania len jedného mája pre celú obec, čo znížilo počet individuálnych májov a vytratil sa moment prekvapenia.
Peknú tradíciu narúšali aj takzvané
Zmena k obnove nastala približne pred dvomi desaťročiami, keď sa máje začali znovu objavovať aj v obciach, kde už boli zabudnuté. Dnes je stavanie májov skôr symbolickou tradíciou a obľúbenou spoločenskou akciou. Hoci sa často zúžila na jeden kus pre obec či mesto, v niektorých lokalitách ho stále stavajú ručne, čím sa snažia dodržať pôvodný zvyk. Je naozaj pekné, že sa táto tradícia zachovala a aj v súčasnosti sa máje stavajú väčšinou za účasti veľkej skupiny ľudí, často spojené s kultúrnym programom.