Ukončenie základnej školy je významným životným míľnikom, ktorý si zaslúži dôstojnú oslavu. Tieto rozlúčkové slávnosti sú často spojené s odovzdávaním stužiek, záverečnými príhovormi a programom, ktorý reflektuje roky strávené v školských laviciach.
Symbolické odovzdávanie stužiek
Dňa 29. \[mesiac] sa všetci lúčili so stuhami, na ktoré im učitelia a spolužiaci písali priania do budúcnosti. Tento rituál symbolizuje prechod z detstva do dospelosti a je dôležitou súčasťou rozlúčkovej tradície.
Záverečná slávnosť a spomienky
V stredu bola rozlúčka zakončená slávnostnou udalosťou v hoteli Lipa. Tu sa žiaci rozlúčili so svojimi učiteľmi a spolužiakmi prostredníctvom záverečného príhovoru a zábavného programu. Tieto chvíle sú plné emócií, spomienok na spoločne prežité roky a nádeje na budúcnosť.
Príhovory ako odraz spoločnej cesty
Počas rozlúčkovej slávnosti zazneli príhovory, ktoré zhrnuli uplynulé roky na základnej škole. Nicole Jašáková, žiačka 9. ročníka, predniesla dojemný príhovor, v ktorom vyjadrila vďaku učiteľom a spolužiakom.
Príhovor žiačky Nicole Jašákovej:
„Vítam vás na Rozlúčkovej slávnosti 9. A a 9. B. Lúčime sa so školou i s vami. Školou, v ktorej nás učili a trápili sa s nami naši učitelia. Vďaka vám stojíme na prahu novej časti nášho života. Ste tu s nami a boli ste tu s nami od prvej triedy. Viedli ste nás ročníkmi a pomáhali ste nám získať nové vedomosti. Po písmenách prišli nové slová, po nich vety, ktorými sa teraz snažíme vyjadriť našu veľkú vďaku za vašu námahu. Stáli ste nad nami, povzbudzovali nás, keď nám niečo nevychádzalo. Ťažkými krokmi kráčali sme vpred. Ocitli sme sa na druhom stupni. Prišli nové a namáhavejšie predmety a s nimi noví učitelia. Úlohy sa zdali ťažšie, ale napokon sme ich vyriešili s úsmevom. A vďaka náročnej práci sme až tu. Lúčime sa s časom presedeným v laviciach našej triedy. Hodinu za hodinou sme mali viac a viac vedomostí. Vyľakané deti v laviciach sa zmenili na sebavedomých žiakov. Veľa pekného sme spolu prežili, a preto ďakujeme učiteľom, lebo spoločne nás dokázali naučiť to dôležité pre život a podporovali nás v našich aktivitách. Veľa rokov sme všetci spolu, preto je ťažké lúčiť sa. Zajtra sa rozídeme všetkými smermi. Koľkí z nás sa ešte stretnú? Nikto neodpovie, lebo nevie, kam ho osud zaveje.“
Poézia ako spomienka:
„Keď končí sa spoločná cesta, smiech zanikol v tichu opustenej triedy, zostali po nás iba prázdne miesta, na zemi kúsok roztrúsenej kriedy. V pamäti zbieraš vzácne chvíle a v ušiach znie Ti ozvena krokov, poslednou stránkou triednej knihy zatváraš krásnych deväť rokov.“
Významné míľniky a odovzdávanie vysvedčení
V živote nie je veľa udalostí, ktoré sa natrvalo zapíšu do pamäti. Jednou z takýchto udalostí je aj rozlúčka so žiakmi deviateho ročníka. Z malých a nesmelých prváčikov vyrástli mladí šikovní ľudia plní snov a ideálov. Po príhovoroch predstaviteľov školy a obce bolo deviatakom slávnostne odovzdané posledné vysvedčenie zo základnej školy. Po letných prázdninách sa z nich stanú mladí študenti stredných škôl.
Príhovory predstaviteľov školy a obce:
Po príhovoroch starostu obce Ing. Tibora Čičmanca, riaditeľa školy RNDr. Mariána Šorla a triednej učiteľky RNDr. Jany Ulbrikovej bolo všetkým deviatakom slávnostne odovzdané posledné vysvedčenie zo základnej školy.
Príhovor deviatakov: Cesta od prváčikov po absolventov
Deviataci vo svojich príhovoroch často reflektujú cestu, ktorú prešli od prvého dňa v škole až po súčasnosť. Zdôrazňujú dôležitosť učiteľov, spolužiakov a spomienky, ktoré si odnášajú.
Príhovor z pohľadu deviataka:
„Vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milé tety upratovačky a kuchárky, milí spolužiaci! Všetko má svoj začiatok i koniec. Ale to, čo vyzerá ako koniec, môže byť iba začiatok. Dnes sa mnohým zdá, že sa všetko končí. Je predsa koniec školského roka. Končí sa učenie, skoré vstávanie. Končia sa desiatky iných vecí. Ale naozaj je to koniec??? Niektorí určite myslia na začiatky - začínajú sa predsa prázdniny, leto. Začína sa nový deň. Deň, ktorý je zároveň koncom i začiatkom. Dnes poniektorí dostanú prvé vysvedčenia, iní zase posledné. Niektorí zažili tento deň už 9-krát, iní po prvý raz. Pre ostatných je tento deň len jedným z mnohých. Veď čo, po prázdninách sa tu zase všetci stretneme. My, deviataci, tu už však medzi vami stáť nebudeme. Budeme každý na inej škole. Pre nás sa tam začne nielen nový školský rok, ale aj nový život na strednej škole. Pre vás sa tu začne len ďalší školský rok. Pre niekoho posledný, pre iného prvý. My tu však končíme. Ale začínali sme TU. Základná škola nám dala základy vzdelania - naučili sme sa písať, čítať, počítať, neskôr aj tie náročnejšie veci. V škole sme sa naučili i to, čo nenájdete v učebniciach, čo sa na hodinách nevysvetľuje. Pochopili sme medziľudské vzťahy, vzťahy medzi spolužiakmi, medzi žiakom a učiteľom. Nie každý sme so všetkými kamaráti, ale aj tak sme sa snažili porozumieť ich myšlienky a správanie. Veď každý sme iný. V škole sme spoznali zopár skvelých ľudí, možno začiatok na celoživotné priateľstvá. S kamarátmi všetko išlo ľahšie. Vám, milý učitelia, ďakujeme za to, že ste nás viedli cestičkou vzdelania. Poctivo ste nás pripravili na život na strednej škole. Venovali ste sa nám s láskou a pomáhali ste nám prehrýzť sa učivom základnej školy. Naša vďaka patrí každému z vás. Každému takisto úprimná a vrelá. pretože si ju všetci zaslúžite rovnako. A preto naše „ďakujem“ plynie priamo zo srdca. Veríme, že nás budete spomínať len v dobrom, aj napriek tomu, že sme neboli vždy takí, ako ste si predstavovali a ako by sa patrilo. Pani riaditeľka, ďakujeme i vám. Vy ste bdela nad naším vzdelaním a dozerali ste na všetko. Tety upratovačky, i vám patrí naše „ďakujem“. Vy ste po nás upratali aj ten najväčší neporiadok, aby sme sa na druhý deň mohli vrátiť do čistej triedy. Boli ste na nás vždy milé. S vami, tety kuchárky, sme sa tak často nestretávali. Väčšinou ste boli v jedálni a niečo pre nás varili. Vždy niečo chutné a dobré. A za to vám patrí „ďakujem“. V neposlednom rade patrí naša vďaka i vám, milí spolužiaci. Veď koľkokrát sme pobehovali po triedach a zháňali sme výkres, pravítko, či kalkulačku. Mnohí máme medzi vami kamarátov či súrodencov. Tak nás nesklamte a snažte sa pokračovať v našich šľapajach. Či už v športe alebo v učení. Veríme, že budete úspešní vo všetkom, do čoho sa pustíte. Našich deväť na tejto škole uplynulo, no čakajú na nás ďalšie, ale na inej škole. Preto sa s vami všetkými lúčime a želáme veľa šťastia. Ešte raz vám všetkým ďakujeme a dovidenia!“
Sledujte večerný modlitbový program z kostola sv. Jakuba v Medžugorí
Ďalšie pohľady na rozlúčku:
„Vážený pán riaditeľ, ctení učitelia, milí žiaci! Dnes sme sa tu zišli, aby sme zase raz ukončili jeden školský rok. Pre nás deviatakov nastal okamih, keď sa so školou musíme rozlúčiť. Pre niekoho je to možno vydýchnutie, pre niekoho a myslím, že nakoniec pre všetkých to bude ukončenie jedného krásneho obdobia. Naša rozlúčka bude však iná. Od prvej chvíle, keď naše nôžky prekročili prah tejto školy ako prváčikovia, od prvých čiarok, roztrasených písmeniek abecedy, prvých slov či viet ste nám boli vy, milé pani učiteľky, oporou a poskytli ste nám ten najlepší štart do života. Neskôr sme sa trošku oťukali v novom kolektíve, naučili sme sa množstvo vecí, napríklad ako sa správne systematicky učiť, ako nenápadne nazrieť susedovi do písomky, ako sa uliať z telesnej výchovy, tu sme sa naučili ako znášať prehry a potom sa znovu postaviť na nohy, nevzdávať sa a tešiť sa z víťazstiev. Už vieme, že dva plus dva je štyri, že v slove „mýliť“ sa píše ypsilon, že zem je guľatá... Jednou z najdôležitejších vecí, čo sme sa naučili, bolo vážiť si priateľstvo, lásku a porozumenie. Veď škola nám dala veľa priateľov. Medzi nimi však neboli len spolužiaci, či kamaráti zo záujmových sídliska, ale boli to hlavne chápaví učitelia, ktorí z nás vychovali zodpovedné osobnosti. S týmito ľuďmi sme zažili množstvo krásnych v škole, ale i mimo nej. Napríklad na spoločných výletoch, kde sme stvárali samé hlúposti a vylomeniny, no oni nám to vždy odpustili. Počas týchto rokov si každý z nás našiel cestičku, ktorou prechádzal z ročníka do ročníka. Rok po roku deviataci odovzdávajú svoje žezlo ôsmakom, ktorí ani netušia čo ich čaká. Teraz budú najstarší, najmúdrejší, vážení a obľúbení, tak je čas, aby sme im konečne prenechali trón - náš čas vypršal! Aj keď sme len deviataci, ktorí „zjedli všetku múdrosť sveta“, chceli by sme sa vám z celého srdca poďakovať. Osobitá vďaka patrí našej triednej pani učiteľke za jej obetavosť, pevné nervy a lásku, ktorú sme cítili každý jeden deň.“
Príhovor na rozlúčkovej slávnosti:
„Vážená pani riaditeľka, milí hostia, vážený učiteľský zbor! Nastal okamih, ktorý nám bude pripomínať naše detstvo, čas prežitý na tejto škole a zároveň obdobie, ktorým sa prenesieme do mladosti. O mladosti sa hovorí, že je najkrajším okamihom života. Pri tejto príležitosti sa chcem vrátiť do chvíle, keď som prvýkrát nesmelo prekročila bránu tejto školy. Bola som útle, vystrašené dievčatko, ktoré sa pevne a bojazlivo držalo mamkinej ruky. So zvedavosťou som vstupovala do školy. Strach a neistota pominuli, keď sa ku mne prihovorila moja prvá pani učiteľka. V triede som zahliadla svojich škôlkarov-rovesníkov a hneď som si bola istejšia. Potom sme spolu bojovali s prvými písmenkami, číslicami, násobilkou i s vybranými slovami. Ani sme sa nenazdali a prvý stupeň sme mali za sebou. Zase prišiel strach a obavy z druhého stupňa. Po prvom polroku sme boli opäť v pohode, pretože páni učitelia neboli žiadni strašiaci, ale obyčajný ľudia, ktorí nás chceli veľa naučiť a usmerniť nás tým správnym smerom. Každá vyučovacia hodina žiakovi dala to, čo rozšíri jeho obzor a vedomosti. No nie všetci sme boli na hodinách pozorní a usilovní, a tak sa stalo, že isté medzery predsa len niektorí majú. Náročný bol najmä deviaty ročník, keď sme sa pripravovali na prijímacie pohovory. Už to máme všetko za sebou a teraz sa patrí poďakovať sa Vám pani učiteľky. učitelia i Vám pán riaditeľ. Ďakujeme za vedomosti, ktoré ste nám odovzdali a za trpezlivosť, ktorú ste k nám preukazovali. Ďakujeme za chvíle prežité so spolužiakmi, za nové priateľstvá i prvé lásky.“
tags: #prihovor #k #rozlucke #deviatakov