Osobný vzťah Jána Pavla II. k mládeži
Svätý Ján Pavol II. mal odjakživa blízko k mladým ľuďom a pri každej príležitosti ich pozdravil, či už na slávnostiach v Ríme, alebo na svojich apoštolských cestách po svete. Mladí v ňom našli počúvajúceho Otca.
Najvýraznejším vonkajším vyjadrením jeho vzťahu s mladými sú Svetové stretnutia mládeže, ktoré sa už stali neodmysliteľnou tradíciou. Mladí sa na ne tešia rovnako ako Ján Pavol II., ktorý počas nich vždy omladne aspoň o desať rokov.
Svetový deň mládeže - tradícia a význam
Svetový deň mládeže sa slávi v dvoch formách:
- Každý rok na úrovni miestnych cirkví a s pápežom v Ríme na Kvetnú nedeľu.
- Každé dva roky medzinárodným stretnutím, vždy na inom mieste s programom, ktorý sa dotýka všetkých kontinentov.
Pre Jána Pavla II. boli mladí prioritou. Keď bol v roku 1978 zvolený za pápeža, povedal: „Mladí sú budúcnosťou sveta a nádejou Cirkvi.“ Bol presvedčený, že je potrebné venovať veľkú pozornosť mladým, a osobitne ich rastu vo viere.
Inšpirácia pre Svetové dni mládeže
Na konci Jubilejného roku vykúpenia v roku 1984 Ján Pavol II. pozval mladých na osobitné stretnutie na Kvetnú nedeľu. Zúčastnilo sa ho vtedy okolo 300 tisíc mladých ľudí. V roku 1985, ktorý bol aj medzinárodným rokom mladých vyhláseným OSN, opätovne zvolal Svätý Otec mladých na Kvetnú nedeľu do Ríma. Zúčastnili sa ho aj mladí Slováci žijúci v zahraničí. Počas sobotného programu pred Lateránskou bazilikou predniesol bohoslovec Ján Bernadič zo Švajčiarska.
Tieto dve udalosti v rokoch 1984 a 1985 inšpirovali Jána Pavla II. k vytvoreniu Svetového dňa mládeže, ktorý je stretnutím mládeže so Svätým Otcom a s kresťanskou komunitou hosťujúcej krajiny.
Významné Svetové dni mládeže
Prvý Svetový deň mládeže sa konal na Kvetnú nedeľu a prebehol na diecéznej úrovni.
Veľké svetové dni mládeže, ako ich poznáme dnes, začali v roku 1987 v Buenos Aires v Argentíne. Zúčastnilo sa ho vyše milióna mladých ľudí z celého sveta.
Ďalšie medzinárodné stretnutie mládeže sa uskutočnilo v roku 1989, v čase začiatku veľkých politických zmien vo Východnej Európe. Mladí vtedy prišli do Santiago de Compostela v Španielsku, ktoré bolo v stredoveku po Ríme a Jeruzaleme tretím najdôležitejším pútnickým miestom. Počas dvoch augustových dní hovoril Ján Pavol II. o potrebe svätosti a vyzval mladých: „Nebojte sa stať svätými!“
V roku 1991 v Czenstochovej sa po prvýkrát mohli zúčastniť aj mladí z krajín, kde padli komunistické režimy. Ján Pavol II. im povedal: „Toto je vaša hodina. Na vašich ramenách spočíva zodpovednosť za obranu náboženskej slobody, rodinu, skutočný pluralizmus vzájomného obohacovania sa a za prostredie.“
Stretnutie v roku 1997 v Paríži, s heslom „Učiteľ, kde bývaš?“, bolo neočakávaným úspechom.
V Jubilejnom roku 2000 sa v Ríme uskutočnilo stretnutie s viac než 2 miliónmi mladých ľudí, ktorí pozorne počúvali prejav 80-ročného rímskeho biskupa.
V roku 2000 v Buenos Aires sa konalo stretnutie, ktoré malo tému „Vy ste soľou zeme…“ Ján Pavol II. zdôraznil: „Iba Kristus poznaný, kontemplovaný a milovaný, je verný priateľ, ktorý nesklame, ktorý je spoločníkom na ceste a ktorého slová hrejú pri srdci.“
Modlitbové stretnutie v Assisi v roku 1986
Dňa 27. októbra 1986 zorganizoval pápež Ján Pavol II. v Assisi historické modlitbové stretnutie za pokoj, ktoré združilo zástupcov rôznych svetových náboženstiev. Toto podujatie bolo iniciované s cieľom ukázať svetu hodnotu modlitby a potrebu mieru v čase studenej vojny a mnohých ozbrojených konfliktov.
Cieľom stretnutia nebolo synkretizmus ani zlučovanie náboženstiev, ale spoločné svedectvo o túžbe po mieri a dialógu. Predstavitelia náboženstiev sa modlili oddelene, každý vo svojej tradícii, ale v spoločnom priestore, čo symbolizovalo jednotu v rozličnosti.
Na stretnutí sa zúčastnilo 47 delegácií reprezentujúcich 13 náboženstiev, vrátane kresťanov, židov, moslimov, budhistov, hinduistov, ale aj zástupcov džinizmu, sikhizmu, zoroastrizmu a tradičných afrických a amerických náboženstiev.
Kritika a interpretácie
Podujatie vyvolalo aj kontroverzie a kritiku. Niektorí katolíci vnímali stretnutie ako podporu modloslužby alebo oslabenie jedinečnosti kresťanstva. Objavili sa obvinenia z apostázy a synkretizmu. Budhisti umiestnili sochu Budhu na oltár kostola svätého Petra v Assisi, čo mnohí považovali za znesvätenie.
Napriek kritike, mnohí, vrátane pápeža Benedikta XVI. a pápeža Františka, ktorí sa neskôr zúčastnili podobných stretnutí, zdôrazňovali pozitívny odkaz Assisi - potrebu dialógu, vzájomnej úcty a modlitby za mier.
Pápež Ján Pavol II. sám vysvetlil, že cieľom bolo byť „spolu, aby sme sa modlili“, nie „modliť sa spolu“, čím sa odlíšil od spoločnej modlitby k rôznym božstvám.
Odkaz stretnutia v Assisi a medzináboženského dialógu
Stretnutie v Assisi v roku 1986 sa stalo prelomovým momentom v histórii medzináboženského dialógu. Iniciovalo tradíciu modlitieb za mier, ktorá pokračuje dodnes prostredníctvom Komunity Sant'Egidio a ďalších organizácií.
Deklarácia Nostra aetate Druhého vatikánskeho koncilu bola kľúčovým dokumentom, ktorý položil základy pre pozitívny pohľad Cirkvi na iné náboženstvá. Zdôraznila, že Cirkev „nezavrhne nič z toho, čo je v týchto náboženstvách pravdivé a sväté.“
Vzťahy medzi katolíkmi a židmi sa výrazne zlepšili, z nepriateľstva na spoluprácu a priateľstvo. Podobne sa rozvíja dialóg s moslimami a inými náboženstvami.
Dôležitosť medzináboženského dialógu spočíva vo vzájomnom poznaní, rešpekte a úcte. Je to cesta k budovaniu mieru, porozumenia a spolupráce v riešení globálnych problémov ako sú hlad, bieda, ekologická kríza a násilie.
Modlitba, aj keď v rôznych tradíciách, je považovaná za silný zdroj nádeje a prostriedok na dosiahnutie pokoja, ktorý sa rodí v ľudskom srdci.
Assisi, Taliansko: Odkaz svätého Františka - Sprievodca Ricka Stevesa po Európe - Travel Bite
Odkaz Assisi je trvalý: náboženstvá by nemali byť zdrojom konfliktov, ale mostami k mieru a porozumeniu medzi ľuďmi a národmi.