Politológ Baránek si myslí, že je najvyšší čas, aby ústavní činitelia začali hovoriť o problémoch v spoločnosti.
Novoročný príhovor prezidenta Andreja Kisku
Novoročný príhovor prezidenta Andreja Kisku bol neštandardný, ale v tom pozitívnom slova zmysle. Kľúčovú časť venoval téme rizík súvisiacich s bezbrehou slobodou vo virtuálnom priestore. Kiska hovoril o nenávistných prejavoch na internete a sociálnych sieťach. „V tomto smere bol prejav dobrý a neštandardný, ale v tom pozitívnom zmysle,“ zhodnotil politológ. Baránek si myslí, že je najvyšší čas, aby ústavní činitelia začali o probléme hovoriť. „Je to veľmi závažná téma.“
Politológ bol podľa jeho slov do istej miery prekvapený, že Kiska počas prejavu trikrát pochválil vládu, a to za ekonomický stav Slovenska, pripravovanú reformu školstva a za zvládnutie predsedníctva Slovenska v Rade EÚ.
V prejave prezidenta Baránek postrehol aj kritické tóny voči vláde, a to najmä vtedy, keď Kiska uviedol, že rok 2017 bude dôležitý, lebo sa ukáže, či jedinou a hlavnou odpoveďou štátu na problémy sociálne odkázaných rómskych občanov bude iba represia.
Spoločenská a politická situácia na Slovensku
Nekultúrnosť a konflikty v spoločnosti
Jednou z najväčších bŕzd rozvoja Slovenska je nekultúrnosť, najmä v politike, a množstvo konfliktov v spoločnosti. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová v novoročnom príhovore. Nekultúrnosť či konflikty sú podľa hlavy štátu pre mnohých prekážkou zotrvania na Slovensku či návratu domov. „Hrubosť, vulgárnosť a klamstvo nie sú prejavom sily, ale slabosti. Skutočná sila spočíva v pokoji a nadhľade. Pri budovaní našej štátnosti teda potrebujeme hodnotovú kontinuitu.“
Prezidentka apeluje na ochranu a presadzovanie ústavných demokratických hodnôt. „Robme tak aj naďalej s rešpektom a slušnosťou.“ Vo svojom príhovore vyzvala aj na adresnú pomoc ľuďom, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli na pokraji prežitia. Zároveň apelovala na záujem o mladých ľudí. Ďalej povedala, že k atribútom demokracie patrí schopnosť vymieňať si názory a kultúrne komunikovať, rešpektovať iných ľudí hoci aj s odlišnými postojmi. Všetci podľa nej potrebujú viac láskavosti a porozumenia v komunikácii, v interakciách, a to aj keď spolu nesúhlasia.
Prieskumy dôveryhodnosti politikov a inštitúcií
Najdôveryhodnejším slovenským politikom je podľa prieskumu agentúry Median SK Peter Pellegrini, druhá skončila prezidentka Zuzana Čaputová. Prvú trojicu uzatvára Robert Fico. Najmenej ľudí verí Igorovi Matovičovi.
- Peter Pellegrini si udržiava prvenstvo, dôveru mu v prieskume prejavilo 37 percent opýtaných.
- Dôvera voči prezidentke Zuzane Čaputovej, naopak, klesá. „Jej dôveryhodnosť bola najnižšia v období pred parlamentnými voľbami, teda v čase, kedy sa voči nej vymedzovali viacerí politici,“ uviedol analytik Michal Mislovič z Median SK. Zuzane Čaputovej v súčasnosti dôveruje 34 percent ľudí.
- „Predsedovia strán Smer a Hlas si počas roka udržiavali pomerne stabilnú úroveň dôvery. Na koniec rebríčka sa dostal aj Marian Kotleba so 78 percentami.“
Napriek stúpajúcej popularite Petra Pellegriniho je podľa prieskumu paradoxne parlament najnedôveryhodnejšou inštitúciou. Negatívne odpovedalo až 72 percent opýtaných. Ľudia rovnako nedôverujú ani súdom (66 percent) či samotnej vláde (63 percent). „V prípade dôveryhodnosti vlády môžeme pozorovať výraznejší nárast po parlamentných voľbách, kedy dôveryhodnosť vlády pred voľbami dosahovala úroveň 16 percent a po voľbách 27 percent.“ Spoločnosť Median SK vykonávala prieskum od 13. 11. do 17. 12. 2023, zúčastnilo sa ho 1 086 respondentov vo veku 18 a viac rokov.
Dôveryhodnosť politických lídrov podľa prieskumu Focus
Z prieskumu agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo, realizovanom v dňoch 15. až 22. decembra, vyplynulo:
- Najdôveryhodnejším politickým lídrom je predseda parlamentu a strany Hlas-SD Peter Pellegrini, dôveruje mu 46 percent opýtaných, nedôveruje 52 percent.
- Na druhom mieste sa v rebríčku dôveryhodnosti lídrov umiestnila Zuzana Čaputová, prezidentke SR dôveruje 42 percent a nedôveruje 56 percent oslovených v prieskume.
- Predseda SNS Andrej Danko požíva dôveru u 30 percent opýtaných, naopak, nedôveru vzbudzuje u 67 percent ľudí, ktorí odpovedali.
- Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič dosiahol v prieskume 11-percentnú dôveru, 87 percent opýtaných mu naopak nedôveruje.
Legislatívne zmeny a reakcie prezidentky
Kompetenčný zákon a kritika prezidentky
Prezidentka Zuzana Čaputová nepodpísala kompetenčný zákon, čím sa odkladá vznik ministerstva. „Tá druhá, pravdepodobnejšia možnosť je, že nepodpísaním do 31. decembra tým signalizuje, že využije svoje právo veta.“ Potvrdil to riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR Jozef Matej s tým, že hlava štátu chce využiť zákonnú lehotu, ktorú má na posúdenie zákona. „Vzhľadom na komplexnosť právnej úpravy prezidentka využije zákonnú lehotu, ktorú na posúdenie zákona má.“
Prezidentka kritizuje, že zákonodarca sa nevysporiadal s požiadavkou ústavy, podľa ktorej vyšších štátnych funkcionárov menuje prezident a štátnych funkcionárov vymenúva vláda. „Rozdiel medzi pojmami „vyšší štátny funkcionár“ a „štátny funkcionár“ pritom už veľmi jasne vysvetlil ústavný súd. Z nálezu sp. zn. PL. ÚS 32/95 zo 7. júna 1995.“
„Podobná úprava bola vložená aj do dôvodov pre odvolanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Takáto právna úprava vo svojej podstate znamená, že vláda bude môcť odvolať predsedov týchto dvoch orgánov kedykoľvek. Tým sa fakticky stanú za výkon svojej funkcie politicky zodpovední vláde.“
Problematický je podľa prezidentky ešte aj ďalší ústavný aspekt tejto zmeny: právna úprava je retroaktívna a môže sa uplatniť aj na súčasných predsedov oboch orgánov vymenovaných podľa doterajších predpisov. Prezidentka nerozporuje právo zákonodarcu povedať, ktorý orgán štátnej správy má alebo nemá byť ústredným orgánom štátnej správy. „I keď v prípade SIS je zmena povahy SIS na ústredný orgán štátnej správy dokonca v priamom nesúlade so znením zákona o Slovenskej informačnej službe.“ Výhrady prezidentky smerujú najmä k spôsobu, akým sa uvedená právna úprava schválila a akým sa má uviesť do právneho života v administratívnych konaniach. „Bez riadnej prípravy by takáto zmena s účinnosťou k 1. januáru 2024 vytvorila rozsiahly právny chaos.“
Zmeny v trestnom zákone a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP)
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) nepresvedčil prezidentku SR Zuzanu Čaputovú v súvislosti s pripravovanými zmenami v trestnom zákone či návrhom na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Hlava štátu zopakovala svoju výzvu „zíjsť z kratšej cesty“. Na sociálnej sieti to skonštatovala prezidentka po pondelkovom (18. 12.) stretnutí. „Musím povedať, že minister ma nepresvedčil.“
Prezidentka SR Zuzana Čaputová kritizuje zámer vlády schvaľovať legislatívu súvisiacu aj so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v skrátenom legislatívnom konaní. Poukázala na to, že ide o novely viacerých zákonov a musí sa s nimi podrobnejšie oboznámiť. Vládny kabinet na stredajšom rokovaní odobril zrušenie ÚŠP. Kabinet odsúhlasil, aby sa navrhovaná legislatíva prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní. Rovnako, ako aj novela zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Zmeny v oblasti justície očakávala. Dalo sa podľa nej očakávať, že vládna koalícia bude prijímať zmeny v oblasti justície, keďže tak robila doposiaľ každá vláda. „ÚŠP a ŠTS preukázali svoje opodstatnenie v boji s organizovaným zločinom a korupciou.“
To, že vláda chcela túto novelu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, považuje za „postup v rozpore s princípmi právneho štátu“. Ak Národná rada (NR) SR zákon schváli, podanie na Ústavný súd SR vníma ako „veľmi realistickú možnosť“. Nevylúčila ani veto. Podľa prezidentky sa zároveň nedajú prehliadnuť vyjadrenia niektorých koaličných politikov, najmä na adresu špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. „Takýto krok sa javí ako účelový a neprípustný právny zásah zo strany politickej moci do fungovania prokuratúry,“ vysvetlila. „Samotná Rada prokurátorov SR, tvorená reprezentantmi krajských prokuratúr, však tvrdí, že tento krok by viedol k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii.“
Koaličná strana Hlas-SD rešpektuje právo prezidentky na jej názor i na jej kroky. Uviedla to v reakcii na vyjadrenie prezidentky. Líder hnutia Slovensko Igor Matovič víta vyjadrenie Zuzany Čaputovej. „Vieme o tom, čo sa tu chystá pár týždňov, očakával som od nej, že bude burcovať davy, že bude využívať svoju pozíciu omnoho intenzívnejšie už niekoľko týždňov.“
Pro a proti: Chce se vláda zúžením prezidentových pravomocí pomstít Petru Pavlovi?
Obštrukcie opozície a reakcie koalície
Obštrukcie v rokovaní Národnej rady (NR) SR a ďalšie protesty v uliciach. Jednou z priorít štvrtej vlády Roberta Fica (Smer-SD) je zrušenie špeciálnej prokuratúry. „Za týmto názorom si nielen stojím, ale aj celou váhou funkcie predsedu vlády urobím všetko pre to, aby som tento náš jasný a dlhodobo deklarovaný cieľ dosiahol,“ povedal Fico. „A to je náznak toho, že Robert Fico chce ochrániť svojich ľudí,“ myslí si poslanec Branislav Gröhling (SaS). Rozpravu v parlamente chce preto naťahovať. „Nie nezmyselne, absurdne, ale vecne a konštruktívne. Ale zároveň dlho, čo sa dá považovať za inteligentnú formu obštrukcie.“
„Zároveň budeme zvolávať protesty, už tento štvrtok (11. 1.) na Námestí SNP,“ priblížil podpredseda NR SR Michal Šimečka (Progresívne Slovensko). „To je smiešne, nič nedosiahnu, absolútne nič. Len tam budú dlhšie sedieť, nech sa páči,“ reagoval Robert Fico. Podľa Pellegriniho je to „balamutenie ľudí“. Ak koaliční poslanci veto prelomia, prezidentka uvažuje, že sa obráti aj na Ústavný súd SR. Rovnaký scenár zvažuje aj opozícia. „Ak by vládna koalícia ovládla aj post prezidenta republiky, tak ten prezident môže potom to podanie stiahnuť späť, čo poslanci neurobia,“ dodal Šimečka.
Pro a proti: Chce se vláda zúžením prezidentových pravomocí pomstít Petru Pavlovi?
Konsolidácia verejných financií a rozpočet na rok 2024
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok (29. 12.) podpísala štyri zákony. Je medzi nimi aj tzv. konsolidačný balíček, ako aj zákon o štátnom rozpočte, ktorý poslanci NR SR schválili tesne pred vianočnými sviatkami. Rok 2024 teda Slovenská republika nezačne v rozpočtovom provizóriu. Z hmotnoprávnych aj procesných dôvodov však prezidentka zvažuje podanie zákona o štátnom rozpočte na Ústavný súd SR. Prezidentka prijala štyri zákony. A to v súlade s ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti.
Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií má v budúcom roku do rozpočtu priniesť viac ako 1,5 miliardy eur. Jeho súčasťou je:
- mimoriadne zdanenie bánk (336 miliónov eur)
- predĺženie solidárneho príspevku z ropy o jeden rok
- zvýšenie spotrebných daní z alkoholu (DPH na alkohol v reštauráciách z 10 na 20 percent, čo prinesie 27 miliónov eur) a tabaku (o 40 centov na krabičku od 1. februára)
- zníženie príspevku do 2. piliera
- opätovné zavedenie minimálnej dane z príjmu právnických osôb (DPPO), tzv. daňovej licencie, ktorej výška bude odstupňovaná podľa príjmov firiem.
- zrážková daň z dividend sa od roku 2024 zvýši z doterajších 7 na 10 percent.
Ďalšie podpísané zákony a rozhodnutia prezidentky
Zákon o pomoci pri splácaní úveru na bývanie
Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala zákon o pomoci pri splácaní úveru na bývanie. Výška novej štátnej sociálnej dávky bude 75 percent zo zvýšenia splátky úveru na bývanie, najviac v sume 150 eur mesačne. Do budúcnosti bude možnosť stanoviť každý rok v zákone o štátnom rozpočte odlišnú výšku príspevku. Nárok na príspevok budú mať občania, ktorí zmluvu o úvere na bývanie uzatvorili pred 1. januárom roku 2024. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bude príspevok vyplácať mesačne pozadu najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom občan plnil podmienky nároku. Zákon bude účinný od 1. januára 2024.
Udelené milosti
Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila v piatok (22. 12.) milosti. Zvyšky trestov odpustila trom mužom odsúdeným za prechovávanie a pestovanie marihuany pre vlastnú spotrebu. Omilostení muži marihuanu nepredávali. Prechovávali a pestovali ju vo väčšom rozsahu aj za účelom zmiernenia zdravotných ťažkostí. V ďalšom prípade prezidentka udelila milosť matke troch maloletých detí, ktorá bola odsúdená za daňový trestný čin. Prezidentka pri posudzovaní žiadosti o milosť zohľadnila, že odsúdená sa na trestnej činnosti podieľala okrajovo formou pomoci a nebola iniciátorkou trestnej činnosti. Prihliadla aj na to, že v minulosti nebola súdne trestaná a ani v súčasnosti nie je trestne stíhaná.
Návšteva slovenských vojakov v Bosne a Hercegovine
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo štvrtok (14. 12.) navštívila spolu s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) slovenských vojakov pôsobiacich v operácii EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine. Spoločne s nimi tam pricestovali aj rodinní príslušníci vojakov. Hlavným účelom predvianočnej cesty za slovenskými vojakmi bolo podľa prezidentky poďakovať sa. Profesionalitu a výsledky slovenskej misie ocenil aj minister obrany. Prezidentka rokovala počas dňa s členmi predsedníctva Bosny a Hercegoviny Željkou Cvijanovičovou a Denisom Bečirovičom. V Bosne a Hercegovine aktuálne pôsobí 52 slovenských vojakov.
Ďalšie aktuálne udalosti
Prezidentské voľby 2024
Predseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini (Hlas-SD) vyhlási termín prezidentských volieb v januári. Potvrdil to v utorok (5. 12.). Voľby sa majú konať v roku 2024. Hlavu štátu volia občania SR v priamych voľbách tajným hlasovaním.
Vianočné prianie prezidentky
Nie všetci majú na Štedrý deň voľno. Počas nedele (24. 12.) boli kalamity bez elektrickej energie. „Budú mať o niečo náročnejšie Vianoce, myslím na nich.“ Prezidentka zdôraznila, aby nikomu počas Vianoc nechýbala pohoda, vľúdnosť a ľudskosť. Vianoce sú prezidentkiným obľúbeným sviatkom, zvýrazňuje ich rodinný charakter.
Udelenie štátnych vyznamenaní
Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelí pri príležitosti 31. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania. Slávnostná ceremónia sa uskutoční v nedeľu 14. januára 2024 večer v budove Slovenskej filharmónie. Hlava štátu môže udeliť Rad Bieleho dvojkríža, Rad Andreja Hlinku, Rad Ľudovíta Štúra, Kríž Milana Rastislava Štefánika, Pribinov kríž a Medailu prezidenta Slovenskej republiky.