Úvod a význam storočnice
Československo by v súčasnosti oslávilo 100 rokov od svojho vzniku. Tento štát, ktorý mnohí považujú za začiatok moderných dejín Slovenska, je pre iných tŕňom v oku a dodnes ho považujú za prekážku samostatnosti. Slovensko si jeho vznik pripomenulo jednorazovým štátnym sviatkom 30. októbra pri príležitosti stého výročia Martinskej deklarácie. Táto deklarácia bola kľúčovým počinom, prostredníctvom ktorého sa Slováci prihlásili k spoločnému štátu Čechov a Slovákov. V Bratislave sa každoročne koná oslava vzniku československej štátnosti pri Pomníku Tomáša Garrigue Masaryka na Vajanského nábreží.
Zrod prvého spoločného štátu
Na zachovaní národného bytia Slovákov mal výrazný podiel vznik prvej Československej republiky (ČSR). Nový štát znamenal pre Slovákov radikálnu zmenu.
Historické predpoklady a formovanie myšlienky
Národný politický program mali Slováci sformulovaný už od polovice 19. storočia. Jedným z hlavných autorov programu bol Ľudovít Štúr, ktorý vychádzal z faktu, že Slováci sú samostatný a svojbytný národ, a požadoval slovenskú samosprávu v rámci Uhorska. České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol následne prvý prezident ČSR Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí i doma. Keď priebeh vojny naznačil, že Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrajú, začali sa rodiť rôzne úvahy o možnostiach postavenia Slovákov v Európe, pričom ako najvýhodnejšie sa ukázalo riešenie vytvoriť československý štát.
Diplomatické a politické úsilie
Za vznik spoločného štátu sa postavila aj slovenská komunita v Spojených štátoch amerických (USA). Vo februári 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada (ČSNR), na sformovaní ktorej sa výrazne podieľal aj Slovák Milan Rastislav Štefánik. V júni až v septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho Československa zahraničný československý vrcholný orgán odboja, Česko-slovenskú národnú radu (ČSNR). Diplomatickému úsiliu Masaryka, Štefánika a Edvarda Beneša výrazne dopomáhali aj úspechy československých légií, ktoré boli ozbrojenými zložkami budúceho československého štátu a podliehali ČSNR.
Českí politici predniesli v máji 1917 na zasadnutí ríšskeho parlamentu vyhlásenie, v ktorom žiadali spojenie českých krajín so Slovenskom. Vyhlásenie podporil aj slovenský politik Vavro Šrobár. Predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda Československej národnej rady Masaryk podpísali 30. mája 1918 Pittsburskú dohodu. Vo Washingtone bola 18. októbra 1918 vydaná deklarácia o československej samostatnosti, vypracovaná Masarykom. Snahu vytvoriť spoločný a demokratický štát Čechov a Slovákov deklarovala aj Washingtonská deklarácia zverejnená 18. októbra 1918. V Budapešti v uhorskom sneme 19. októbra 1918 bola prijatá tzv. Martinská alebo Deklarácia slovenského národa, ktorá vyhlasovala právo slovenského národa na samourčenie. Dňa 14. októbra 1918 vznikla v Paríži dočasná československá vláda a Beneš v ten istý deň oznámil dohodovým štátom, že 26. októbra 1918 sa vytvorí dočasná československá vláda.
Kľúčové udalosti vzniku
Prvý samostatný štát Čechov a Slovákov sa zrodil 28. októbra 1918, keď Národný výbor československý v Prahe prijal zákon o utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. V ten istý deň prijalo Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie a československý Národný výbor v Prahe vydal zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli. O dva dni neskôr, 30. októbra 1918, bola v Prahe sformovaná prvá československá vláda. Dočasné Národné zhromaždenie 14. novembra 1918 zvolilo Masaryka za prezidenta republiky, zároveň vznikla československá vláda, ktorej predsedom sa stal Karel Kramář.
Ohliadnutie za existenciou Československa
Poverený vedúci diplomatickej misie Českej republiky na Slovensku, chargé d´affaires ad interim, Pavel Sladký, v rozhovore pre Glob.sk reflektoval nad históriou a významom Československa. Uviedol, že: „Nemyslím si, že by tehdy byly napjaté vztahy mezi členskými jednotkami československé federace. Na obou stranách byli představitelé, kteří si přáli zachování společného státu, a představitelé, kteří si přáli rozdělení státu. Napjaté vztahy byly mezi konkrétními jednotlivci, nikoliv obecně mezi Čechy a Slováky.“ Rozdelenie Československa pri diskusii so študentmi prirovnal k odstěhování dvoch bratov z rodného domu, pričom „stěhování možná provázely uštěpačné poznámky, kdo na koho v minulosti doplácel. Ale v průběhu let se bratři postavili na vlastní nohy a žijí samostatně.“
Podľa Sladkého bolo obdobie po roku 1989 obdobím veľkých spoločenských zmien, z ktorých niektoré boli príjemné - napríklad sloboda slova, dostupnosť predtým zakázanej literatúry či neobmedzené cestovanie do zahraničia. Pri otázke, čo stálo pri vzniku Československa v roku 1918 a čo bolo zmyslom československej štátnosti, poukázal na Prohlášení nezávislosti československého národa jeho prozatímní vládou československou z 18. októbra 1918. V ňom bola zakotvená: „touha po republikánském zřízení, po svobodě svědomí, náboženství a vědy, literatury a umění, slova a tisku, touha po právu shromažďovacím a petičním, touha po všeobecném právu hlasovacím, zajištění ochrany práv menšin, připravení plánu hospodářských a sociálních reforem.“ Tieto politické požiadavky a ich naplňovanie označil za tzv. humanitnú demokraciu.
Československo ako krajina bolo podľa neho v mnohých prípadoch malým zázrakom, a to tak v hospodárskych úspechoch, ako aj na poli vedy, športu či umenia. „Československo bylo státem úspěšným. Zvítězilo v první světové válce, zvítězilo ve druhé světové válce. Ve vnitřní politice za dobu více než sedmi desetiletí existence překonalo nacismus, komunismus i sovětskou okupaci. Československo bylo zázrakem založeným na zásadách humanitní demokracie. Kdykoliv se od těchto zásad odklonilo, např. v letech 1938 či 1948, neblaze se to projevilo.“ Pavel Sladký tiež nevylúčil, že „za několik desetiletí bude rozdělení Československa považováno za historický omyl a strategickou chybu. A třeba budeme hledat hlavní město nového společného státu Čechů a Slováků. Tak jako je ve Švýcarsku Bern, jako je v Kanadě Ottawa. Malé město, kde budou sídlit společné úřady.“
Pripomínanie a oslavy 100. výročia
Rozdiely v pripomínaní výročia medzi Slovenskom a Českom
Česká republika žila mnohými spomienkovými aktivitami celý rok 2018. Pavel Sladký uviedol, že Veľvyslanectvo Českej republiky pripravilo alebo spoluorganizovalo mnoho vedeckých, kultúrnych i športových akcií k pripomienke 100. výročia vzniku Československa. Zároveň konštatoval, že na Slovensku bol oproti Česku počet týchto podujatí výrazne menší. Poukázal na to, že napríklad na Slovensku chýbajú sochy Tomáša Garrigua Masaryka v počte, v akom sú bežné v Českej republike. V Čechách, na Morave i v Sliezsku sú po Masarykovi pomenovávané verejné priestranstvá a školy. Pripomenul, že „Profesor Masaryk byl slovenského původu, rád se ke Slovensku hlásil a své potomky označoval za děti slovenské krve. Nebyl žádný jiný první slovenský prezident než Tomáš Garrigue Masaryk.“
Oficiálne oslavy v Českej republike
V Českej republike (ČR) je 28. október, Deň vzniku samostatného československého štátu, štátnym sviatkom zo zákona z roku 2000. V ČR sa 28. október 1918 považuje za najvýznamnejší sviatok krajiny, pripomínajúci zlomový bod tisícročnej histórie českej štátnosti - vznik moderného štátu po niekoľkých storočiach zväzku s krajinami habsburskej monarchie.
Vojenská prehliadka
Na slávnostnej vojenskej prehliadke sa zúčastnili okrem prezidenta ČR Miloša Zemana aj viacerí ústavní činitelia či ministri obrany oboch krajín. Súčasťou programu bola prehliadka jednotiek a techniky českej armády, polície, hasičov, zdravotníkov, pražskej mestskej polície, ako aj hradnej a čestnej stráže. Podľa informácií z českého ministerstva obrany bolo zapojených vyše 4 300 osôb s viac ako 230 kusmi techniky. Z armádnej techniky mohli tisícky ľudí v metropole ČR vidieť napríklad modernizované tanky, obrnené vozidlá a transportéry či vrtuľníky, ako aj zásahové hasičské vozidlá. Počas prehliadky sa zúčastnili aj príslušníci Ozbrojených síl SR so svojou technikou.
A parade to commemorate the founding of the Czechoslovakian Republic in Prague, C...HD Stock Footage
Pietne akty a štátne vyznamenania
Výročie vzniku samostatného ČSR si dopoludnia pripomenuli českí a slovenskí politici, vrátane prezidentov a premiérov oboch krajín, zástupcovia armády a veteráni pri Národnom pamätníku v Prahe na Vítkově. Po spoločnom príchode Miloša Zemana a Andreja Kisku zazneli česká a slovenská hymna. Pietny akt sa začal tradične chorálom Ktož sú boží bojovníci, za ktorého zvuku vojaci priniesli historické armádne prápory. Prezidenti spolu s českým premiérom Andrejom Babišom a slovenským premiérom Petrom Pellegrinim, vedúcimi predstaviteľmi českého a slovenského parlamentu, armády či cirkví a veteránmi položili vence k hrobu Neznámeho vojaka na pražskom Vítkově. Minútou ticha si uctili pamiatku všetkých vojakov padlých v boji za slobodu a nezávislosť. Akciu sprevádzali mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Prezident Zeman po pietnej spomienke neskôr na Pražskom hrade vymenoval armádnych a policajných generálov. Oslavy storočnice ukončilo odovzdávanie štátnych vyznamenaní na Pražskom hrade, kde Zeman ocenil niekoľko desiatok osobností a udelil aj viacero vyznamenaní in memoriam, napríklad bývalému československému premiérovi Antonínovi Švehlovi, zakladateľovi a prvému veliteľovi protinacistickej organizácie Obrana národa generálovi Josefovi Bílému alebo trojici vojakov, ktorí zahynuli počas výkonu služby v Afganistane. Ruský prezident Vladimir Putin zaslal blahoprajný telegram českému partnerovi Milošovi Zemanovi pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky (ČSR), v ktorom zdôraznil, že Rusko a Česká republika zdieľajú kultúrne a duchovné väzby.
Slávnostný ohňostroj v Prahe
Tisíce ľudí sa napriek dažďu v Prahe prizerali v rámci osláv 100 rokov vzniku Československa slávnostnému ohňostroju, ktorý bol odpálený z hladiny Vltavy. Pri ohňostroji zazneli fanfáry z opery Libuše, Vltava z cyklu Má vlast Bedřicha Smetanu, ale aj komentár Roberta Zárubu z olympijských hier v Nagane v roku 1998. Ohňostroj nazvaný Spoločné storočie bol rozdelený do piatich obrazov. Na úvodnú Hrdosť s fanfárami z opery Libuše nadviazal druhý obraz Vlastenectvo, ktorý podfarbila Vltava z cyklu Má Vlast, pričom modré a zlaté pyrotechnické efekty vytvorili dojem mihajúcich sa vlniek. Štvrtý obraz Šampióni pripomenul české športové úspechy. Záverečný Národ odprevadila melódia Zdeňka Svěráka a Jaroslava Uhlíře Chválím tě země má a štátna hymna Českej republiky.
Oslavy a pamiatkové podujatia na Slovensku
Jednorazový štátny sviatok a Martinská deklarácia
V Slovenskej republike (SR) po roku 1993 sa dátum vzniku prvej ČSR pripomínal ako pamätný deň - Deň vzniku samostatného Československa. V novembri 2020 poslanci Národnej rady (NR) SR schválili dve novely zákona, na základe čoho sa 28. október zmenil na štátny sviatok - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu. SR si vznik ČSR v roku 2018 pripomenula štvrtýkrát ako štátny sviatok. Avšak, vláda schválila návrh premiéra Petra Pellegriniho, aby si Slovensko v roku 2018 jednorazovo pripomenulo výročie ČSR 30. októbra. V roku 2018 si tak Slovensko pripomenulo sté výročie prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine.
Lokálne podujatia
Pri pamätníku I. svetovej vojny pri kostole sv. Štefana sa 25. októbra uskutočnila spomienka pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky a 100. výročia ukončenia I. svetovej vojny. V rámci programu sa účastníkom prihovoril primátor Miloš Tamajka a Jiří Vodrážka, tajomník Českého spolku v Trnavskom regióne. Na záver akcie zasadili v blízkosti pamätníka, ktorý bol v roku 2017 zreštaurovaný, lipu slobody. Neďaleko miesta výsadby nového stromu pred dvadsiatimi piatimi rokmi vysadili tiež lipku slovenskej armády. Obyvatelia Piešťan oslavovali vznik Československej republiky aj ďalším podujatím, ktoré sa uskutočnilo na Námestí slobody. Naplánovaný bol príhovor primátora, vystúpenie Folklórneho súboru Máj, rapera Kaliho a skupiny Gladiator, a na záver ohňostroj.
K stému výročiu vzniku ČSR bol tiež usporiadaný koncert, ktorého prvá polovica bola zostavená z diel slovenských a českých autorov a bola venovaná 100. výročiu vzniku ČSR. Zaznela napríklad Československá štátna hymna, diela B. Smetanu, A. Dvořáka či E. Suchoňa.
Numizmatika a pamätné predmety
Pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa boli vydané rôzne pamätné predmety, vrátane numizmatických. Medzi nimi sa objavili strieborné mince s nominálnou hodnotou 10 EUR, ktoré zobrazovali štátny znak ČSR, mapu Československej republiky a legionársky znak. Vydané boli aj strieborné pamätné medaily, dukáty a pamätné listy. Lícná strana mince zobrazovala stredný štátny znak Československej republiky, v popredí vľavo od neho štátny znak Slovenskej republiky a vpravo označenie nominálnej hodnoty mince 10 EURO. V hornej časti mincového poľa bol názov štátu SLOVENSKO a nad ním letopočet 2018. Rubová strana mince zobrazovala mapu Československej republiky. Pod ňou bol legionársky znak používaný československými légiami počas prvej svetovej vojny, doplnený po oboch stranách lipovými vetvičkami. Nad mapou bol v dvoch riadkoch uvedený dátum 28. OKTÓBER 1918.
Na Slovensku si 100. výročie vzniku Československa pripomenuli aj suvenírovou eurobankovkou. Veľkosťou pripomínala 20-eurovú a farbou 500-eurovú bankovku. Keďže nešlo o oficiálne platidlo, mala na sebe veľkú nulu, ktorá ju odlišovala od pravých eurobankoviek. Hlavným motívom suvenírovej eurobankovky bola plastika leva, symbol československej štátnosti, ktorá je súčasťou Pamätníka Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Za plastikou leva držiaceho štít s československým štátnym znakom veje československá vlajka. Bankovky boli vyrobené zo 100-percentne bavlneného papiera, ktorý sa používa na výrobu pravých eurobankoviek.
Spoločná štátnosť, jej vývoj a súčasné vzťahy
Spoločná štátnosť Čechov a Slovákov preklenula tragické obdobie druhej svetovej vojny, ale aj socialistického Československa. K prijatiu federatívneho usporiadania spoločnej republiky došlo v roku 1968, k pádu komunistickej diktatúry v roku 1989. Spoločný štát Čechov a Slovákov - Česká a Slovenská Federatívna Republika - sa rozdelil na dva samostatné celky 1. januára 1993. Napriek tomu, že Československo už 25 rokov neexistuje, desaťtisíce Slovákov stále pracujú a študujú v Čechách. Ako zdôraznil Pavel Sladký: „Na přelomu let 1992/1993 se rozdělil společný stát. Ale společné kulturní prostředí rozdělit nelze, přenos vědomostí a názorů zastavit nelze. Češi a Slováci k sobě tíhnou. Nemají mezi sebou jazykovou bariéru, netrpí historickými křivdami a výčitkami.“ Česká republika aj Slovensko sú dnes spoločne v EÚ, NATO, V4 a mnohých ďalších medzinárodných organizáciách a spolupracujú v mnohých oblastiach.