Wisława Szymborska (1923 - 2012), poľská poetka, esejistka a nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, patrila medzi najvýznamnejšie osobnosti svetovej poézie. Jej tvorba, preložená do vyše štyridsiatich jazykov, si získala čitateľov i odbornú verejnosť mimoriadnou priamosťou, vtipom a schopnosťou odhaľovať ľudské sebaklamy.
Jedným z vrcholov jej tvorby je básnická zbierka Veľké číslo (poľ. Wielka liczba, 1976), ktorá vyšla dvadsať rokov po jej debute a dve desaťročia pred ziskom Nobelovej ceny. V tom čase bola autorka na polceste k svetovému renomé. Ako uvádza editor zbierky Ján Gavura, Szymborska patrila k tvorcom, ktorí písali, len keď mali čo povedať, a preto má každá jej báseň hlboký zmysel a význam.
Slovenský preklad diela
Na sklonku roka 2016 prinieslo vydavateľstvo FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania ucelený preklad zbierky Veľké číslo, pod ktorý sa podpísala prekladateľka Silvia Kaščáková. Ide o významný prírastok do slovenskej knižnice nobelistky, v ktorej sa už skôr objavili tituly ako 49 básní, Chvíľa či Neprítomnosť.
Rozhovor s prekladateľkou Silviou Kaščákovou
Prekladateľka Silvia Kaščáková strávila nad prekladom zbierky Veľké číslo rok intenzívnej práce, pričom ju samotnému procesu predchádzalo pätnásť rokov obdivu k autorke. V rozhovore približuje, čím ju poézia Szymborskej oslovila:
- Formálna dokonalosť: „Ona je takmer bezchybná. Formálne je stopercentná, s ľahkosťou narába s voľným veršom, viazaným, jej básne majú vždy nové formy.“
- Aktuálnosť: Napriek tomu, že zbierka vznikla v roku 1976, jej verše ostávajú fascinujúco aktuálne. Podľa Kaščákovej je Szymborska vnútorne „veľmi politická“, nie však poplatne dobe, ale skôr v spôsobe filozofovania a zodpovednosti za občana.
- Ľudskosť a humor: „Mňa zaujal Szymborskej zmysel pre humor a s ním spojená múdrosť.“
Wisława Szymborska - Stretnutia s poľskou literatúrou - S2E2
Odkaz a vnímanie tvorby
Szymborskej poézia sa vyznačuje priamosťou, ktorá čitateľa neraz prekvapí. Autorka neklame, neskrýva sa za ornamenty a v jej veršoch je vždy dostatok priestoru pre čitateľovu vlastnú pravdu. O jej popularite svedčí aj fakt, že v rodnom Poľsku sa v istom období predalo z jednej jej zbierky až 40 000 výtlačkov.
Poetka zomrela 1. februára 2012 v Krakove. Jej pohreb mal, v súlade s jej poslednou vôľou, svetský charakter. V momente začiatku rozlúčkovej slávnosti zaznela z veže Mariánskeho kostola melódia piesne vytvorenej k jej veršom „Nič sa nepodarí dva razy“, čím sa uzavrela životná cesta autorky, ktorú mnohí právom nazývali Mozartom poézie.