V Martine sa v utorok konali celoslovenské oslavy 100. výročia Deklarácie slovenského národa. Tieto oslavy boli centrom celoslovenských podujatí pripomínajúcich prijatie Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918, ktorou sa Slováci prihlásili k samourčovaciemu právu česko-slovenského národa a vyjadrili požiadavku vytvorenia spoločného štátu. Ceremoniál za účasti politických lídrov Slovenska a Česka bol zároveň súčasťou pripomienky okrúhleho výročia založenia ČSR v roku 1918.
Oslavy sa začali pietnym aktom kladenia vencov pred historickou budovou bývalej banky Tatra v Martine. Na jej priečelí je pamätná tabuľa, ktorá pripomína prijatie Deklarácie 30. októbra 1918. Slávnosť, na ktorej sa zúčastnili najvyšší predstavitelia SR i ČR, nadväzovala na víkendové podujatia (27. - 28. 10.), ktoré si v českých i slovenských mestách a obciach pripomenuli 100. výročie vzniku ČSR, prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Prejav prezidenta Andreja Kisku: Tŕnistá cesta k samostatnosti
Prezident SR Andrej Kiska to uviedol vo svojom príhovore počas slávnostného programu k 100. výročiu prijatia Deklarácie slovenského národa a vzniku ČSR. V príhovore pripomenul tŕnistú cestu ku vzniku prvého samostatného štátu Čechov a Slovákov, jednotlivé dejinné udalosti, ktoré tvorili mozaiku historického projektu. Zdôraznil práve udalosť z 30. októbra 1918.
„Približne 200 osobností sa tu stretlo, aby v Deklarácii slovenského národa deklarovali právo na sebaurčenie slovenského národu a vôľu žiť v spoločnom štáte s českým národom. Tieto osobnosti to mali veľmi ťažké," uviedol Kiska. Pripomenul aj cestu Slovákov a Čechov od roku 1918 až po rozchod a vznik samostatných štátov v roku 1993. „Možno to bolo vtedy aj nostalgické, ale aj sprevádzané nádejou, že sa opäť stretneme.“
Kiska vyzdvihol, že za vznikom Československa boli stovky osobností, za ich odvahu a odhodlanie im patrí naše uznanie a vďaka. Práve v Martine vznikli politické iniciatívy, ktoré zásadne zmenili osud slovenského národa a vytvorili predpoklady, aby sme mohli samostatne žiť a samostatne niesť zodpovednosť za svoju budúcnosť.
Pohľad premiéra Petra Pellegriniho: Odkaz Martinskej deklarácie pre súčasnosť
Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) v príhovore počas slávnostného programu k 100. výročiu zdôraznil, že osobnostiam, ktoré sa o to pričinili, patrí náš veľký rešpekt a veľká vďaka. „Boli to ľudia, ktorí chceli slúžiť slovenskému národu. Bez ich politickej odvahy a ochoty bojovať by sme tu dnes nestáli,“ dodal. I preto je podľa neho nevyhnutné, aby osobnosti, ktoré sa pričinili o prijatie Deklarácie slovenského národa, boli považované za historických hrdinov s patrične preukazovanou úctou. To isté platí podľa Pellegriniho aj o samotnej slovenskej štátnosti.
Pellegrini je presvedčený, že odkaz Martinskej deklarácie má aj iný, pre súčasnosť nemenej podstatný kontext. „Musíme si uvedomiť, že môžeme mať akýkoľvek politický projekt či ideu, ak nezískame podporu verejnosti, nemôže sa nám tento projekt podariť,“ upozornil. „Svet sa mení, prichádzajú nové výzvy. Bez spoločného zomknutia sa pre štát a národ a jeho budúcnosť sa nikdy nepohneme ďalej,“ vyhlásil. Vyzval k ukončeniu politických hádok, ktoré prerastajú do nevraživosti a z vecnej roviny sa presúvajú do medziľudských konfliktov.
Príhovor Andreja Danka: Význam vzniku ČSR a slovensko-české vzťahy
Predseda Národnej Rady SR Andrej Danko (SNS) v príhovore počas slávnostného programu k 100. výročiu pripomenul udalosti spred sto rokov, osobnosti a ich myšlienky, ktoré mierili k prijatiu Deklarácie slovenského národa. „Po sto rokoch môžeme úprimne vyhlásiť, že vznik spoločného štátu bol výrazným medzníkom,“ uviedol. „V Uhorsku pre nás už nebola budúcnosť, museli sme ísť ďalej,“ povedal Danko o ceste, ktorú slovenský národ nastúpil na sklonku októbra 1918. Československá republika významným spôsobom podnietila všestranný rozvoj slovenského národa. Česi a Slováci si vďaka vzniku Československej republiky zachovali národnosť, jazyk a mohli sa slobodne rozvíjať. Pripomenul, že obom národom hrozilo odnárodnenie - Čechom germanizácia, Slovákom maďarizácia.
V súvislosti s prvou republikou a ďalším trvaním spolužitia Čechov a Slovákov v jednom štáte poznamenal, že československý národ síce nevznikol, zato sa však zrodili úžasné spoločné rodinné väzby a priateľstvá na život a na smrť. „Dodnes sú naše vzťahy nadštandardné, práve tieto vzťahy i náš pokojný rozchod na začiatku 90. rokov vzbudzujú rešpekt na celom svete, sme príkladom vyspelosti a kultúrnosti.“ Odkaz udalostí z októbra 1918 v kontexte ich 100. výročia využil Danko i na výzvu k ohľaduplnosti, vzájomnej úcte, ale aj k patričnému sebavedomiu, ktoré i v budúcnosti preukážu, že Česi a Slováci sú životaschopné národy. „Danko hovorí, že by sme nemali zabúdať, že sme ľudskými bytosťami.“
Česká perspektíva: Prezident Zeman a premiér Babiš o bratských národoch
Prezident Českej republiky Miloš Zeman tiež prispel k oslavám. „V čase novembrovej revolúcie znela celým Slovenskom pieseň Iva Hoffmana Sľúbili sme si lásku. A ja som sem prišiel, aby som vám v mene českého národa sľúbil priateľstvo,“ povedal Zeman za potlesku zhromaždených. „Na svete nie sú bližšie národy ako český a slovenský. A nejde iba o jazykovú podobnosť. Preto verím, že v rámci Európskej únie budeme spolu dlhé roky. Podobne, ako som pred dvoma dňami zaželal na Pražskom hrade českému národu šťastnú budúcnosť, to isté želám aj vám.“ Dodal, že aj keď sa Česko a Slovensko v minulosti rozišli, stretli sa opäť v Európskej únii, ktorá je skvelým projektom.
Český premiér Andrej Babiš zdôraznil, že Slováci sa za jedno storočie stali z utláčaného národa Rakúsko-Uhorska sebavedomým a nezávislým štátom. „Členom EÚ a NATO, ktorý prosperuje, na ktorého by boli signatári Martinskej deklarácie bezpochyby hrdí. Bez spojenia našich dvoch národov by podľa neho vlastné sebaurčenie v povojnových rokoch nedosiahol ani jeden. Spoločne sme to ale dokázali.“ Babiš vníma spoločnú minulosť, ktorá trvala úctyhodných 75 rokov, ako záväzok voči občanom Českej aj Slovenskej republiky. „Nie sú lepšie vzťahy v Európe ani vo svete, než medzi Českou a Slovenskou republikou, medzi našimi národmi.“ Pred 100 rokmi sa začala dlhá a neľahká cesta, ktorá viedla k tomu, že Slovensko je dnes suverénna a bezpečná krajina, ktorá má so svojimi susedmi nadštandardné priateľské vzťahy, prejavujúce sa napríklad aj spoluprácou krajín v rámci V4.
Pocta Matúšovi Dulovi: Odhalenie busty významnej osobnosti
Pri príležitosti osláv storočnice prijatia Deklarácie slovenského národa a vzniku prvej Československej republiky bola v Martine pred druhou budovou Matice slovenskej odhalená busta Matúša Dulu, bývalého predsedu Slovenskej národnej rady a Matice slovenskej. Dula bol podľa predsedu Národnej rady SR Andreja Danka (SNS) jedným z najvýznamnejších slovenských politikov. „Je pre mňa neskutočná česť, že som mohol byť na odhalení busty, ktorú si právom zaslúži. Úžasnú vetu, ktorú povedal: 'Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme ísť svojou cestou', by sme si mali všetci pamätať. Bez ľudí ako Matúš Dula by nebolo ani dnešné slobodné Slovensko," vyhlásil Danko.
Predseda Matice slovenskej Marián Gešper doplnil, že práve Dula zvolal v máji 1918 do Martina slovenských politikov, ktorí schválili uznesenie o sebaurčovacom práve Slovákov a vytvorení spoločného štátu s Čechmi. „Aj vďaka nemu bola 30. októbra 1918 Slovenskou národnou radou prijatá Deklarácia slovenského národa. Bol skutočne výnimočnou postavou našich národných dejín.“ Odhalenie busty Matúša Dulu v Parku sv. Cyrila a Metoda má podľa Gešpera aj inú symboliku. Po oživotvorení Matice slovenskej v roku 1919 sa stal jej spolupredsedom. Bol tiež jedným z iniciátorom postavenia druhej matičnej budovy v Martine v rokoch 1924 - 1926. Jeho cesta ako národne orientovaného politika sa začala na zakladajúcom valnom zhromaždení Matice slovenskej v roku 1863. Neskôr ako inšpektor sučianskej evanjelickej cirkvi bojoval proti zatvoreniu Matice slovenskej uhorským režimom.
Spoločné spomienky a ceremoniály v Prahe
Dopoludnia si výročie vzniku samostatného ČSR pripomenuli českí a slovenskí politici, vrátane prezidentov a premiérov oboch krajín, zástupcovia armády a veteráni pri Národnom pamätníku v Prahe na Vítkově. Po spoločnom príchode Miloša Zemana a Andreja Kisku zazneli česká a slovenská hymna. Pietny akt sa začal tradične chorálom Ktož sú boží bojovníci, za ktorého zvuku vojaci priniesli historické armádne prápory.
Prezidenti spolu s českým premiérom Andrejom Babišom a slovenským premiérom Petrom Pellegrinim, vedúcimi predstaviteľmi českého a slovenského parlamentu, armády či cirkví a veteránmi položili vence k hrobu Neznámeho vojaka na pražskom Vítkově. Minútou ticha si uctili pamiatku všetkých vojakov padlých v boji za slobodu a nezávislosť. Akciu sprevádzali mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Prezident Zeman po pietnej spomienke neskôr na Pražskom hrade vymenoval armádnych a policajných generálov. Na pietny akt nadviazalo slávnostné zhromaždenie vo vnútri pamätníka. Oslavy storočnice ukončilo odovzdávanie štátnych vyznamenaní na Pražskom hrade, kde Zeman ocenil niekoľko desiatok osobností a udelil aj viacero vyznamenaní in memoriam.