Sviatok Všetkých svätých (iné tvary: Sviatok všetkých svätých, Všetkých Svätých, Všech svätých alebo Všechsvätých) je kresťanský sviatok pripadajúci na 1. novembra. Na Slovensku je 1. november od roku 1994 dňom pracovného pokoja. Katolícka cirkev si v tento deň pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých.
Deň po Sviatku všetkých svätých, teda 2. novembra, sa slávi Pamiatka zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky. Hoci oba dni veriaci často spájajú návštevou cintorínov a modlitbami za tých, ktorí nás opustili, majú odlišnú symboliku a zameranie.
Historické korene Sviatku Všetkých svätých
Presný pôvod sviatku Všetkých svätých známy nie je. Korene sviatku Všetkých svätých siahajú do 4. storočia. Prvá zmienka o sviatku podobného charakteru pochádza zo 4. storočia z hymny Efréma Sýrskeho, v ktorej píše o oslavovaní mučeníkov z Edessy - toto oslavovanie pripadalo na 13. mája. Východná cirkev totiž už vtedy slávila spomienku na všetkých tých, ktorí položili svoj život pre vieru, a podnes sa slávi v prvú nedeľu po Turícach. V Západnej Cirkvi sa datuje vznik spomienky na všetkých svätých na začiatok 7. storočia.
V Ríme je zo 7. storočia tiež doložené oslavovanie všetkých mučeníkov, ktoré pripadalo na 13. mája. Tento sviatok sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Panteón, a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Pápež sv. Bonifác IV. nariadil, aby z neho vyhádzali všetky pohanské modly a premenil Panteón na kresťanský chrám. Pohanský chrám tak získal nový, kresťanský rozmer. Deň pred spomínanou posviackou doviezli na osemnástich nádherne vyzdobených vozoch do tohto chrámu množstvo relikvií svätých mučeníkov a uložili ich do skriniek, ktoré tam boli na tento účel pripravené. Pápež zasvätil tento chrám Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Pôvodne sa vo viacerých európskych spoločenstvách slávili sviatky zosnulých v jarnom termíne. Súvisieť to malo s príletom vtákov, prebúdzaním sa prírody a predstavami, že sa duše zosnulých v podobe vtákov v tento dôležitý termín vracajú k živým.
Presun termínu na 1. november
Priblíženie sa k dátumu 1. novembra podľa niektorých zdrojov nastalo za pontifikátu pápeža Gregora III. (731 - 744), ktorý 1. novembra dal v Bazilike svätého Petra zasvätiť kaplnku na počesť „všetkých svätcov“. Spolu s biskupmi nariadil, aby sa slávnosť uctievania všetkých svätých slávila v Ríme 1. novembra. Veriaci si tak začali pripomínať, že je mnoho svätých, ktorí počas roka nemajú svoj sviatok. Ich spoločná oslava tak začala spadať na 1. november.
Definitívny presun sviatku na 1. novembra sa udial až za pontifikátu pápeža Gregora IV. V roku 844 (alebo 835) určil pápež Gregor IV. nový termín sviatku na 1. november a rozšíril slávenie tohto sviatku na celú Cirkev. Zároveň sa začal oslavovať v Írsku, Anglicku, medzi Keltmi a Frankmi. Všeobecne bol ustanovený ako centrálny sviatok celej cirkvi až po Tridentskom koncile v roku 1549. Mal byť zasvätený všetkým, ktorí dosiahli svojimi skutkami večnú blaženosť a ku ktorým by sa mala obracať pozornosť všetkých veriacich na orodovanie za spásu duší.
Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých (Dušičky)
Sviatok Všetkých svätých (1. november)
Sviatok Všetkých svätých je dňom, keď katolícka cirkev oslavuje všetkých svätých - známych aj neznámych, ktorí dosiahli večný pokoj a spojenie s Bohom. Tento sviatok pripomína všetkých, ktorí v živote prejavili príkladnú vieru a lásku, dosiahli spásu a stali sa vzorom pre veriacich. Cieľom sviatku je uctievať svätcov a vyjadriť vďaku za ich príklad a prítomnosť v živote cirkvi. Pre katolíkov je to sviatok, kedy spomíname na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť alebo sú vo fáze očisťovania a prípravy prechodu z očistca do neba a spája sa s nádejou na vzkriesenie. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú a modlia sa za všetkých svätých, ale aj za predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom a vedeli sa obetovať za iných. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie.
Pamiatka zosnulých (Dušičky) (2. november)
Deň po Sviatku všetkých svätých, teda 2. novembra, sa slávi „Pamiatka zosnulých“, známa aj ako Dušičky. Tento deň je venovaný modlitbám za duše zosnulých, ktorí ešte potrebujú očistenie predtým, než dosiahnu večný pokoj. Dušičky sú dňom, kedy sa veriaci modlia za tých, ktorí sa ešte nachádzajú v očistci a potrebujú duchovnú pomoc, aby mohli dosiahnuť nebo. Pamiatka zosnulých je dňom spomienky na rodinu, priateľov a všetkých verných zosnulých. Je to čas, kedy si ľudia pripomínajú zosnulých blízkych a modlia sa za ich duše, aby našli večný pokoj.
Pamiatku zosnulých zaviedol v roku 998 svätý opát Odilo z Cluny v benediktínskom kláštore Cluny. Kláštor v Cluny bol vtedy kultúrnym a duchovným centrom v západnej Európe a miestni mnísi sa tešili veľkej autorite. V tomto období sa vykryštalizovala viera v očistec - prechodné miesto na ceste do Raja, či do Pekla. Práve očistec sa stal miestom pre dušičky, kde sa majú očistiť duše hriešnikov. A im bol venovaný sviatok Pamiatky zosnulých, kedy bolo dušiam, uviaznutým v očistci umožnené vrátiť sa na jednu noc do sveta živých a uľaviť si od nepohodlia, kam sa ráno zas museli vrátiť. Prvého novembra večer začali vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej západnej cirkvi. V Ríme ju prijali v 14. storočí.
Spoločné a odlišné prvky
- Spoločné prvky: Oba dni sú spojené s návštevou cintorínov, úpravou hrobov, zapaľovaním sviečok a položením kvetov na hroby blízkych. Sviečky a kvety symbolizujú nádej na večný život a pripomínajú, že zosnulí zostávajú v mysliach a srdciach svojich blízkych.
- Odlišné prvky: Sviatok Všetkých svätých je venovaný tým, ktorí už dosiahli večný život, zatiaľ čo Dušičky sú venované modlitbám za tých, ktorí ešte potrebujú očistenie. Sviatok Všetkých svätých oslavuje víťazstvo svätcov nad smrťou a ich spojenie s Bohom.
Tradície a zvyky spojené s Dušičkami
Na Slovensku je zvykom počas týchto dní navštevovať cintoríny a hroby svojich príbuzných. Tie sú vyzdobené vencami a kvetmi, horia na nich sviece. Vence a kvety vyjadrujú úctu a uznanie životu tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Staré a ľudové tradície
V minulosti sa dodržiavalo viacero tradícií. Gazdiné piekli koláčiky z bielej a tmavej múky - prvé sa dávali na stôl pánom, druhé poddaným. Pečivo sa pieklo v tvare kríža a označovalo sa ako „kosti svätých“. Na Dušičky sa robili malé žemličky, ktoré sa plnili sladkými plnkami a predstavovali dušičky našich zomrelých. Večer nechávali zvyčajne prestreté, ak by sa niektorý z mŕtvych ešte chcel zasýtiť. Na Dušičky sa lampy plnili maslom alebo olejom, aby si mŕtvi, ktorí prišli navštíviť svojich živých blízkych, mohli pomazať rany z očistca a vyliečiť ich. Sypala sa tiež múka do ohňa, aby vyhladované duše nezostali hladné. Zdobenie hrobov kvetmi, či vencami, je novou tradíciou, ktorá sa ujala až na konci 19. storočia.
Ľudovo sa sviatky zosnulých nazývajú "Dušičkami", no v skutočnosti ide o dva sviatky, ktoré majú rozdielne korene i pôvod. Jeden pochádza z obdobia kresťanstva a mal dokonca aj iný dátum, druhý pochádza prinajmenšom z tradície pradávnych Keltov a Slovanov. Vtedy zosnulým žijúci nosili na hroby nápoje a koláče a zostávali tam s nimi po celú noc.
Svetlonos - slovanská tradícia
V Amerike sa ujalo vyrezávanie tekvíc, ktoré bolo jednoduchšie, ako vyrezávanie do repy, či zemiakov. No aj u nás sme mali takýto krásny starý zvyk, ktorý bol známy ako „hľadanie svetlonosa“. Ľudia si aj u nás vyrábali malé lucerničky z tekvičiek, ktoré im poslúžili ako svetielko na ceste na cintorín. Podľa starých slovanských tradícií bol Svetlonos nadprirodzenou démonickou bytosťou. Hovorilo sa o ňom, že Svetlonos kradol v kostole sviečky a upíjal si z omšového vína. Jeho úlohou bolo zviesť človeka z cesty, aby už nikdy nenašiel cestu späť. Svetlonos bol bludným svetielkom a mal moc najmä nad tými, ktorí nemali čisté svedomie. Lákal ich svetlom, ale aj zvukmi, plačom, či volal menom. Privolať Svetlonosa mohol človek úmyselne, či nechtiac, keď po zotmení zahvízdal. Zbaviť sa ho mohol prežehnaním, alebo si musel spomenúť na toho, s kým jedol veľkonočné vajíčko, alebo sa hostil pri Štedrovečernom stole. No neskôr sa táto tradícia úplne vytratila, najmä v čase kolektivizácie v 50. rokoch 20. storočia.
Halloween - Predvečer Všetkých svätých
Moderný sviatok, ktorý sa aj u nás udomácnil, hoci mnohým nie veľmi po chuti, je Halloween. Má tiež prastarý pôvod v keltských tradíciách. Slovo Halloween pochádza z „All Halows´ Eve“ alebo „All Hallows´Evening“, čiže „Predvečer Všetkých Svätých“ (31. október). Slávil sa v Írsku a Škótsku. Viaže sa na sviatok Samhain, ktorým oslavovali Kelti Nový rok (1. novembra). Bol oslavou konca leta a znamenal ukladanie prírody na zimný spánok. Noc na prelome októbra a novembra je magickou - podľa mnohých tradícií sa vtedy prelínajú svety živých a mŕtvych.
Neodmysliteľnou súčasťou sviatku sa stalo „živé svetlo“ v podobe plameňa - aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, mohli sa zohriať a stráviť noc s pozostalými. Tak o tom hovorila keltská tradícia. Do Ameriky sa Halloween dostal práve vďaka mnohým imigrantom z Írska a Škótska, ktorí sem putovali v 19. storočí. Neodmysliteľné sú pre Halloween vyrezávané tekvice.
Po anglicky sa vyrezávané tekvičky označujú ako „Jack-o´-lantern“ alebo „Will-o´-the-wisp“ a spájajú sa s írskou legendou o Jackovi, ktorý prekabátil diabla tak, že ho vylákal na strom, na ktorý potom vyrezal kríž. S diablom uzavrel dohodu, že Jackovi nikdy nevezme dušu. No Jack bol počas života taký zlý, že ho nemohli vziať ani do neba, preto zostal navždy blúdiť po zemi. Tekvice so zapálenou sviečkou pôvodne symbolizovali dušu, uväznenú v očistci.
Halloween sa dodnes oslavuje koledovaním v bláznivých a strašidelných maskách. Koledníci putujú od domu k domu a ohlasujú sa porekadlom „Trick or Treat“, čo vo voľnom preklade znamená, „dajte mi odmenu, lebo vám niečo nemilé vykonám“. Za koledu dostávajú koledníci odmenu. A lakomcov neminie nejaká neplecha.
Mexický Deň mŕtvych (Día de los Muertos)
Dušičky a Halloween sú rovnakým sviatkom v Mexiku v zmysle spomienky na zosnulých, no s vlastnými tradíciami. Tu ho oslavujú vo veselšom tóne, v znamení pestrých kostýmov, bohatej výzdoby a veselých sprievodov, plných hudby a tanca v uliciach a hodovania v domácnostiach. Mexičania veria, že v tieto dni sa medzi nás vracajú aj duše detí a našich mŕtvych, ktorým nosia na cintorín špeciálne oranžové kvety. V každom dome sa postaví špeciálny oltár, ku ktorému sa nosí jedlo, sladkosti a drobnosti zomrelých, na ktorých takto spomínajú. Tieto sviatky si pripomíname v kostoloch, návštevou cintorínov, zapaľovaním sviečok a prinesenými kvietkami a venčekmi na hroby našich blízkych.
Dia de muertos México 2025
Postoj protestantských cirkví
Protestantské cirkvi neuznávajú kult svätých, teda ani Sviatok Všetkých svätých. V cirkevných kalendáriách však majú zaradenú Pamiatku zosnulých. Pre protestantov je jedným z najvýznamnejších sviatkov 31. október - Deň reformácie z roku 1517. Ten slávia v kostoloch, pričom v rámci obradov spomínajú na zosnulých. Čítajú sa zoznamy všetkých, ktorí zomreli v danej farnosti za predchádzajúci rok. Z hľadiska tradičných obyčajov sa veľmi dlho protestantské cirkvi stránili zapaľovania sviečok na hroboch, pokladali to za vyslovene katolícky zvyk, pričom tieto predstavy a nepraktizovanie zapaľovania sviečok sa dodržiavali v ich prostredí ešte do 90. rokov 20. storočia.