Vianoce, pre ľudí najväčšie a najkrajšie sviatky v roku, sa v kresťanskom svete začali oslavovať v 4. storočí. Tento sviatok pripadol na deň zimného slnovratu - boli to vlastne oslavy zrodu nového života, keď sa zimná príroda začína pripravovať na jarný rozkvet. Pôvodné pohanské zvyky cirkev zmenila na kresťanský sviatok, ktorému dala zmysel radosti zo spásy.
Fenomén bielych Vianoc
Romantická predstava Vianoc, keď ticho pozorujeme chumáče snehu a svet sa na chvíľu spomalí, bola na Slovensku kedysi prirodzená. Dnes sa však Biele Vianoce z istoty menia skôr na vzácny sviatočný zázrak. Klimatológovia vysvetľujú, že za ústupom snehu stojí predovšetkým dlhodobé otepľovanie klímy. Zimy sú kratšie a čoraz častejšie prevláda západné a južné prúdenie, ktoré prináša teplejší vzduch.
Meteorológovia navyše pracujú s pojmom „vianočné oteplenie“. Na začiatku zimy pretrváva teplotný kontrast medzi Atlantickým oceánom a pevninou. Ak teplý vzduch z Atlantiku prúdi do Európy, spôsobí prechodné oteplenie a prekazí bielu vianočnú idylu. Kým hory si zasnežené sviatky udržia, nížinám ostáva len dúfať, že sa ich sen naplní.
Odkiaľ pochádza mýtus o bielych Vianociach?
Predstava zasnežených Vianoc ako ideálu sa formovala najmä počas 19. storočia v období romantizmu. Podľa niektorých teórií za tento obraz vďačíme americkým vianočným pohľadniciam so Santa Clausom, ktoré sa v druhej polovici 19. storočia šírili do Európy. Ďalšiu inšpiráciu prinieslo viktoriánske Anglicko, kde v čase písania vianočných poviedok Charlesa Dickensa skutočne panovali tuhšie zimy. Esteticky biela krajina pôsobí na obrazoch príjemnejšie než fádna decembrová šeď, čo s obľubou využíva moderný marketing aj filmový priemysel.
História počasia počas sviatkov
Archívne záznamy dokazujú, že príroda bola vždy nevyspytateľná. Už v 19. storočí zažívali naši predkovia Vianoce bez snehu, s kvitnúcimi púpavami či dokonca orkánmi:
| Obdobie | Charakter počasia |
|---|---|
| 1846 | Husté sneženie |
| 1872 | Teplé sviatky, kvitli jarné kvety |
| 1886 | Kalamitné záveje |
| 1888 | Veľmi teplé sviatky, ľudia chodili bosí |
Vianočné symboly a ich pôvod
Súčasťou Vianoc sú neodmysliteľné symboly, z ktorých mnohé majú hlboké historické korene:
- Vianočný stromček: Pôvodne išlo o menší stromček zdobený ovocím. Prvá písomná zmienka o zdobenom stromčeku pochádza z Alsaska z roku 1507.
- Imelo biele: Starí Kelti mu pre jeho odolnosť a stále zelenú farbu pripisovali čarovnú moc; u Germánov bolo symbolom priateľstva.
- Jasličky: Tradíciu začal František z Assisi v roku 1223, keď postavil prvé jasličky so živými zvieratami.
- Vianočné pozdravy: Zvyk má pôvod v talianskej Perugii, kde v roku 1709 Nicolo Monte Mellini rozoslal priateľom svoje myšlienky na kartičkách.
Kalendár zvykov čas vianočný HD 5 1
Ľudové pranostiky o počasí
K vianočnému obdobiu sa viaže množstvo ľudových výrokov. Niektoré z nich odrážajú dlhoročné skúsenosti našich predkov:
- „Ak na Štedrý deň vietor, bude malá úroda.“
- „Keď je na Štedrý deň na nebi veľa hviezd, bude veľa zemiakov.“
- „Ak padá na Štedrý deň sneh, urodí sa veľa vína.“
- „Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade.“