Prečo prijímať sväté prijímanie

„Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba a ty im dávaš pokrm v pravý čas.“ Tieto slová vystihujú podstatu Božej starostlivosti o človeka, ktorá sa prejavuje aj prostredníctvom sviatosti Eucharistie, známej ako sväté prijímanie. Boh nám chce pomáhať, ako posilnil proroka Eliáša, ktorý na úteku pred kráľovnou Jezabel zvolal: „Už nevládzem, Pane! Vezmi si môj život…“ Bol úplne bez odvahy, no anjel ho zobudil a povedal mu: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou ešte dlhú cestu!“ (1 Kr 19, 7). Napriek pocitom sklamania a zúfalstva Eliáš poslúchol, vstal a jedol. Pripravené jedlo ho posilnilo a naplnilo novou odvahou. Podobne aj Boh túži nám pozdvihnúť ducha, premeniť nás a vyslať do sveta ako svojich vyslancov prostredníctvom eucharistického pokrmu.

Teologický základ a význam Eucharistie

Sväté prijímanie je pojem, ktorým katolícka a pravoslávna cirkev označuje posvätený chlieb a víno, ktorý kresťania prijímajú pri slávení Eucharistie. Má pôvod v latinskom "communio", resp. v gréckom "κοινωνία" (koinonia), čo voľne preložiteľné znamená "zdieľanie spoločenstva". Podľa Nového zákona Ježiš ustanovil zdieľanie chleba a vína a prikázal konať tento akt svojim nasledovníkom ako srdce uctievania pri spoločnom schádzaní sa spoločenstva (Lukáš 22:19, 1 Korintským 11:23-26). Kresťanské slávenie "zdieľania spoločenstva" je spojené so "svätým prijímaním", ktoré väčšina kresťanov chápe ako sviatosť. Počas "svätého prijímania" ide o pripodobnenie Poslednej večere.

Katolícka cirkev verí v transubstanciáciu (premenu podstaty) - zázračnú premenu chleba a vína na Kristovo telo a krv. Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Nazývame ju aj sviatosť oltárna. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista, pričom túto premenu spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom, čo znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého. Eucharistia je taktiež obetou Cirkvi a je živým Ježišom pod spôsobom chleba a vína. Na hodné prijatie Eucharistie je nevyhnutné uvedomiť si, čo táto sviatosť v sebe obsahuje - že prijímame telo a krv Spasiteľa.

Dôvody a milosti prijímania Eucharistie

Prijímanie Pánovho tela a krvi poskytuje duchovnú silu a živí našu vieru. Počas svätej omše môžeme v sebe rozvíjať naše dary a prijímať chlieb, ktorý potrebujeme na cestu. Eucharistia je pre nás pokrmom na ceste do neba a prináša so sebou mnohé milosti:

• Zjednotenie s Kristom: Je nanajvýš dôvernou realitou zjednotenia sa s Kristom, pričom „Kto je moje telo a pije moju krv, bude mať večný život.“
• Rozmnoženie milosti: Sväté prijímanie rozmnožuje v nás posväcujúcu milosť.
• Ochrana pred smrteľnými hriechmi: Posilňuje nás a chráni pred pádom do ťažkých hriechov.
• Odpustenie všedných hriechov: Napomáha k odpusteniu našich každodenných, všedných hriechov.
• Spoločenstvo s bratmi a sestrami: Spája nás do jednej Božej rodiny, Cirkvi, čím prináša pokoj a zjednocovanie medzi ľuďmi.

Pre dušu každého človeka je veľmi osožné, ak túži po svätom prijímaní. Eucharistický Ježiš v bohostánku je nám na poklonu a chorým je pokrmom na ceste do večného života. Svätý Ján Pavol II. v encyklike Ecclesia de Eucharistia píše, že je vhodné v duši neustále pestovať a roznecovať túžbu po eucharistickej sviatosti.

Podmienky pre hodné prijatie svätého prijímania

K svätému prijímaniu môže pristúpiť iba ten, kto spĺňa nasledujúce podmienky:

• Stav posväcujúcej milosti: Osoba musí byť v stave posväcujúcej milosti, t.j. bez ťažkého hriechu. Ak má niekto prekážku, ktorá mu bráni pristúpiť k svätému prijímaniu, má si vzbudiť v srdci nábožnú túžbu spojiť sa s Kristom s tým úmyslom, že keď prekážka pominie, prijme ho pod sviatostnými znakmi.
• Sviatosť zmierenia: Predchádzať mu musí sviatosť pokánia - svätá spoveď, človek musí svoje hriechy oľutovať. Osoby, ktoré tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu (napríklad nemanželské spolužitie katolíkov), sú z prijímania vylúčené. Na druhej strane, ak človek nesúhlasí s učením Cirkvi, prakticky to znamená, že neprijíma nadprirodzenú jednotu spoločenstva veriacich v otázkach viery a mravov.
• Eucharistický pôst: Je potrebné dodržať Eucharistický pôst, aspoň jednu hodinu pred svätým prijímaním nič nejesť ani nepiť, okrem čistej vody a liekov, ktoré pôst nerušia.
• Dobrý úmysel: Pristupovať s vierou a z lásky.

Cirkev odporúča prijímať sväté prijímanie pravidelne, aspoň každú nedeľu a prikázaný sviatok. Denne možno prijať Eucharistiu maximálne dvakrát, pričom prvýkrát je to možné kedykoľvek, ak sú splnené uvedené podmienky. Pokiaľ však chceme Pána Ježiša prijať druhýkrát v ten istý deň, pridáva sa ďalšia podmienka - byť od začiatku na svätej omši.

Osobitné prípady prijímania

• Imobilní farníci: Túto sviatosť im vysluhujeme na požiadanie u nich doma na prvý piatok v mesiaci.
• Chorí v nemocniciach: Pre chorých, hospitalizovaných v nemocniciach, je potrebné volať kňaza určeného na duchovnú službu v nemocniciach.
• Deti: Každé pokrstené dieťa môže prijímať Eucharistiu, kým nezačne bezprostrednú prípravu na Prvú sviatosť zmierenia. Rodičia sú zodpovední poučovať dieťa, ako a prečo prijímať Eucharistiu.
• Dospelí neprijímajúci Eucharistiu: Aj dospelý človek, ktorý ešte nikdy neprijal sviatosť Eucharistie, by mal podstúpiť náležitú prípravu.

Duchovné sväté prijímanie: Keď sviatostné nie je možné

Popri sviatostnom prijímaní existuje aj duchovné sväté prijímanie. Jeho využívanie je známe dlhé stáročia a je veľmi dôležitou súčasťou našej viery. Ako prvý ho v Teologickej sume spomína svätý Tomáš Akvinský, keď hovorí o „vrúcnej túžbe po Eucharistii“. Podľa Tomáša, túžba dovoľuje prijať účinok budúcej veci, ktorá už pôsobí, hoci ešte nenastala. Cirkev prijala tento pohľad do svojho učenia na Tridentskom koncile, ktorý definoval tri spôsoby prijatia sviatosti Eucharistie:

1. Výlučne sviatostne, ako hriešnici.
2. Výlučne duchovne, a to sú tí, ktorí jedia nebeský chlieb aktom túžby, živou vierou činnou skrze lásku.
3. Sviatostne a súčasne duchovne, a to sú tí, ktorí najskôr seba skúmajú a pripravujú.

Duchovne prijmeme Eucharistiu tak, že sa s Kristom vnútorne spojíme skrze živú vieru, túžbu lásky a pokornú dôveru. Tento akt posvätenia nás môže posilniť vo viere a pomôcť nám žiť podľa evanjelia a Božích prikázaní. Nejde teda o „duchovný spôsob prijatia sviatosti Eucharistie“, ale o spôsob, ako sa spojiť s reálnou prítomnosťou Ježiša Krista prítomného v Eucharistii aj vtedy, keď ju nemôžeme prijať sviatostne. Z podstaty duchovného prijímania je zrejmé, že sa napĺňa naša duša Kristovou prítomnosťou. Môže ho prijať každý, kto je schopný do svojej duše prijať Krista ako hosťa do domu. Mnohí svätci z vlastnej skúsenosti dosvedčujú význam duchovného svätého prijímania, opisujúc ho ako „vrúcnu túžbu prijať Ježiša a spojiť sa s ním, ako keby sme ho skutočne prijímali.“ Svätý Ignác z Loyoly povzbudzuje, že duchovné prijímanie je výborným prostriedkom na to, aby sme vrúcne a opravdivo pristupovali k svätému prijímaniu.

Modlitba duchovného svätého prijímania podľa svätého Alfonza z Liguori:

„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Klaniam sa Ti a milujem Ťa nadovšetko. Z lásky k Tebe ľutujem všetky svoje hriechy. Sľubujem, že sa budem vyhýbať každej príležitosti ku hriechu. Moja duša túži po Tebe, ale keďže Ťa teraz sviatostne nemôžem prijať, príď aspoň duchovne so svojou milosťou do môjho srdca. Daj, aby som vždy žil v tvojej milosti, a tak plnil Tvoju vôľu. Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.“

Príprava na sviatostný život

Katechéza a príprava na prvé sväté prijímanie nie je záležitosťou školy, ale farnosti. Prebieha formou farskej katechézy, ktorá je rodinne zameraným programom. Jej cieľom nie je iba príprava dieťaťa na prvé sväté prijímanie, ale na sviatostný život, ktorý má žiť aj po slávnosti prvého svätého prijímania. Katechetická príprava pozostáva zo stretnutí, na ktorých je dieťa prítomné spolu aspoň s jedným zo svojich rodičov. Tieto stretnutia sa usilujú poskytnúť náboženské vedomosti a duchovnú formáciu.

Zapojením rodičov do katechézy sa vytvára príležitosť pre celú rodinu k prehĺbeniu a oživeniu vzťahu s Bohom a so spoločenstvom veriacich. Príprava na prvé sväté prijímanie otvára možnosť k spoločnej modlitbe v rodine, k rodinnej účasti na nedeľnej svätej omši a k aktualizovaniu osobného poznania právd viery. Chce pomôcť rodičom odovzdávať kresťanskú vieru a povzbudiť k osobnému svedectvu o Ježišovi Kristovi, ku ktorému dieťa privádzame. Nedeľa a sviatočný deň sú privilegovaným časom, kedy sa schádzame na slávení Eucharistie.

Pre dospelých, ktorí ešte nikdy neprijali sviatosť Eucharistie, je rovnako dôležité podstúpiť náležitú prípravu na túto významnú sviatosť.

tags: #preco #sa #ma #svate #prijimanie #zapit