Sväté Prijímanie (Eucharistia): Brána k Spoločenstvu s Kristom a Prijímanie pod Obidvoma Spôsobmi

Sviatosť svätého prijímania, známa aj ako Eucharistia, je jedným z najdôležitejších a najvzácnejších obradov v Katolíckej cirkvi. Je to prameň a vrchol celého kresťanského života. Pre dušu každého človeka je veľmi osožné, ak túži po svätom prijímaní.

Úvod do Sviatosti Eucharistie

Pomenovania a Symbolika Eucharistie

Latinské slovo communio má význam upevňovať, posilňovať, ale aj spoločnosť, pospolitosť v zmysle spoločenstva. Communis znamená spoločný. To, čo tvorí a buduje spoločenstvo Cirkvi, však nie sú iba sviatosti, ale aj to, čomu veriaci veria ako jeden ľud. Ide o prejav pôsobenia Ducha Svätého, že celý Boží ľud, od biskupov až po posledných veriacich laikov, vyjadruje svoj všeobecný súhlas vo veciach viery a mravov.

Nevyčerpateľné bohatstvo tejto sviatosti sa odráža aj v rozmanitých pomenovaniach, ktorými sa označuje. Každé z nich poukazuje na určité jej stránky:

• Eucharistia, lebo je vzdávaním vďaky Bohu.
• Pánova večera, lebo ide o Večeru, ktorú Pán slávil v predvečer svojho umučenia so svojimi učeníkmi.
• Lámanie chleba, lebo tento obrad, príznačný pre židovské stolovanie, Ježiš použil, keď dobrorečil a rozdával chlieb v úlohe hostiteľa.
• Pamiatka Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania.
• Svätá obeta, lebo sprítomňuje jedinú obetu Krista Spasiteľa a zahŕňa obetu Cirkvi.
• Prijímanie, po latinsky communio (spoločenstvo, spojenie), lebo touto sviatosťou sa spájame s Kristom, ktorý nám dáva účasť na svojom tele a krvi, aby sme tvorili jedno telo.

Eucharistia ako živé stretnutie s Bohom

Eucharistia nie je len pamiatkou na Poslednú večeru, ale aj živým stretnutím s Bohom, ktorý sa stáva prítomným v hostii a víne. V katolíckom pohľade je Eucharistia nielen pamiatkou na Poslednú večeru, ale aj živým stretnutím s Bohom, ktorý sa stáva prítomným v hostii a víne. Eucharistia vhodne naznačuje a obdivuhodne uskutočňuje účasť na Božom živote a jednotu Božieho ľudu, na ktorých sa zakladá Cirkev.

Podmienky pre Prijatie Eucharistie

Podmienkou k tomu, aby človek mohol prijať Eucharistiu - sväté prijímanie, je milosť posväcujúca v duši. Teda musí jej predchádzať sviatosť pokánia - svätá spoveď, človek musí svoje hriechy oľutovať a zachovať Eucharistický pôst 1 hodinu pred sv. prijímaním.

Katolík sa plne zúčastňuje na slávení Eucharistie, keď ide na sväté prijímanie, čím napĺňa Kristov príkaz, aby jedol jeho telo a pil jeho krv. Predovšetkým, aby ste mohli ísť na sv. prijímanie, musíte byť v stave milosti. Ak nie ste, páchate svätokrádež, inými slovami, dopúšťate sa neúcty voči niečomu, čo je posvätné. Svätokrádež je hriech (1 Kor 11, 27).

Ťažký hriech a jeho dôsledky

Ťažký hriech je to isté ako závažný či smrteľný hriech. Smrteľný hriech je každý hriech, ktorý spĺňa tri podmienky:

1. týka sa vážnej veci,
2. páchate ho pri plnom vedomí,
3. súhlasíte s ním.

Mali by sme sa preto najprv zmieriť s Bohom a Cirkvou prostredníctvom sviatosti zmierenia. Ľudia, ktorí neboli na spovedi viac ako rok, by mali dlho a intenzívne porozmýšľať, či sú hodni ísť na prijímanie. Nemali by sme prijímať len preto, že sa nám zdá, že všetci ostatní prijímajú. Sväté prijímanie nie je spoločenská udalosť, je to osobné a dôverné spoločenstvo s Bohom. Ak sme už dlhší čas neboli na spovedi, mali by sme sa zamyslieť, či nemáme otupenú citlivosť na hriech. Ak sa necítime hriešni, môže to byť preto, že naše duchovné zmysly sú otupené hriechom.

Čo sa týka samotného pristupovania k svätému prijímaniu, sú z neho vylúčení tí, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu. Myslí sa tu na hriešny stav, ktorý trvá a človek ho nechce zmeniť, ako je napríklad nemanželské spolužitie katolíkov.

Príprava na Prvé Sväté Prijímanie

Začneme krstom. Ak krst prijíma dospelý človek, v tej istej sv. omši na veľkonočnú vigíliu, počas ktorej bol pokrstený, má aj prvýkrát účasť na Eucharistii. To znamená, že v jednej sv. omši je pokrstený, ide na prvé sv. prijímanie a ak biskup miestnej diecézy dovolí, môže ho kňaz aj pobirmovať. Ak je však niekto pokrstený ako dieťa, prijíma iniciačné sviatosti postupne, podľa stupňa psychického vývoja a úrovne chápania.

Historický vývoj veku prijímania

V minulosti, po Tridentskom koncile, mohli Krista v Eucharistii prijať prvýkrát deti, ktoré dosiahli dvanásty rok života. Až pápež svätý Pius X., 8. augusta 1910 dekrétom Quam singulari, povolil prvé sväté prijímanie deťom od siedmich rokov.

Súčasné požiadavky na deti

„K udeleniu svätého prijímania deťom sa vyžaduje, aby mali dostatočné poznanie a boli dôkladne pripravené tak, aby podľa úrovne svojho poznania pochopili Krista a jeho náuku a mohli prijať telo Pána s vierou a zbožnosťou.“ (CIC Kán. 913 § 1). Znamená to, že dieťa musí byť schopné pochopiť základné pravdy kresťanského náboženstva a musí byť na takom stupni psychického vývoja, že vie rozoznať obyčajný chlieb od eucharistického. Inak povedané: Vie pochopiť a vierou rozpoznať rozdiel medzi obyčajným chlebom a Ježišovým eucharistickým telom. Túto úroveň myslenia a rozpoznávania dosahujú deti okolo 8.-10. roku života.

Na Slovensku je zvykom pripraviť dieťa na prvé sväté prijímanie v tretej triede základnej školy, teda cca vo veku 8-9 rokov.

Úloha rodičov a farára

Keďže ide o deti, ktoré sú psychicky a sociálne závislé na názoroch a rozhodovaní rodičov, je veľmi dôležité, aby rodičia detí, ktoré majú ísť na 1. sv. prijímanie, žili svoj náboženský život príkladným spôsobom a aby prežívali Eucharistiu. Tým totiž spontánne rozvíjajú vieru svojich detí. Je mylné domnievať sa, že 1. sv. prijímanie detí prinesie veľké ovocie bez ďalšieho náboženského života.

„Povinnosťou predovšetkým rodičov a tých, ktorí sú na ich mieste, a tiež farára je dbať, aby deti, ktoré dosiahli užívanie rozumu, boli náležite pripravené a čo najskôr, po prijatí sviatosti zmierenia, prijali sväté prijímanie; farár musí tiež dbať, aby ku sv. prijímaniu nepristupovali deti, ktoré nedosiahli užívanie rozumu alebo ktoré nepovažuje za dostatočne pripravené.“ (CIC Kán. 914).

Príprava na prijatie sviatosti Eucharistie by mala v prvom rade byť na pleciach rodičov. To znamená, že by dieťa mali od narodenia viesť a vychovávať v pravdách viery a zúčastňovať sa s ním minimálne nedeľných bohoslužieb. Príprava na tento sviatok začína obvykle niekoľko mesiacov pred samotným podujatím. Dôležitým krokom je nielen náboženská, ale aj osobná a morálna príprava dieťaťa. V rámci prípravy sa deti učia o Eucharistii, jej význame a spôsobe prijímania. Okrem teoretických znalostí sa v rámci prípravy kladie dôraz aj na etický aspekt. Deti sa učia o hodnote úprimného pokánia, o význame odpustenia a čistej mysli pri príprave na prijatie Krista do svojho srdca.

Tradície a oslavy Prvého svätého prijímania

Prvé sväté prijímanie je jedným z najdôležitejších momentov v živote katolíckych detí a ich rodín. Tento sviatok je spojený s hlbokým duchovným významom, pretože je to okamih, keď dieťa prvýkrát prijíma Ježiša Krista v Eucharistii - sviatosti, ktorá je v katolíckej cirkvi považovaná za najdôležitejší spôsob spojenia s Bohom. Je to zlomový bod v duchovnom raste dieťaťa a jeho začiatok aktívnej účasti na živote cirkvi.

Slávnosť Prvého svätého prijímania je v každej farnosti sviatkom, je veľkým dňom pre prvoprijímajúce deti, ich rodiny a celú farnosť. Na tento deň je krásne vyzdobený kostol, rodičia sa snažia čo najkrajšie obliecť svoje dieťa. Najdôležitejšie je však to, že peknému zovňajšku predchádza čisté vnútro dieťaťa, rodičov, krstných rodičov, iných príbuzných, či veriacich, ktorí pristúpia ku sviatosti zmierenia a duchovne sa pripravia na túto slávnosť.

Slávnosť prvého svätého prijímania je obvykle spojená s rodinnými oslavami, pretože je to významný duchovný a spoločenský okamih. Po samotnom obrade, ktorý sa často koná v kostole, nasledujú oslavy, kde rodiny a priatelia oslavujú tento významný moment. Deti, ktoré prijali Eucharistiu, zvyčajne nosia špeciálne slávnostné oblečenie - dievčatá v bielych šatách podobných svadobným, chlapci v oblekoch. Okrem toho sa v mnohých rodinách praktizuje zvyky, ako je dávanie darčekov, čo je symbolom podpory a radosti z tohto dôležitého kroku. Tieto oslavy majú zároveň aj príležitosť na posilnenie komunity a rodinných väzieb.

Prvé sväté prijímanie završuje uvedenie do kresťanského života. Mala by to byť príprava na výnimočný deň. A v tom duchu by malo byť všetko vedené, aby sa dieťa aj rodičia tešili, a nebrali ho len ako formalitu.

Priebeh Slávenia Eucharistie

Liturgia Eucharistie prebieha podľa základnej štruktúry, ktorá sa zachovala cez stáročia až po naše časy. Rozvíja sa v dvoch hlavných momentoch, ktoré tvoria v základe jednotu:

1. Zhromaždenie sa, liturgia slova s čítaniami, homíliou a modlitbou veriacich.
2. Eucharistická liturgia s predložením chleba a vína, konsekračným vzdávaním vďaky a prijímaním.

Kresťania sa schádzajú na tom istom mieste na eucharistické zhromaždenie. Na jeho čele je sám Ježiš Kristus, ktorý je hlavný činiteľ pri slávení Eucharistie. On je Veľkňaz Novej zmluvy. On sám neviditeľne predsedá každému sláveniu Eucharistie. Biskup alebo kňaz práve preto, že ho zastupuje (konajúc v osobe Krista Hlavy - in persona Christi Capitis agens), predsedá zhromaždeniu, po čítaniach má príhovor, prijíma obetné dary a prednáša eucharistickú modlitbu.

Eucharistia je obetou vzdávania vďaky Otcovi, je dobrorečením, ktorým Cirkev vyjadruje svoju vďačnosť Bohu za všetky jeho dobrodenia, za všetko, čo vykonal stvorením, vykúpením a posvätením. Eucharistia je aj obetou chvály, ktorou Cirkev v mene celého stvorenstva ospevuje Božiu slávu.

Aktívnu účasť, odporúčanú koncilom, treba chápať v podstatnejšom zmysle slova, počínajúc hlbším uvedomením si tajomstva, ktoré sa slávi, a jeho vzťahu s každodenným životom. Srdce zmierené s Bohom uschopňuje na pravú účasť. Osobitne treba upriamiť veriacich na skutočnosť, že actuosa participatio na svätých tajomstvách nemožno dosiahnuť, ak sa súčasne nesnažíme mať aktívnu účasť na cirkevnom živote v jeho celosti, čo zahŕňa aj misionársku angažovanosť prinášať Kristovu lásku do spoločnosti. Aj keď nie je možné prijímať Eucharistiu, účasť na svätej omši zostáva potrebná, platná, významná a plodná. Nedeľa a sviatočný deň sú privilegovaným časom, kedy sa schádzame na slávení Eucharistie.

Premenenie Chleba a Vína (Transsubstanciácia)

Kristus sa v tejto sviatosti stáva prítomným premenením chleba a vína na Kristovo telo a jeho krv. Cirkevní Otcovia rozhodne potvrdili vieru Cirkvi v účinnosť Kristovho slova a pôsobenia Ducha Svätého pri tomto premenení. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vtedy sa mení podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého.

Duchovné Sväté Prijímanie

Odporúča sa tým, ktorí z akejkoľvek príčiny nemôžu prijať Eucharistiu, aby si vzbudili dokonalú ľútosť nad hriechmi, úmysel a mohli tak „duchovne“ prijímať. Mnohí svätci z vlastnej skúsenosti dosvedčujú význam duchovného svätého prijímania. Veľký ctiteľ Eucharistie svätý Tomáš Akvinský hovorí, že duchovné sväté prijímanie je „vrúcnou túžbou prijať Ježiša a spojiť sa s ním, ako keby sme ho skutočne prijímali“. Svätý Ignác z Loyoly povzbudzuje v tom zmysle, že duchovné prijímanie je výborným prostriedkom na to, aby sme vrúcne a opravdivo pristupovali k svätému prijímaniu.

Modlitba duchovného svätého prijímania:

Verím, Pane, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Klaniam sa Ti a milujem Ťa nadovšetko. Z lásky k Tebe ľutujem všetky svoje hriechy. Obetujem Ti svoju dušu, telo, myšlienky, slová i skutky. Chcem žiť a umrieť v Tvojej láske. Preto sa odovzdávam do Tvojej svätej vôle a chcem sa chrániť každej hriešnej príležitosti. Túžim Ťa prijať do svojho srdca, ale keďže Ťa teraz sviatostne prijať nemôžem, príď aspoň duchovne so svojou milosťou do môjho srdca. Daj, aby som vždy žil v tvojej milosti, a tak plnil Tvoju vôľu. Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

Historický Vývoj Prijímania pod Obidvoma Spôsobmi

Prijímanie pod obidvoma spôsobmi (chlieb a víno) bolo bežné a malo v rímskej liturgii nespochybniteľné miesto od najstarších čias až do 17. storočia v celej Rímskokatolíckej cirkvi. Prijímanie z kalicha sa realizovalo rôznymi spôsobmi, napr. pomocou nasávacej trubičky (fistula, calamus), alebo sa pred prijímaním do kalicha prilialo trochu konsekrovaného vína. Cirkevní Otcovia odôvodňovali nutnosť prijímania pod obidvoma spôsobmi aj pre zaistenie účasti obce a apoštolský záujem sa viac zameriaval na kalich. Napríklad Gelasius I. (492-496) naliehal na prijímanie kalicha.

Postupný zánik a protesty

V období 12.-13. storočia sa postupne, hoci nie úplne všade, stalo zvykom podávať Eucharistiu len pod spôsobom chleba. Jedným z dôvodov bola aj obava zneuctenia pri prípadnom rozliati z kalicha. Táto prax sa zachovala až do 14. storočia.

V 15. storočí sa však kališníci (tiež nazývaní utraquisti z latinského utraque species - oba, obe spôsoby) v Čechách a na Morave opäť dožadovali prijímania pod obidvoma spôsobmi. Kalich povýšili na svoj symbol protestu proti Cirkvi, veriac, že prijímanie pod obidvoma spôsobmi je nevyhnutné pre spásu. Koncil v Kostnici (1415) toto učenie odsúdil a zakázal užívanie kalicha. Na Bazilejskom koncile (1433) po zdĺhavých vyjednávaniach cirkevných otcov s českými kališníkmi došlo k schváleniu tzv. štyroch kompaktát, ktoré kališníkom povolili prijímanie pod obidvoma spôsobmi, s podmienkou, že sa bude veriť, že aj pod jedným spôsobom je prítomný celý Kristus.

Stanovisko Tridentského koncilu a moderné usmernenia

Prijímaním pod obidvoma spôsobmi sa zaoberal aj Tridentský koncil (1562), ktorý potvrdil, že nie je pre spásu nevyhnutné prijímať pod obidvoma spôsobmi. Koncil vyhlásil, že veriaci, prijímajúci pod jedným spôsobom, nie sú ukrátení o nijakú milosť potrebnú na spasenie, a že celý Kristus je prítomný v každej podobe. Napriek tomu, koncil ponechal na pápežovi rozhodnúť o udelení výnimky na prijímanie pod obidvoma spôsobmi tam, kde to uzná za vhodné. Došlo k tomu v roku 1564, keď pápež Pius IV. udelil povolenie pre cisára Ferdinanda I. a bavorského kniežaťa Albrechta V. na prijímanie pod obidvoma spôsobmi pre ich poddaných, čo pápež Gregor XIII. neskôr potvrdil.

Dnes platia usmernenia, ktoré potvrdzujú kontinuitu s učením Tridentského koncilu, no zároveň rozširujú možnosti prijímania pod obidvoma spôsobmi. Dňa 11. februára 1986 vydala Konferencia biskupov Slovenska pastiersky list a inštruktáž o sviatostnom prijímaní, v ktorých je možné na našom území podávať sväté prijímanie pod obidvoma spôsobmi v týchto situáciách:

1. Dospelým pokrsteným, ktorí sú na Veľkonočnú vigíliu prijímaní do plného spoločenstva Cirkvi (po krste alebo obnovení krstných sľubov).

2. Pri omši pri udeľovaní sviatosti birmovania prijímajú birmovanci a ich krstní rodičia.

3. Pri omši na začiatku synody, biskupských zhromaždení, presbyterských rád a pastoračných rád.
4. Všetkým prítomným, ktorí sa zúčastňujú na slávení novokňazskej omše.

5. Tým, ktorí prijímajú sviatosť zmierenia v rámci svätej omše.
6. Diakonom a lektorom, ktorí prijímajú svoje služby.
7. Pri omšiach pri ktorých sa udeľuje sviatosť manželstva.
8. Tým, ktorí sú na danom obrade osobitne prítomní (napr. účastníci stretnutí; pri životnom výročí (napr. 50, 60 rokov); tí, ktorí sa chystajú vstúpiť na určitý čas do nejakej služby).
9. Pri jubilejných omšiach kňaza (25., 30., 40., 50., 60. výročie kňazstva).

10. Pri omšiach zasvätených osôb (rehoľníkov/rehoľníčok).
11. Pri pohrebných omšiach najbližším príbuzným.
12. Všetkým prítomným, ktorí sa zúčastňujú na primíciách novokňaza.

Plnšie zvýraznenie znaku svätého prijímania je práve prijímaním pod obidvoma spôsobmi. Je to pamiatka a večná zmluva v Kristovej krvi, ktorá bola vyliata na odpustenie hriechov a smrti a voviedla nás do života nového a božského. Preto k eucharistickej hostine patrí jedlo aj nápoj.

Eucharistia, Jednota Cirkvi a Teologické Pohľady

Vnútorné spojivo, ktoré existuje medzi Eucharistiou a jednotou Cirkvi, v nás vyvoláva na jednej strane vrúcu túžbu po dni, keď budeme môcť so všetkými veriacimi v Krista sláviť spolu božskú Eucharistiu a vyjadriť tak viditeľne plnosť tej jednoty, ktorú Kristus chcel pre svojich učeníkov (porov. Jn 17, 21). Eucharistia totiž nevyjadruje len naše osobné spoločenstvo s Ježišom Kristom, ale zahŕňa aj plné spoločenstvo s Cirkvou.

Svätá Eucharistia završuje uvádzanie do kresťanského života. Je to sviatosť, ktorá nás spája s Kristom a s celou Cirkvou. Sväté prijímanie je pojem, ktorým katolícka a pravoslávna cirkev označuje posvätený chlieb a víno, ktorý kresťania prijímajú pri slávení Eucharistie. Sväté prijímanie má pôvod v latinskom "communio" resp. v gréckom "κοινωνία" / "koinonia" (voľne preložiteľné napr. ako "zdieľanie spoločenstva" apod.).

Podľa Nového zákona Ježiš ustanovil zdieľanie chleba a vína a prikázal konať tento akt svojim nasledovníkom ako srdce uctievania pri spoločnom schádzaní sa spoločenstva (Lukáš 22:19 a 1. Korinťanom 11:23-26). Kresťanské slávenie "zdieľania spoločenstva" je spojené so "svätým prijímaním", ktoré väčšina kresťanov chápe ako sviatosť. Počas "svätého prijímania" ide o pripodobnenie Poslednej večere (Matúš 26:17 - 30, Marek 14:12 - 26, Lukáš 22:7-39 a Ján 13:1-17:26), ktoré nadobudlo v kresťanských cirkvách a denomináciách rôzny liturgický charakter, podoby a pomenovania ako napr. slávenie Eucharistie, omša svätá, božská liturgia, Večera Pánova, lámanie chleba apod. Prijímanie, v ktorom ide o prijímanie chleba (kvaseného alebo nekvaseného) a vína (resp. produktu hroznovej šťavy), je súčasťou slávenia. Preto sa v rámci jednoty tohto kontextu môže hovoriť rovnako o "slávení" ako aj o "prijímaní".

Rôzne teologické pohľady na Eucharistiu:

• Katolícka cirkev verí v transsubstanciáciu (premenu podstaty) - zázračnú premenu chleba a vína na Kristovo telo a krv.
• Učenie Martina Luthera spočíva v koncepte sviatostného zjednotenia (mylne označovaného ako konsubstanciácia) - v prítomnosti osláveného tela a krvi Kristovej "v", "s" a "pod" spôsobom chleba a vína.
• Podľa Ulricha Zwingliho ide v prípade chleba a vína o symboly. Odmietol akýkoľvek koncept premeny, pretože Kristus je fyzicky prítomný v nebi, no počas obradu je prítomný svojím Duchom.
• Ján Kalvín zdôrazňoval, že prijímanie skutočne privádza veriacich do spoločenstva s Bohom. Chlieb a víno nie sú "prázdne" symboly.

Osobné Svedectvá a Výzva k Láske

Pán Ježiš svätej sestre Faustíne: „Ach, ako ma bolí, že duše sa vo svätom prijímaní tak málo spájajú so mnou. Čakám na duše, a ony sú voči mne ľahostajné. Milujem ich tak nežne a úprimne, a ony mi nedôverujú. Chcem ich zahrnúť milosťami - ony ich nechcú prijať. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym, a predsa mám srdce plné lásky a milosrdenstva. Aby si poznala aspoň trochu moju bolesť, predstav si najnežnejšiu matku, ktorá veľmi miluje svoje deti, ony však pohŕdajú matkinou láskou. Rozjímaj nad jej bolesťou, nikto ju nepoteší. To je slabý obraz a [slabé] podobenstvo mojej lásky.“ (Den. 1447)

Sestra Faustína: „Ježišu, v mojom živote je ešte jedno tajomstvo - najhlbšie, ale aj najsrdečnejšie -, si to ty sám v podobe chleba, keď prichádzaš do môjho srdca. Tu je celé tajomstvo mojej svätosti. Tu moje srdce spojené s tvojím stávajú sa jedným, tu už neexistujú nijaké tajomstvá, lebo všetko tvoje je moje, a moje - tvoje. Hľa, všemohúcnosť a zázrak tvojho milosrdenstva.“ (Den. 148)

„Za všetko, čo je vo mne dobré, vďačím svätému prijímaniu. Cítim, že tento svätý oheň ma celkom premenil. Ó, ako sa teším, že som tvojím príbytkom, Pane, moje srdce je chrámom, v ktorom ustavične prebývaš.“ (Den. 1392)

Svätá Faustína, vypros mi milosť živej viery, aby sa každé sväté prijímanie mohlo stať stredobodom môjho života a premieňalo ho tak, ako si sama vyznala: „Len jedno ma drží, a to sväté prijímanie, z neho čerpám silu, v ňom je moja moc. Bojím sa života v ten deň, keď nemôžem prijať sväté prijímanie. Bojím sa seba samej. Ježiš ukrytý v hostii je mi všetkým.“ (Den. 1395)

tags: #preco #sa #ma #prijimanie #zapit