Pravoslávny krst dieťaťa: Význam, príprava a priebeh

Sviatosť krstu je v kresťanstve považovaná za jednu z najdôležitejších udalostí v živote veriaceho. Je vstupnou bránou do Cirkvi, ktorá robí z človeka člena Kristovho Tajomného tela. Je to prvá zo siedmich sviatostí a v určitom zmysle aj najdôležitejšia, lebo bez nej nie je možné prijať ďalšie sviatosti. Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Christovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní.

Odpovede na otázky o význame krstu dáva samotný Christos. V rozhovore so starcom Nikodémom vysvetlil: „Kto sa nenarodí z vody i Ducha, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva.“ Z tohto rozhovoru je jasné, že krst, ktorý sme prijali, je nové narodenie z vody i Ducha. Je to narodenie nie telesné, ale duchovné pre nový život v Christovi a s Christom. Preto aj Cirkev počas udeľovania svätej tajiny krstu prikazuje spievať oslavný hymnus: „Jelicy vo Christa krestistesja, vo Christa oblekostesja. Aliluia“. Všetci, ktorí sme pokrstení, prijali sme do svojho vnútra Christa a v Christov odev čistoty sme sa obliekli. To reálne manifestuje „križma“, biely odev čistoty.

Trojným ponorením do vody v mene Svätej Trojice: Otca, Syna i Ducha Svätého, zomrel starý človek a narodil sa nový. Každý, kto sa narodil od telesných rodičov, sa pod vplyvom hriechu Adama a Evy v raji rodí ako starý človek, zaťažený prvotným hriechom. Prijatím krstu sa zbavujeme tohto hriechu a aj ostatných hriechov, ak sme ich učinili svojím konaním.

Cirkev vykonáva svätú tajinu krstu v mene Svätej Trojice z toho dôvodu, že takto ju prikázal vykonávať samotný Christos. Písmo svedčí, že keď posielal svojich učeníkov na misijnú činnosť, povedal im: „Choďte do celého sveta, krstite národy v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ Cirkev teda nekoná podľa ľudského príkazu, ale podľa príkazu Božieho. Krst sa vykonáva v mene Svätej Trojice, pretože krstom sa začleňujeme do života s trojjediným Bohom, respektíve vo svätej tajine krstu sme sa narodili pre tento život v jednote s naším Stvoriteľom, ktorým je Boh Trojica. Tento život sa uskutočňuje vo Svätom Duchu cez Christa k Otcovi.

Krst Jána Krstiteľa a Christov krst

Zo Svätého Písma vieme, že krst vykonával aj svätý Ján Predchodca Christa, ktorého nazývame Krstiteľom, pretože od neho prijal krst aj Isus Christos v rieke Jordán. Ján krstil vodou. Táto udalosť je sprítomňovaná vo sviatku Bohozjavenia, kedy Cirkev vykonáva tzv. veľké svätenie vody.

Jánov krst však nebol krstom nového narodenia, ale krstom pokánia. Preto Ján aj povedal: „Ja vás krstím vodou na pokánie, ale prichádzajúci za mnou (rozumej Isus Christos) je silnejší než ja, ktorému nie som hodný niesť jeho obuv. On vás bude krstiť Svätým Duchom.“ Tento prorok vyzýval Izrael, aby činil pokánie, lebo sa priblížilo Kráľovstvo nebeské. Každému, kto s vierou v Boha, v pokore a pokání sa dal pokrstiť, Boh odpustil hriechy.

Christos, ako Boží Syn, však bol bez hriechu. Prečo teda prijal krst od Jána, keďže odpustenie hriechov ako vtelený Boží Syn nepotreboval? Odpoveď na tieto úvahy nájdeme v evanjeliu podľa Matúša. Isus Jánovi, ktorý sa zdráhal ho pokrstiť, povedal: „Nám je dané naplniť každú pravdu“ (Mt 3, 15), čo znamená, že úlohou Christa bolo naplniť Zákon. Preto prijal krst pokánia od Jána. Jeho prijatím posvätil vody, aby sa voda stala opäť nositeľkou života, aby mala takú istú kvalitu ako pri stvorení sveta, kedy „Duch Boží sa vznášal nad vodami“ (Gen 1, 2). Tým, že Christos posvätil vody, dal nám reálnu možnosť sa nanovo narodiť pre nový život, lebo voda sa znovu stala živlom, ktorý je nositeľom života. V tom spočíva kontinuita Jánovho krstu s naším krstom. Ak by sa Christos nedal pokrstiť od Jána, voda by nemala kvalitu pre nový život. Aj tu vidíme, že Duch Boží vo forme holubice sa vznáša nad vodami, tak ako to bolo pri stvorení.

Príprava na krst

Príprava na krst sa líši v závislosti od veku krsteného. Pri krste dieťaťa sú to rodičia a krstní rodičia, ktorí preberajú zodpovednosť za jeho výchovu vo viere. V prípade dospelého človeka je príprava rozsiahlejšia a zahŕňa katechumenát.

Krst dieťaťa

• Dohodnutie termínu: Najprv si dohodnite približný, nezáväzný termín s rodinou. Záväzný termín oznámte členom rodiny až po upresnení na farskom úrade.
• Nahlásenie a krstný lístok: Nahlásiť krst a vyplniť krstný lístok môžu len rodičia dieťaťa, a to po telefonickej dohode stretnutia v kancelárii farského úradu. Včasná konzultácia s kňazom je kľúčová.
• Potrebné doklady: Rodný list dieťaťa.
• Príslušnosť k farnosti: Kňaz môže pokrstiť dieťa, ktoré má trvalé bydlisko v jeho farnosti. Pokrstiť dieťa z inej farnosti je možné len vo výnimočných prípadoch a z veľmi vážnych príčin, pričom je potrebné vyžiadať si písomný súhlas kňaza farnosti bydliska (licentia). Ak rodičia dieťaťa pochádzajú z farnosti, ale sa dlhodobo zdržujú mimo nej (viac ako tri mesiace) a chcú tu pokrstiť dieťa, je potrebný súhlas ich farára z miesta, kde sa trvalo zdržujú.
• Krstná náuka: Rodičia a krstní rodičia musia pred krstom absolvovať krstnú náuku, ktorá sa koná po dohode s kňazom, väčšinou deň pred krstom na farskom úrade.
• Potrebné veci na krst: Krstná košieľka a krstná svieca.
• Termín krstu sa podľa možnosti udeľuje v nedeľu, kedy si Cirkev pripomína Veľkonočné tajomstvo. Vysluhuje sa za účasti veriacich, najmä príbuzných. Ak nie je možné krstiť v nedeľu, je možné dohodnúť iný termín na farskom úrade.

Krst staršieho dieťaťa

Ak je dieťa v 2. ročníku základnej školy a ešte nie je pokrstené, krst mu môže byť vyslúžený pred slávnosťou Prvého svätého prijímania. Podrobnosti Vám budú vysvetlené na farskom úrade.

Krst dospelého (Katechumenát)

Ak máte záujem o prijatie sviatosti krstu ako dospelý, prihláste sa na farskom úrade, kde Vám budú ochotne poskytnuté všetky informácie. Pred prijatím sviatosti krstu musí uchádzač (katechumen) prejsť tzv. katechumenátom, čo je približne dvojročná príprava, počas ktorej sa oboznamuje s pravdami viery a je uvádzaný do kresťanského života. Katechumenát je aj o rozlišovaní a o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť. Po absolvovaní katechumenátu budú dospelí katechumeni pokrstení, pričom zároveň s krstom im bude vyslúžená sviatosť birmovania a sviatosť Eucharistie (Prvé sväté prijímanie).

Požiadavky na krstného rodiča

Dieťa by malo mať krstného otca a krstnú matku. Krstný rodič má inšpirovať a viesť krstné dieťa k aktívnej viere v Isusa Christa. Aby niekto mohol prijať úlohu krstného rodiča, je potrebné:

• Aby ho určil krstenec, jeho rodičia alebo zákonný zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár či vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu zodpovedne a podľa pravidiel Cirkvi.
• Aby zavŕšil šestnásty rok života.
• Aby bol katolík (rímskokatolík alebo gréckokatolík), ktorý prijíma najsvätejšiu Eucharistiu, je pobirmovaný a vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať. To znamená: zúčastňuje sa na bohoslužbách, žije príkladným životom viery, nie je rozvedený, ktorý nemôže pristupovať k sviatostiam, nežije v konkubináte (partnerským životom v jednej domácnosti bez sviatosti manželstva).
• Aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným.
• Aby nebol otcom alebo matkou krstenca.
• Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí žijú svoju vieru zodpovedne. Ak žije krstný rodič v manželstve, má to byť sviatostné manželstvo. Medzi krstným rodičom a dieťaťom vzniká duchovné príbuzenstvo.

Pravoslávny veriaci môže spolu s katolíkom vykonávať úlohu krstného rodiča. Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu. Katolík nemôže vystupovať pri katolíckom krste v úlohe svedka krstu. Buď je krstným rodičom, alebo nie je. Ak nemá birmovku, nemôže byť ani krstným rodičom ani svedkom krstu.

Priebeh krstu dieťaťa

Samotný obrad svätého Krstu má svoje špecifické prvky a symboliku. Krst sa vysluhuje za účasti veriacich, najmä príbuzných. Dieťa majú dať pokrstiť otec a matka, sprevádzajú ich krstní rodičia.

1. Úvodný pozdrav a otázky: Kňaz pozdraví prítomných, najmä rodičov a krstných rodičov, a vyjadrí radosť nad tým, že rodičia prijali dieťa ako Boží dar. Kňaz sa opýta rodičov na meno dieťaťa a čo si žiadajú od Cirkvi, na čo odpovedia: „Krst.“ Kňaz následne vyzve rodičov, aby potvrdili, že sú si vedomí svojej povinnosti vychovávať dieťa vo viere, a krstných rodičov, či sú ochotní pomáhať im v tejto úlohe.
2. Znak kríža a modlitba: Kňaz poznačí dieťa znakom kríža na čele a vyzve aj rodičov a krstných rodičov, aby tak urobili. Nasleduje spoločná modlitba za dieťa, rodičov a krstných rodičov, prosba o milosť znovuzrodenia a začlenenie do Cirkvi.
3. Pomazanie olejom spásy: Kňaz pomaže dieťa olejom spásy so slovami: „Nech ťa posilňuje sila Christa, nášho Spasiteľa; na znak toho ťa pomažeme olejom spásy v Christovi, našom Pánovi, ktorý žije a kraľuje na veky vekov.“
4. Zrieknutie sa zlého ducha a vyznanie viery: Kňaz sa opýta rodičov a krstných rodičov, či sa zriekajú zlého ducha, všetkých jeho skutkov a pokušení, na čo odpovedia: „Zriekam.“ Potom nasleduje vyznanie viery:
   • Kňaz: „Veríte v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme?“ Rodičia a krstní rodičia: „Verím.“
   • Kňaz: „Veríte v Isusa Christa, jeho jediného Syna a nášho Pána, narodeného z Márie Panny, umučeného a pochovaného, ktorý vstal z mŕtvych a sedí po pravici Otca?“ Rodičia a krstní rodičia: „Verím.“
   • Kňaz: „Veríte v Ducha Svätého, vo svätú katolícku Cirkev, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný?“ Rodičia a krstní rodičia: „Verím.“
   Po tomto vyznaní viery sa kňaz pýta, či chcú, aby dieťa bolo pokrstené v tejto viere, na čo rodičia a krstní rodičia odpovedajú: „Chceme.“
5. Samotný krst: Kňaz krstí dieťa trojným ponorením do vody alebo poliatím, hovoriac: „M. (meno dieťaťa), ja ťa krstím v mene Otca (poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody prvý raz), i Syna (poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody druhý raz), i Ducha Svätého (poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody tretí raz).“
6. Pomazanie svätou krizmou: Nasleduje pomazanie svätou krizmou na temene hlavy so slovami: „Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Isusa Christa, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Teraz ťa poznačuje krizmou spásy, aby si bol údom Christa kňaza, proroka a kráľa a mal život večný.“
7. Biele rúcho a krstná svieca: Potom kňaz odovzdá rodičom alebo krstnému otcovi/matke biele rúcho a zapálenú krstnú sviecu so slovami: „M., stal (a) si sa novým stvorením a obliekol (obliekla) si sa v Christa. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti. Tvoji rodičia a príbuzní budú ti pomáhať slovom i príkladom, aby si ho priniesol (priniesla) nepoškvrnené do života večného.“ Prijatie svetla Christovho symbolizuje svieca zažatá od veľkonočnej sviece.

Krst ako prvá sviatosť je nezaslúžiteľný dar, pôsobí vždy blahodarne a má umožniť každej ľudskej bytosti mať podiel na Božej nadprirodzenej milosti. Do našej nesmrteľnej duše sa vtláča nezmazateľný znak, že patríme Christovi a diabol si na nás nemôže robiť nárok.

Historické aspekty krstu a matriky

Krstný obrad vo forme, v akej ho poznáme dnes, bol ustanovený už v 16. storočí počas koncilu v Tridente. Najstaršími dokumentmi pojednávajúcimi o sviatosti krstu a o vedení matrík sú závery Tridentského koncilu (1545 - 1563). V rámci tohto koncilu boli upravené vysluhované sviatosti, okrem iných aj sviatosť krstu. Koncil zmenil pôvodný zvyk, podľa ktorého malo každé pokrstené dieťa jediného krstného rodiča. Podľa nového zvyku mohlo mať dieťa buď jedného, alebo dvoch krstných rodičov. Ak bol zvolený jediný krstný rodič, mohlo ísť o muža alebo o ženu bez ohľadu na pohlavie dieťaťa. Ak však boli zvolení dvaja krstní rodičia, malo ísť o jedného muža a jednu ženu.

Najstarším dokumentom z územia Uhorska, ktorý reagoval na závery Tridentského koncilu, bolo záverečné uznesenie Trnavskej synody z roku 1611. Už v roku 1611 mali v uhorských farnostiach existovať minimálne matriky pokrstených, pobirmovaných a sobášených.

Rímsky rituál vydaný za pápeža Pavla V. v roku 1614 veľmi presne popisuje vysluhovanie sviatosti krstu. Obsah tohto rituálu sa neskôr stal súčasťou viacerých rituálnych kníh, ktoré vydávali uhorské diecézy, napr. Ostrihom (1692, 1745), Jáger (1702) a Kaloča (1833).

Kňaz krstil výlučne v latinskom jazyku formulkou „Ego te baptizo in nomine Patris et Filii et Spiritus Sancti“ (Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého), pričom mohol dieťaťu liať vodu na hlavu, ponoriť dieťa pod vodu alebo dieťa jednoducho pokropiť vodou. Pred obradom bol kňaz povinný stretnúť sa s krstnými rodičmi a zistiť, či sú z miestnej farnosti. Matériou krstu bola čistá voda, ktorá sa požehnávala každoročne na Veľkonočnú vigíliu alebo na Vigíliu zoslania Ducha Svätého a tá sa používala po celý zvyšok roka. Nepožehnaná voda sa smela použiť iba v prípade, že sa požehnaná voda minula.

Krst v prípade núdze

Pod pojmom krst v núdzi rozumieme krst za špeciálnych okolností, kedy z rôznych dôvodov nebolo možné dieťa priniesť na krst do kostola. V prípade hroziacej smrti mohol dieťa i dospelého pokrstiť ktokoľvek - veriaci, neveriaci, evanjelik, pravoslávny veriaci, či dokonca exkomunikovaný. V takomto prípade mohol krst prebehnúť aj v materinskom jazyku krstiaceho človeka. Pri výbere krstiaceho spomedzi prítomných mal byť uprednostnený kňaz pred diakonom, vysvätený kňaz pred laikom, veriaci pred neveriacim a muž pred ženou. Výnimkou z posledného pravidla bola situácia, ak by žena ovládala formulku a obrad krstu lepšie než prítomný muž. Na to, aby pôrodná baba vedela poriadne krstiť, mal v každej farnosti dohliadnuť farár. Ak hrozila smrť dieťaťa, potom smela dula dieťa pokrstiť hneď, keď sa na svet dostala jeho hlavička.

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku nadväzuje na dedičstvo, ktoré bolo našim národom dané slovanskými apoštolmi, svätými Cyrilom a Metodom. Po potlačení ich diela na území Veľkomoravskej ríše v 9. storočí sa ešte udržiavala slovanská bohoslužba do začiatku 12. storočia v Čechách a na Slovensku, kde v jeho východnej oblasti pretrvala až do našej doby. Počiatky obnovenia pravoslávnej Cirkvi v Čechách, na Slovensku a Podkarpatsku spadajú do druhej polovice 19. storočia.

V uhorskej časti Rakúsko-Uhorského štátu sa pravoslávie udržalo vo svojej liturgickej podobe s cirkevnoslovanským jazykom a osobitými karpatoruskými spevmi, aj keď veriaci ľud bol od polovice 17. storočia násilím nútený formálne prijímať cirkevnú úniu s Rímom. Iba pravoslávni Srbi v Uhorsku mali ako obrancovia štátu proti Turkom cirkevnú slobodu a udržali si pravoslávie.

tags: #pravoslavny #krst #dietata