Slovenský hokej prešiel od rozpadu Československa dramatickým vývojom. Od rýchleho postupu medzi svetovú elitu v rokoch 1993 až 1995, cez medailové žne na prelome tisícročí až po postupné vytrácanie sa z popredných priečok, tento šport zažil vzostupy aj bolestivé pády.
Zlatá éra a „ružové okuliare“
Po dlhom čakaní na cenný kov prišiel zlom v roku 2000, nasledovalo historické zlato v roku 2002 a bronz v roku 2003. Podľa vtedajšieho kapitána Miroslava Šatana však práve tieto úspechy vytvorili klamlivý dojem, že so slovenským hokejom netreba nič robiť. Medaily podľa neho zakryli skutočné problémy a jeho generácia tak nepriamo prispela k obdobiu stagnácie.
Tréner majstrov sveta Ján Filc poukazuje na fakt, že politici sa pri úspechoch hokejistov radi zviditeľňovali, no k reálnym investíciám do infraštruktúry, najmä k sľubovanej výstavbe štadiónov pre mládež, napokon nedošlo. Šport bol vnímaný skôr ako nástroj politickej oslavy, nie ako spoločenský fenomén vyžadujúci si systémovú podporu.
| Podujatie | Rok | Umiestnenie/Medaila | Tréner |
|---|---|---|---|
| MS | 2000 | Striebro | Ján Filc |
| MS | 2002 | Zlato | Ján Filc |
| MS | 2003 | Bronz | Ján Filc |
| MS | 2012 | Striebro | Vladimír Vůjtek |
Temné obdobie a reprezentačný bojkot
Po odchode Petra Šťastného z postu generálneho manažéra a nástupe Igora Nemečka na čelo SZĽH nastalo obdobie nestability. Hektické voľby v roku 2015 a následný reprezentačný bojkot definitívne obnažili hlbokú krízu v hnutí. Tréner Zdeno Cíger sa ocitol v nezávideniahodnej pozícii, keď musel čeliť odmietavým postojom hráčov, čo vyústilo do celkovej frustrácie všetkých zúčastnených strán.
Nová éra a vízia nápravy
Po zvolení Martina Kohúta do vedenia SZĽH a príchode Miroslava Šatana na pozíciu generálneho manažéra reprezentácií sa začala éra zmien. Do procesov ozdravenia slovenského hokeja sa zapojili legendy ako Richard Lintner, Michal Handzuš, Ľubomír Višňovský či Ján Lašák. Cieľom je nastaviť nový, trpezlivý smer, ktorý vráti Slovensko na správnu cestu.
Ladislav Nagy, člen zlatého tímu, priznáva, že v minulosti sa zanedbala práca s mládežou a financovanie, zatiaľ čo iné krajiny napredovali. Dnes je však v hnutí zrejmá snaha o transformáciu. Ako zdôrazňuje Miroslav Šatan, zmeny sa neudejú zo dňa na deň, ide o beh na dlhé trate, no podstatné je, že potreba nápravy je už všetkým jasná.