Profesionálni vysokohorskí nosiči sú neoddeliteľnou súčasťou identity Vysokých Tatier. Ich práca predstavuje unikátne remeslo, ktoré pretrváva v podstate len na Slovensku a v Nepále. Od roku 2018 sú vysokohorskí nosiči súčasťou slovenského nehmotného kultúrneho dedičstva.
Kto sú vysokohorskí nosiči?
Nosiči každý deň vynášajú desiatky kilogramov nákladu na svojich pleciach do vysokohorských chát, ktoré nie sú dostupné lanovkou ani autom. Ich „fitko“ je les, chodník a výškový rozdiel. Ich každodenný výkon je tichý, systematický a výnimočne vytrvalý - za akýchkoľvek podmienok, či už v daždi, snehu, tme alebo úmornom teple.
Zatiaľ čo väčšina z nás si meria počet krokov cez aplikáciu, nosiči kráčajú s plným sústredením na každý nádych a výdych. Medzi nosičmi nájdete ľudí z rôznych profesií - od športovcov cez študentov až po umelcov.
Ikony Tatranských chát a ich zásobovanie
Nosiči obsluhujú ikonické chaty vo Vysokých Tatrách - Zbojnícku, Téryho, Zamkovského, Rainerovu, Skalnatú a Chatu pod Rysmi, kam denne vynášajú stovky kíl zásob, ako sú potraviny, suveníry či bielizeň. Okrem toho zásobujú Kamennú chatu a Chatu generála M. R. Niesú na svojich chrbtoch bežne náklad viac ako 50 kilogramov, niekedy dokonca vyše 100.
Nosičstvo ako filozofia a spôsob života
Nosičstvo nie je len o sile. „Telo poslúchne, keď hlava súhlasí,“ hovoria nosiči. Ich tréningom je každý výstup, do ktorého zapájajú odhodlanie aj svaly. Je to niečo medzi meditáciou, maratónom a dynamickým kardiom. Nosiči nás učia spomaliť a postupovať vyrovnane, pokojne, cieľavedome. Ich svet nie je o výkone pre výkon, ale o výdrži, ktorá má zmysel. Pre nich samých, ale aj pre druhých, ktorí si vďaka nim po túre môžu oddýchnuť v tých najúžasnejších chatách ukrytých vysoko v horách a vychutnať si čisté obliečky, horúcu polievku, bylinkový čaj či vychladené pivo. Kontakt nosičov s prírodou je priamejší než ktorýkoľvek well-being workshop. S horou sa nedá vyjednávať. Dá sa jej len porozumieť. To, čo nosiči objavili v Tatrách, môže každý z nás objaviť v sebe: odhodlanie, silu a pokoj si môžeme preniesť aj do každodenného života.
Náročnosť a objemy nákladu
V branži nosičov, ktorí sa touto profesiou živia, sa objemy nákladu na jednu vynášku pohybujú v pásme 70 - 110 kg. Pre predstavu, hmotnosť plného pivného sudu spolu s krosnou predstavuje 70 kg. Hoci väčšina turistov híkajú už pri zmienke 30 či 40 kg na chrbte, faktom je, že skutočné hranice dennodenného „utrpenia“ nosičov sa začínajú pri vynáškách okolo 50 kg. Ak nie ste schopný vyniesť aspoň 50 kg na jednu vynášku, nikto sa s vami baviť nebude, pretože potreby horských chát sú neúprosné. Je potrebné si uvedomiť, že každá horská chata chce podávať čapované pivo alebo kofolu.
Keďže telo si postupne zvykne na to, že nesiete 80 kg na chrbte hore prudkým svahom, nosič s 30 či 40 kg dokáže paradoxne ísť po chodníku rýchlejšie ako bežný turista bez akejkoľvek záťaže. S veľkou záťažou musíte tiež viac dávať pozor, kam stúpate, lebo potknúť sa s plným oceľovým sudom nad hlavou nie je niečo, čo by ste chceli zažiť. Pri váhach nad 90 kg už nejde o spomalenie, ale skôr o väčšie utrpenie a zvýšené riziko pádu.
Prečo nie helikoptéra? Logika zásobovania
Na otázku, prečo tovar na chaty nedovezú helikoptérou, je jednoduchá odpoveď. Na horskej chate sú potrebné aj potraviny, ktoré podliehajú rýchlej skaze. Helikoptéra by musela lietať aj niekoľkokrát týždenne. Navyše, ubytovaní turisti musia niečo jesť, aj keď je vonku mizerné počasie, v ktorom by helikoptéra priletieť nemohla. Nosiči vynášajú zásoby v dosť nepríjemnom počasí, kedy by žiaden vrtuľník nedostal povolenie na let, a vďaka tomu môžu stovky ľudí dostať obed a večeru. Vysokohorské nosenie je totiž naozaj duševne oslobodzujúce.
"Zákony" nosičstva
Sekta nosičov má aj svoje vlastné neprekročiteľné zákony, ktorých nedodržanie sa trestá mnohokrát až smrteľným výsmechom súkmeňovcov:
- Zákon č. 1: Čo si nosič raz priviaže na svoju krosnu, to už neodloží. Celý náklad vynesie až hore do miesta určenia, na chatu. Toto pravidlo súvisí so stavovskou hrdosťou a cťou spojenou s náturou horských Sizyfov, ktorí to komentujú slovami: „Neexistuje, aby som odložil časť nákladu.“
- Zákon č. 2: Pre každého správneho nosiča by bolo potupou a znevážením stavu prijať od kohokoľvek pomoc.
- Zákon č. 3: Na mnohých miestach musí nosič využívať štandardné turistické chodníky. Niekde mu ale prírodné podmienky umožnia ísť kratšou, ale o to náročnejšou cestou.
Súťaže a testy odolnosti: Nosičská stovka a Sherpa Rallye
Z pôvodného zdroja obživy a životného štýlu sa postupom času formovala aj športová disciplína. Prvá oficiálna súťaž v nosení ťažkých bremien rozoklanými údoliami na horské chaty dozrela v horúcich hlavách niekde pod vrcholom Rysy v roku 1985. Úvodného ročníka sa zúčastnilo 7 profesionálnych nosičov.
Nosičská stovka, pomenovaná na počesť tragicky zosnulého nosiča Juraja Petranského, patrí k tradičným pretekom horolezcov a nosičov už od roku 1985. Súťaž testuje odvahu, silu a vytrvalosť všetkých, ktorí sa odhodlajú stať sa súčasťou tejto výnimočnej výzvy.
V poradí 22. ročník legendárnej súťaže sa uskutočnil na trase z Hrebienka na novozrekonštruovanú Zamkovského chatu. Najrýchlejšie si s náročnou traťou, 200-metrovým prevýšením a 100-kilogramovým nákladom piva poradil Filip Zacher, ktorý zdolal trasu za 42 minút a 21 sekúnd. Najlepšej žene to trvalo 29 minút. V kategórii zmiešaných dvojíc so stokilovým pivným nákladom skončila na prvom mieste dvojica Ferko - Škvara.
Okrem Nosičskej stovky existujú aj ďalšie nosičské preteky, napríklad Sherpa Rallye, ktoré sa konajú každý rok na inom mieste. Súťažiaci na chatu vynesú 60 kg náklad. Najdôležitejšie je nespadnúť, dôjsť do cieľa a ísť tak, aby mal človek zo seba dobrý pocit.
Vysokohorská výzva Radegast: Zapojenie verejnosti a podpora nosičov
Značka piva Radegast, ktorá stavia na hodnotách ako húževnatosť a vytrvalosť, dlhodobo podporuje budovanie povedomia o nosičskom remesle a úcte k prírode. Pripomína nám, že nie všetko musí byť ľahké, aby to bolo hodnotné.
Radegast odštartoval turistickú „Vysokohorkú výzvu“, do ktorej sa až do konca septembra môže zapojiť široká verejnosť. Táto výzva prepája turistiku s podporou tých, ktorí v horách denne čelia výzvam - vysokohorských nosičov. Každý turista, ktorý sa do výzvy zapojí, pomôže udržiavať jedinečné nosičské remeslo.
Ako sa zapojiť a pomôcť
Stačí, keď sa zaregistrujete na webstránke vyzva.radegast.sk a prepojíte svoj účet s aplikáciou Strava. Cieľom je prejsť ktorúkoľvek z troch nosičských trás vedúcich z Hrebienka na Zamkovského, Zbojnícku alebo na Téryho chatu. Každý zapojený turista prispeje svojimi prejdenými kilometrami, ktoré Plzeňský Prazdroj Slovensko premení na finančný príspevok pre nosičov. Až do konca septembra sa každý kilometer vyšliapaný na chatu premení na finančnú pomoc pre nosičov. Čím viac kilometrov turisti prejdú a nazbierajú, tým väčšia bude celková suma, ktorá poputuje na podporu a zachovanie nosičského remesla.
Symbolika výzvy: Pyramída z pivných sudov
Radegast predstavil symbol výzvy - veľkú pyramídu vytvorenú zo 150 pivných sudov, ktorá stojí priamo na Hrebienku. Táto inštalácia znázorňovala množstvo nákladu, ktoré dokáže jeden profesionálny nosič v priebehu roka vyniesť na horské chaty. Pyramída symbolizuje množstvo nákladu, ktoré jeden profesionálny nosič dokáže vyniesť na horské chaty za jeden rok, a približuje tak náročnosť nosičského povolania. Značka Radegast ňou chce verejnosti pripomenúť, že správne vychladené pivo na horskej chate nie je samozrejmosťou.
„Vysokohorskí nosiči sú pre nás symbolom hodnôt, ktoré Radegast dlhodobo reprezentuje - odolnosti, vytrvalosti a odhodlania prekonať prekážky. Práve preto ich dlhodobo podporujeme a touto výzvou chceme priblížiť ich svet aj širšej verejnosti,“ uviedol zástupca Plzeňského Prazdroja Slovensko. „Práca nosiča je fyzicky náročná a nie každý si uvedomuje, čo všetko za tým je. Ich cesta nie je o sláve, ale o výdrži, pokore a fyzickej aj psychickej odolnosti. Práve preto sú silným symbolom toho, čo značka Radegast dlhodobo komunikuje - schopnosť zvládnuť náročné výzvy bez skratky. Výzvu pre tých, ktorí sa neboja horkosti.“
História a odkaz tatranských nosičov
Počiatky a vývoj profesie
Vysoké Tatry bývali dlho krajinou nikoho na pomedzí dvoch formujúcich sa štátnych útvarov Uhorska a Poľska. Ich systematickejšia kolonizácia prebiehala až v 13. storočí. Pastieri, bylinkári a korienkári, lovci a drevorubači, rovnako ako iní ľudia ukrývajúci sa pred verbovačmi a v neposlednom rade zbojníci, pytliaci a pašeráci, boli prví prieskumníci a obyvatelia Tatier. Z nich sa tiež od 16. storočia formovali prví tatranskí „šerpovia“, platení nosiči a sprievodcovia slúžiaci bádateľom a výletníkom.
Tí v slovenskej časti Tatier zostali a premenili sa na pravé endemické organizmy naviazané neskôr na vznikajúce celoročne obývané horské chaty. Na poľskej strane sa vývoj dal inou cestou. Poliaci si k svojim vysokohorským chatám postavili pohodlné cesty, alebo dokonca lanovky, čím práca nosičov už nebola potrebná.
Rekordy, zranenia a tragédie
História Vysokých Tatier pozná aj nosičské rekordy zo skutočne iných dimenzií. Rekordné záznamy porovnávajú jednak vynášky na rôzne horské chaty, jednak ich hmotnosť a dosiahnutý čas na konkrétnej trati. Či už vezmeme do úvahy Zamkovského, Skalnatú, Téryho, Zbojnícku alebo Chatu pod Rysmi, takmer všade nájdeme zvečnené výkony nosičskej legendy a chatára na Skalnatej chate Laca Kulangu († 2020).
Len pre predstavu, na Zamkovského chatu z Hrebienka dotrepal náklad presahujúci váhu 200 kilogramov. Na Téryho chate mal svojho času vyniesť 151 kilogramov. Hoci sú ich výkony takmer nesmrteľné, sú tatranskí nosiči predsa len ľudia. Nevyhýbajú sa im pri práci ani zranenia, ani tragédie. Vyvrtnuté členky, rozbité kolená, omrzliny, popáleniny, odreniny... to všetko si nosiči dávno vedia ošetriť sami. História pozná bohužiaľ už radu nosičov, ktorí svojej práci neváhali priniesť aj tú najvyššiu obeť - vlastný život. Za úmrtiami nosičov najčastejšie stoja lavíny. Zdokumentovaný je aj prípad zmiznutého, dodnes nezvestného nosiča. Aj rekordéra Kulangu dostihol nosičský osud; vo svojich 71 rokoch sa zranil pri vynáške.
Nehmotné kultúrne dedičstvo a UNESCO
Tatranskí nosiči sú nositeľmi "Osvedčenia o zápise do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska“. V spolupráci so slovenským ministerstvom kultúry sa zhlukli aj do vlastného občianskeho združenia. Opäť v spolupráci s ministerstvom kultúry slovenskí nosiči usilujú aj o zápis na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Inšpiratívne príbehy a neobyčajné vynášky
Niekedy sa nosiči podujmú na naozaj neobyčajné vynášky. Jedným z takýchto príkladov je vynáška mladého fotografa a vozičkára Mateja Kapustu z Banskej Bystrice. Matej sa narodil s rázštepom chrbtice, napriek tomu je často aktívnejší než zdraví ľudia. Skupinka vysokohorských nosičov sa rozhodla splniť mu veľký sen - vyniesť ho na pleciach z Hrebienka na Téryho chatu. Nosiči mu splnili sen dostať sa na chaty, kde by sám nemal šancu vyjsť. Spolu boli na Téryho a Zamkovského chate, o rok neskôr na Zbojníckej chate, a veria, že doplnia aj ostatné chaty.
Občas nosiči majú aj rozmarnú náladu, a tak nad hranicu 2000 metrov nad morom vynesú bicykel a založia najvyššie položenú požičovňu bicyklov na Slovensku aj v okolí. Alebo vynesú na chatu autobusovú zastávku vrátane cestovného poriadku.
Návšteva múzeí a podpora remesla
Pokiaľ vás zaujíma história tatranských nosičov, určite navštívte Rainerovu chatu, ktorá je len niekoľko minút chôdze vzdialená od stanice pozemnej lanovky Hrebienok. Tam nájdete jednu zo žijúcich nosičských legiend Petra Petrasa a v chate aj jeho minimúzeum horských nosičov. Zážitky môžete zapiť vynikajúcim čajom z miestnych bylín. Minimúzeum tatranských nosičov, ale aj ubytovanie, konferenčná sála alebo kultovú kaviareň Sherpa Café nájdete aj v „najnižšie položenej horskej chate v Tatrách“, ako ju niektorí žartovne nazývajú - v Švajčiarskom dome, ktorý je zároveň jedna z najstarších budov v katastri obce Vysoké Tatry.
Tatranských nosičov obúva do turistických topánok bavorský výrobca Hanwag. Jedna kolekcia koženej trekovej obuvi dokonca nesie meno slovenských veľhôr aj v názve, čo značí význam spolupráce a rešpektu. Mnohoročné skúsenosti horských vodcov a nosičov, ktorí Hanwag chvália, kadiaľ chodia, potvrdzujú kvalitu obuvi, ktorá ich sprevádza pri každom kroku s neskutočnou náložou na chrbte.
Pre tých, ktorí by chceli okúsiť remeslo nosičstva, je dôležité vydržať, nenechať sa odradiť a dať si poradiť od „služobne starších“. Odporúča sa začať s menšími váhami, otestovať sa, ako na tom je nielen telo, ale aj hlava, a keď to zachutí, postupne pridávať na váhe. Odporúča sa začať v lete/na jeseň, určite nie v zime, keďže nosenie v zime má určité špecifiká.
tags: #pozvanka #pre #vysokohorskych #nosicov