Fašiangy predstavujú obdobie veselosti, hojnosti a tradičných zvykov, ktoré sa na Slovensku oslavujú už po stáročia. Toto prechodné obdobie medzi zimou a jarou sa začína po sviatku Troch kráľov (6. januára) a vrcholí tesne pred Popolcovou stredou, ktorá otvára štyridsaťdňový veľkonočný pôst. Pre Fašiangy je typická bujará zábava, maskované sprievody, hudba, tanec, hodovanie a rôzne zvykoslovné podujatia, ktorými sa ľudia lúčia so zimou a pripravujú na obdobie odriekania.
Pôvod a Názov Fašiangov
Korene fašiangových zvykov siahajú hlboko do predkresťanských čias, keď ľudia prelom zimy a jari vnímali ako magické obdobie. Neskôr sa tieto oslavy prirodzene prepojili s kresťanským kalendárom. Fašiangy patria medzi najstaršie ľudové zvyky na našom území a ich význam i časové vymedzenie sú historicky prepojené.
Samotný názov fašiangy má zaujímavý pôvod. Pochádza z nemeckého výrazu „vastschank“ alebo „Fastenschank“, čo voľne znamená posledný nápoj, posledné čapovanie alkoholických nápojov či hodovanie pred pôstom.
Na území Slovenska sa v období Veľkej Moravy, už v 9. storočí, používal termín „mjasopust“ (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, zatiaľ čo na Slovensku sa neskôr udomácnil nemecký názov fašiangy. V minulosti boli Fašiangy tiež známe ako mäsopust alebo masopust. Medzi ďalšie nárečové a zastarané názvy patria fašianok, fašang(y), fašäng, fašank, faršongy, faršongy, foršangy.
Fašiangy boli a sú akýmsi veselým spojivom medzi vážnym časom Vianoc a vážnym predveľkonočným obdobím.
Časové Vymedzenie a Dĺžka Fašiangov
Obdobie fašiangov sa začína po sviatku Troch kráľov (6. januára) a trvá až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá býva nazývaná aj „Škaredá streda“. Potom nasleduje 40-dňový pôst, ktorý cirkev zaviedla koncom 4. storočia a trvá až do Veľkého piatku.
Celková dĺžka fašiangového obdobia je každý rok iná, pretože závisí od dátumu Veľkej noci, a ten je určený vzájomným vzťahom jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu. Preto sa striedajú dlhé fašiangy s krátkymi.
V užšom ponímaní sa za najintenzívnejšie oslavy považuje posledné trojdnie pred Popolcovou stredou, a to fašiangová nedeľa, pondelok a utorok, ktoré boli vyvrcholením fašiangov - „posledný fašáng“, „ostatky“, „vôstatky“.
Fašiangové Masky a Ich Symbolika
Najvýraznejším znakom fašiangov boli vždy masky, ktoré nemali len zábavnú funkciu. Maskovanie malo hlboký symbolický význam, umožňovalo ľuďom vystúpiť zo svojich bežných rolí a na chvíľu zrušiť spoločenské rozdiely. Ľudia verili, že maskami zaháňajú zlých duchov, podporujú dobré sily a prinášajú zdravie, šťastie a hojnosť. Maska dávala človeku slobodu a správanie sa masiek počas obchôdzok bolo tolerované, pričom vinníka ukrytého pod maskou domáci len zriedkavo spoznali.
Medzi najstaršie a najarchaickejšie fašiangové masky patria zvieracie masky. Medveď, koza, kôň či turoň neboli náhodnou voľbou, predstavovali totiž silu, plodnosť, životnú energiu a kolobeh smrti a znovuzrodenia.
- Medveď: Symbolizuje silu a znovuzrodenie, mal odpudzovať škodlivé sily a čary. Jeho maska často pokrývala celé telo a bola z ovčej kožušiny.
- Koza a Turoň: Predstavujú plodnosť. Turoň, inšpirovaný vyhynutým zvieraťom, bol znázorňovaný ako volská hlava na tyči s otvárateľnou papuľou.
- Kôň: Symbolizuje život a vitalitu.
- Slameník (Kurina baba): Človek oblečený v slamených šatách alebo celý obalený v slame, symbolizoval prosperitu.
Okrem zvieracích masiek sa často objavovali aj masky parodujúce každodenný život, rôzne povolania alebo národnosti. Medzi ne patrili muži prezlečení za ženy (prespanky, cigánky), vojaci, cigáni, židia alebo čerti. Vtipnou maskou bola aj žena s čiernou tvárou a bábikou v náručí. Všetky masky boli často vyrábané ručne z dostupných materiálov.
Fašiangové Zvyky a Obrady
Obchôdzky a Koledovanie
Mladíci - fašiangovníci - poobliekaní do masiek, často sprevádzaní živou hudbou a spevom, chodili od domu k domu. Vyzbierali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče, pampúchy, šišky a peniaze, z ktorých sa potom pripravilo spoločné pohostenie. Pri obchôdzkach nezabudli zaspievať tradičné vinšovačky a vyzvŕtať domácich.
Česká veľkonočná tradícia žije ďalej s hlukom drevených vozov a tajomným maškarným sprievodom
V oravských obciach účastníci sprievodu nosili so sebou vrecia, prútené koše, ražeň alebo šabľu na uschovanie vyzbieraných komodít. Odpredajom niektorých získali finančný obnos na pokrytie nákladov, napríklad na zaplatenie priestorov pre „muziku“ či nákup alkoholu.
Magické Obrady pre Úrodu a Plodnosť
Mnohé fašiangové zvyky sa viazali k starým pohanským rituálom, ktoré mali symbolicky odohnať zimu a privítať prichádzajúcu jar, zabezpečiť dobrú úrodu a plodnosť. Hlučné spevy, tance a sprievody v maskách mali v minulosti magický význam - ľudia verili, že takto prebudia prírodu a privedú plodnosť do polí a domácností.
- Na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance.
- Ženy sa sánkovali po poliach a muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, alebo vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca.
- Tance s výskokmi „na vysoký ľan“ (obilie, konope) mali priniesť želaný efekt v úrode.
- Na fašiangový utorok sa sliepkam sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili a nezanášali, čo odrážalo staroveké predstavy o kúzelnej moci kruhu proti zlým duchom.
- Vyčistenie studničiek patrilo tiež medzi zvyky.
Zábavy a Spoločenský Život
Fašiangy boli obdobím bujarých zábav, osláv a karnevalov. Svojským spôsobom dočasne rušili zavedené poriadky a normy. V minulosti sa každú nedeľu konali tanečné zábavy alebo bály. V mestskom prostredí sa fašiangy postupne premenili na plesovú a karnevalovú kultúru, preberajúc vplyvy z nemeckého a talianskeho prostredia.
V tomto období sa odohrávalo veľa spoločenských akcií, vrátane svadieb a zabíjačiek. Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. Mnohé mladé dievky si na veseliciach hľadali partnerov, hovorievalo sa, že ak sú fašiangy dlhé, vydajú sa aj škaredé dievky.
Remeselnícke Cechové Zvyky
Remeselnícke cechy organizovali vlastné fašiangové oslavy. Konali sa sprievody, kde sa tovariši snažili o čo najväčšiu atraktívnosť - mlynári behali na chodúľoch, debnári krútili nad hlavami obručami. V tomto období sa zvykli z učňov stávať tovariši po úspešnom zvládnutí rôznych skúšok, napríklad v Kežmarku typického kúpania v studenej a teplej vode, či nosenia na žrdi.
Regionálne Rozdiely v Oslave Fašiangov
Oslavy fašiangov sa regionálne líšili, hoci mali aj spoločné črty. V každom kraji mali fašiangy síce iný názov a zvyky, no veselica, jedenie a nadmerné popíjanie alkoholu boli všade spoločné.
- Liptov a Čičmany: Varila sa praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. Mládenci týždeň vopred chodili po dedine, pozývali dievčatá aj starších a zbierali vajíčka a slaninu.
- Hont: Bolo zvykom robiť pálenku. Chlapci zbierali zrno, slaninu, klobásy a údené mäso, ktoré sa potom odnieslo na priadky, kde dievčatá pripravili pohostenie.
- Orava: V obci Párnica sa konal tradičný sprievod s „cigánkami“ a „medveďom“, pričom muzikanti a mládenci v krojoch navštevovali domácnosti. V Vyšnom Kubíne sa oslavy rozdeľovali na „zemiansku“, „sedliacku“ a „paholkovskú“ muziku. V Dlhej nad Oravou sa hovorilo, že „čím bolo fašiangové obdobie dlhšie, mládenci mali čas medzi dievčatami vyberať a povydávali sa krajšie“. V Horná Lehote boli fašiangy spájané s väčším počtom svadieb a dnes miestne spolky organizujú zabíjačkové hody a sprievody.
Fašiangové Jedlá a Hodovanie
Fašiangy boli vždy úzko späté s jedlom, keďže pôst zakazoval mäsité a tučné pokrmy. V tomto období sa dojedali zimné zásoby a pripravovali sa sýte špeciality. Bol to čas hojnosti a hodovania, kedy sa ľudia pripravovali na nadchádzajúce obdobie pôstu. Mastné, sladké a kalorické pokrmy mali nielen zasýtiť, ale aj symbolicky posilniť telo.
Medzi typické fašiangové jedlá patria:
- Šišky, pampúchy, fánky: Sladké vyprážané koláče, často plnené džemom a posypané cukrom, považované za symbol hojnosti a dokonca im bol pripisovaný rituálny charakter.
- Zabíjačkové špeciality: Klobásy, slanina, jaternice, huspenina a pečené mäso.
- Ďalšie múčne jedlá: Záviny, chraple, grapne, kreple, fulanki, milostki či herouki.
Zvýšená konzumácia vajec mala aj plodonosnú funkciu.
Pochovávanie Basy
Vyvrcholením fašiangového obdobia, ktoré symbolizuje rozlúčku so zábavou a hodovaním, je obrad pochovávania basy. Koná sa zvyčajne v utorok pred polnocou, tesne pred Popolcovou stredou.
Ide o humorný a divadelný obrad, ktorý paroduje skutočný pohreb. Nechýba pri ňom smútočný sprievod s „kňazom“, „organistom“ a „plačkami“, ktorí predstierajú plač a vtipnými lamentáciami oplakávajú basu. Basa, ako hudobný nástroj, symbolicky predstavuje stíšenie hudby, koniec zábavy a začiatok pôstu. Pri obrade sa vyprázdňovali vínne poháre a štamperlíky.
Fašiangové Piesne a Pranostiky
S fašiangami sa spája mnoho piesní a pranostík, ktoré odrážajú náladu a očakávania tohto obdobia:
Ľudové Piesne:
- „Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá kožucha, zima mu bude. Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaninky, nech sa popasiem. Tuto nám nedali, tuto nám dajú, tu koňa zabili, tu rebrá majú. A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti, musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.“
- „A tam hore na komore mačky sú vám na slanine, choďte si ich odohnať a nám kúsok odrezať! Ak sa máte porezať, pôjdeme si sami odrezať! Hopsa chlape, do povaly, aby ste vysoké konope mali!“
- „Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti. Staré dievky lkajú, že sa nevydajú.“
Fašiangové Pranostiky:
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“
Fašiangy Dnes
Aj keď dnes už mnohí fašiangy neoslavujú tak intenzívne ako kedysi, stále majú svoje miesto v slovenskej kultúre. Objavujú sa na obecných a mestských podujatiach, vo folklórnych vystúpeniach, na tematických plesoch či v školách a škôlkach formou karnevalov. Udržiavanie fašiangových tradícií má zmysel aj dnes, pretože pripomínajú ľudové zvyky, posilňujú vzťahy v komunitách a prinášajú radosť do zimného obdobia.
Na Slovensku sa každoročne koná množstvo fašiangových podujatí, ktoré prinášajú bohatý program plný tradičných zvykov, hudby a tanca. Príkladom sú Fašiangy v Bratislave (v Starej tržnici a na Námestí Nežnej revolúcie), Fašiangy v Prievidzi, Chtelnické Fašiangy, alebo oslavy v Múzeu oravskej dediny v Zuberci.
Prechod k Pôstu: Popolcová Streda
Po veselom fašiangovom období nastáva čas pôstu. Popolcovou stredou, niekedy nazývanou aj „Škaredá streda“, sa začína štyridsaťdňový pôst spolu so šiestimi nedeľami, ktoré sa doň nezapočítavajú. Počas pôstu sa zábava mala ísť bokom a človek sa mal zahĺbiť do seba. Tanec a hodovanie boli pozastavené až do Veľkej noci.
Popolcová streda je pripomienkou ľudskej pominuteľnosti. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení krížikom, popolom na čelo. V tento deň mali ženy kedysi viac dovolené a konzumovali sa prevažne pôstne jedlá ako kaše, strukoviny, kyslá kapusta, múčne jedlá či ryby, čo pomáhalo prečistiť organizmus pred blížiacou sa jarou.