K základným ľudským právam a slobodám v zmysle Ústavy SR nepochybne patrí právo vlastnícke. Podľa čl. 20 Ústavy SR, má každý právo vlastniť majetok a zároveň citovaný článok ustanovuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Najdôležitejším a základným vecným právom fyzických a právnických osôb je právo vlastnícke, ktoré tvorí jednu z nevyhnutných podmienok existencie a fungovania trhového hospodárstva. Toto právo je zároveň realizáciou jedného zo základných ľudských práv zabezpečovaných a chránených Listinou základných práv a slobôd. Listina v čl. 11 ods. 1 uvádza, že "každý má právo vlastniť majetok".
Súčasný stav a výzvy v pozemkovom vlastníctve
Situácia v pozemkovom vlastníctve a evidencia týchto vzťahov v katastri nehnuteľností je, mierne povedané, v neuspokojivom stave. Nie je zanedbateľná ani otázka eventuálnych komplikácií v rámci privatizačných procesov v odvetviach poľnohospodárstva a lesníctva, ktoré vyplývajú z neurčitosti a nepreukázateľnosti pozemkového vlastníctva.
Vplyv verejného práva na súkromnoprávne vzťahy k nehnuteľnostiam
Súkromnoprávne vzťahy sú vo viacerých smeroch ovplyvňované ingerenciami verejného práva. Najmarkantnejšie je táto situácia zrejmá pri súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa nehnuteľností. V právnom systéme Slovenskej republiky existuje veľa právnych predpisov, v ktorých možno nachádzať prieniky verejného a súkromného záujmu. Charakter súkromného práva, ktoré stojí na niekoľkých základných pilieroch - zásadách, je ingerenciami verejného práva vo väčšom či menšom rozsahu narúšaný.
Pozemkové spoločenstvá
Historický vývoj a podstata
Pozemkové spoločenstvá sú právnym inštitútom pochádzajúcim ešte z čias Rakúsko-Uhorska. V tom čase sa nazývali ako urbariáty, respektíve komposesoráty. Roku 1871 vznikli takzvané urbárske spoločenstvá, ktoré boli opodstatnené najmä potrebou spoločného obhospodarovania lesov a pasienkov. Bývalí poddaní sa stali spoluvlastníkmi tých častí chotára (lesy a pasienky), ktoré sa nedali s ohľadom na ich efektívne obhospodarovanie rozdeliť.
Aktuálna právna úprava a jej problémy
Príspevok pojednáva o pozemkových spoločenstvách so zameraním na aktuálne otázky, ktoré je v súčasnosti potrebné riešiť. Vo svojej prvej časti rozoberá súčasnú právnu úpravu, teda zákon č. 181/1995 Z. z. V ďalšej časti sa zameriava na vysvetlenie najzásadnejších zmien, ktoré mala so sebou priniesť pripravovaná právna úprava za účelom riešenia problémov, ku ktorým dochádzalo pri uplatňovaní zákona č. 181/1995 Z. z. Príspevok pristupuje k problematike jednak v teoretickej rovine, kedy vysvetľuje obsah jednotlivých právnych inštitútov, a jednak v rovine praktickej, kedy vyvodzuje dôsledky.
Pozemkové spoločenstvá sú v súčasnosti upravené v zákone č. 181/1995 Z. z. Tento zákon je pomerne stručný a explicitne nerieši mnoho situácií, ktoré môžu nastať pri fungovaní pozemkových spoločenstiev. Na pozemkové spoločenstvá síce možno subsidiárne použiť aj Občiansky zákonník, keďže pozemkové spoločenstvá považujeme za osobitný druh podielového spoluvlastníctva, avšak ani toto použitie nie je dostačujúce. V súvislosti s tým príspevok rozoberá niektoré súdne rozhodnutia týkajúce sa pozemkových spoločenstiev, najmä konania o určenie a ochranu vlastníckeho práva, konania o určenie neplatnosti zmlúv a uplatňovanie nárokov z porušenia predkupného práva. Článok tiež približuje, ako súdy vykladajú základné pojmy zákona č. 181/1995 Z. z.
Osobitné aspekty vlastníckeho práva k pozemkom
Pozemkové úpravy a sporné vlastníctvo
Príspevok sa zameriava na vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom pozemkových úprav. Pozemkové úpravy predstavujú scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov. V konaní o pozemkových úpravách konajú štátne orgány len so subjektmi, ktorým svedčí zápis na listoch vlastníctva. Pozemkové úpravy však môžu výrazne zasiahnuť do vlastníckeho práva, a preto sa autor venuje problematike sporného vlastníctva pozemkov, ktoré majú byť začlenené do pozemkových úprav.
Prístup k pozemku a verejná komunikácia
Príspevok sa zaoberá problematikou vlastníctva pozemku, ktorý nemá zabezpečený prístup z verejnej komunikácie. S vlastníctvom pozemkov neodmysliteľne súvisí aj možnosť prístupu k tejto nehnuteľnosti z verejnej komunikácie. Témou tohto príspevku je práve rozoberanie prípadov, v ktorých takýto prístup chýba. Situácia, v ktorej si vlastník pozemku uvedomí, že k svojej novonadobudnutej nehnuteľnosti nemá zabezpečený prístup z verejnej komunikácie, nie je v súčasnosti ničím neobvyklým. V prípade vlastníkov stavieb je situácia podstatne jednoduchšia, keďže § 151o ods.
Susedské práva
Susedské práva zohrávajú v rámci občianskoprávnej úpravy vlastníckeho práva dôležitú úlohu. Predstavujú široký komplex práv vzťahujúcich sa na vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Susedské práva sú založené na rešpektovaní záujmov a oprávnení susedov pri užívaní pozemkov a stavieb na nich stojacich. Autor sa vo svojom príspevku zaoberá vymedzením pojmu susedských práv, jednotlivými čiastkovými oprávneniami a povinnosťami, ktoré súvisia s výkonom vlastníckeho práva susedov. Susedské práva sú upravené nielen v občianskom práve. Otázky súvisiace s ochranou susedských práv sú upravené aj v iných právnych predpisoch.
V rámci občianskoprávnej úpravy vlastníckeho práva dôležitú úlohu zohrávajú takzvané susedské práva upravené v § 127 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Ústavnoprávny rámec ochrany susedských práv vyplýva z ustanovenia čl. 20 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktoré upravuje ochranu vlastníctva. Obdobne je vlastnícke právo, teda aj susedské práva chránené ustanovením čl.
Inštitút vyvlastnenia
Autor sa v štúdii zameriava najmä na oblasť správneho práva a úpravu inštitútu vyvlastnenia v ňom, pričom tento charakterizuje z pohľadu právnej úpravy českej aj slovenskej. Autor uvádza aj súčasnú judikatúru, v ktorej sa zameriava obzvlášť na zaujímavé prípady a sporné otázky právnej úpravy. K inštitútu vyvlastnenia nachádzame niekoľko prameňov už v staršej literatúre, ktoré sa venujú jeho vymedzeniu. Ako príklad možno uviesť definíciu popredného predstaviteľa vedy správneho práva z obdobia po vzniku prvej ČSR J.
Historický vývoj pozemkového práva
Obdobie Československa a Uhorska
Hlavným dôvodom skúmania historického vývoja vlastníckeho práva v súčasnosti spočíva v jeho ochrane, a to z dôvodu zložitosti právnych vzťahov zapríčinených minulým obdobím. Táto otázka sa netýka len obdobia komunistického režimu v Československu, teda rokov 1948 - 1989, prípadne obdobia 1945 - 1948, kedy sa štát vysporadúval s prisluhovačmi fašistického režimu (zradcami a kolaborantmi Československej republiky), ale taktiež súvisí aj s predchádzajúcim vývojom siahajúcim k počiatkom pozemkového zákonodarstva v Uhorsku, respektíve Rakúsko-Uhorskej monarchii.
Pozemkové právo ako samostatné odvetvie
V našom právnom prostredí o pozemkovom práve ako samostatnom právnom odvetví možno hovoriť od počiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia, kedy došlo po prvýkrát k jeho systemizácii. Pozemkové právo je ucelenou sústavou právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy subjektov, ktorých predmetom (objektom) je pôda. Predstavuje rôznorodé vzťahy založené na rozličnej úrovni, napríklad vzťahy majetkové, užívacie, dispozičné.
Komparatívny pohľad: Anglické pozemkové právo
Azda každý právnik, ktorý sa počas svojho štúdia práva zaoberal čo i len okrajovo anglickým právnym systémom, sa stretol s výrokom, že vlastníkom všetkej pôdy v Anglicku je kráľ (v súčasnosti kráľovná). Príspevok sa zaoberá právnou analýzou zásady anglického common law, že všetku pôdu v Anglicku vlastní Koruna. V prvej časti príspevku je predmetom pozornosti štruktúra lénnej pyramídy v jej rozvinutej forme vytvorenej po normanskej invázii v roku 1066, ktorá je kľúčová pre pochopenie vecných, respektíve držobných práv k anglickej pôde. V tejto časti sú identifikované jednotlivé typy lén, ktoré v Anglicku historicky existovali. V nasledujúcej časti sú predmetom pozornosti neskoršie zmeny lénnej pyramídy v dôsledku legislatívnych zásahov v rokoch 1660 a 1925, ktoré vytvorili dnešnú verziu anglického práva.
Právne pramene lovu a poľovníctva
Príspevok popisuje základné právne pramene lovu a poľovníctva na území Slovenska. V jednotlivých spoločenských etapách ponúka recipientom ucelený pohľad na poľovníctvo, kontinuálny prierez jeho históriou od pravekého lovu, jeho premeny na poľovníctvo realizované v závislosti na panstve pôdy až po súčasnú moderne ponímanú environmentálnu podobu. Poľovníctvo ako nástroj tvorby prírodného bohatstva sa stáva právom (i povinnosťou) každého, jeho ťažiskový verejnoprávny charakter cítiť v každom ustanovení súčasne platného zákona o poľovníctve, ale i v mysli moderne zmýšľajúceho človeka. Prirodzeným životným prostredím človeka bola a je príroda. Príroda je obrazom úžasnej sily i vtelenej mimozemskej energie, pred ktorou sa s rešpektom, ale i z úcty k nej, človek vždy skláňal.
Nájomná zmluva
Tento príspevok analyzuje vybranú právnu úpravu nájomnej zmluvy vo svetle vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Nájomná zmluva predstavuje záväzkovo-právny inštitút, v ktorom vystupujú dva subjekty, a to nájomca a prenajímateľ. Do Občianskeho zákonníka bola zapracovaná až novelou č. 509/1991, do tejto doby ju nahrádzali iné formy právnych vzťahov. Súčasná právna úprava nájomnej zmluvy pomerne dobre reflektuje potreby nájomcu a prenajímateľa aj v prípade, ak sa zmluvné strany rozhodnú určitú právnu skutočnosť v zmluve neupraviť.