Pozdravy ako zrkadlo ľudských dejín a kultúry
Pozdravy s neoddeliteľnou súčasťou nášho života, takpovediac už od úsvitu vekov. Slová sú ozvenou predchádzajúcich generácií, niekedy sa v nich stretnú dejiny celých národov, revolúcie aj životný štýl. V tomto ohľade sú bežne používané pozdravy ako zrkadlo, ktoré by si zaslúžilo umyť a vyleštiť. Pozdravy sú staré ako ľudstvo samo a s najväčšou pravdepodobnosťou sú staršie než ľudstvo samotné. Nezdravia sa totiž len ľudia, ale aj zvieratá, ktoré tým ohlasujú svoju prítomnosť. Používajú ich i zvieratá nielen na zvítanie a prejavy sympatií, ale súčasne aj na vyjadrenie istej príslušnosti a často aj na deklarovanie nadradenosti či podradenosti.
Význam pozdravov je podobný, no ich rozmanitosť je fascinujúca. V každej kultúre majú viacero podôb a vyjadrujú dobrú vôľu a priateľstvo voči inej osobe. Zdravenie sme si tak preniesli z doby pred evolúciou a postupne ho z neverbálnej komunikácie, cez vydávanie zvukov, doviedli až do dnešnej podoby. Oprašovanie pôvodu slov je magické, svedčia o tom aj pozdravy.

Pôvod a etymológia vybraných slovenských pozdravov
V slovenčine, ako i v iných rečiach, jestvujú mnohé slová a frázy, ktorými môžeme niekoho pozdraviť, alebo sa s niekým rozlúčiť. Medzi najpoužívanejšie slovenské pozdravy patria aj slová, ktorých pôvod nie je hneď zrejmý. Ide predovšetkým o pozdravy ako čau, servus, alebo ahoj, ktoré majú pôvod v cudzích jazykoch.
Pozdrav „Ahoj“
Slovo ahoj prešlo do slovenčiny z anglického „ahoy“, zrejme skrz češtinu. Ide o výkrik „ahoy“ na upútanie pozornosti, ktorý je zložený z častíc „a“ a „hoy“. Tento výraz, hoci ide evidentne o námornícky, pochádza z holandského „hoy“, a to môže byť zase odvodené od starého vikingského pozdravu „hail“. K nám sa už dostala anglická verzia slova „ahoy“, ktoré sa prvýkrát vyskytlo v oficiálnom Oxfordskom slovníku v polovici 18. storočia. V tom čase bolo pomerne obľúbené, vynálezca telefónu Alexander Graham Bell ho dokonca navrhol ako oficiálny pozdrav pri telefonickej komunikácii. Sám ho tvrdošijne používal po zvyšok svojho života, i keď sa napokon neujalo a vytlačilo ho „hello“, ktoré spopularizoval Thomas Edison.
Podľa jednej línie spočíva úspech pozdravu ahoj v jeho zvukomalebnosti a jej zástancovia sa domnievajú, že pozdrav pochádza z citosloviec, ako sú „hoj“ či „hej“, ktoré používali i mnohé národy. Stručný etymologický slovník slovenčiny uvádza, že slovo k nám doputovalo či, lepšie povedané, doplávalo z angličtiny. Hoci ide evidentne o námornícky výraz, prečo sa ujal ako pozdrav vo vnútrozemských krajinách, akými sú Slovensko a Česko, sa môže javiť ako záhada. Existujú však dôkazy o tom, že za rozšírenie „ahoj“ do hovorovej formy vďačíme práve námorníkom, ktorí ho na územie Československa priniesli z Nemecka, a neskôr mladým trampom a vodákom, ktorí ho začali používať bežne. Traduje sa aj alternatívny pôvod vzniku a teda, že ahoj je skratkou vety Ad Honorem Jesu - Na slávu Ježišovu, tento výklad je však v odborných kruhoch všeobecne odmietaný. Zaujímavosťou je, že v bratislavskom Novom Meste nájdeme neoficiálnu štvrť zvanú Ahoj, kde sa za prvej Československej republiky stretávali mládežníci.

Pozdrav „Čau“
Iná káva je pozdrav čau. Dnes je pre náš každodenný život zrozumiteľný a prirodzený ako dýchanie. Jeho pôvod je však poznačený dobou, v ktorej sa zrodil. Prišiel k nám v 20. storočí z taliančiny ako moderné „ciao“, no jeho východisko je v benátskom dialekte, kde sa slovo „schiavo“ rovnalo pojmu sluha a bolo odvodené z latinského slova „sclavus“ - otrok, obyčajne vysvetľovaného ako Slovan. Podľa Stručného etymologického slovníka slovenčiny to tak bolo pre veľký počet slovanských otrokov, ktorí boli od 10. storočia dovážaní do nemeckých oblastí a Byzancie. Pôvodne tento výraz predstavoval bežný spôsob, akým sa sluha zdravil a prejavoval úctu svojmu pánovi, a v menej ponižujúcom význame by sa dal preložiť ako „som tvoj služobník“.
Pokiaľ však ide o talianske „ciao“, to sa začalo šíriť až v 19. storočí v severnom Taliansku. Prvá zmienka o tom, že by mohlo ísť o pozdrav medzi rovnocennými partnermi, pochádza z pera sicílskeho spisovateľa Giovanniho Vergu a objavíme ju v jeho uznávanom románe Eros z roku 1874. Za naše obľúbené „čau“ vďačíme najmä druhej svetovej vojne a popularite antifašistickej hymny „Bella, ciao“. Skladba sa dodnes používa na znak protestu proti neprávosti, či už na Ukrajine, v Katalánsku, alebo vo Veľkej Británii, kde si ju svojho času osvojili odporcovia brexitu. Ide len o dôkaz toho, že aj slová sa môžu vymaniť z otroctva a byť nositeľmi revolúcie.
Pozdrav „Servus“
Pozdrav servus je v zásade totožný s pozdravom čau, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. Mimochodom, aj pozdrav servus je odvodený od „sclavus“. Slovo servus znamená v latinčine sluha, služobník, prípadne otrok. Samotný pozdrav vznikol asi skrátením vety Servus humillimus, domine spectabilis, čo znamená „(váš) skromný služobník, vážený pane“. Ten, čo zdraví, teda dáva najavo, že je dotyčnému „k službám“, avšak v súčasnosti pozdrav nenesie žiadne stopy podradenosti. Všeobecne je dnes slovo servus ako pozdrav rozšírené v krajinách bývalého Rakúskeho cisárstva. Ak by ľudia poznali jeho pôvodný obsah, asi by ich odradilo od používania.
Pozdravy „Nazdar“ a „Zdar“
Nazdar či zdar je ryze český pozdrav. Nazdar je složenina prvých dvoch slov, ktoré boli písané na kasičkách, do ktorých ľudia prispievali na stavbu Národného divadla. Celá veta znela: „Na zdar dôstojného Národného divadla“. Medzi ďalšie pozdravy môžeme započítať „čus“, ktoré je len počeštenou formou nemeckého „tschüs“.

Tradičné a náboženské pozdravy v slovenskom kontexte
Väčšina našich pozdravov vychádza priamo zo slovenského jazyka a preto je ich význam takpovediac očividný. Dobrým dňom niekomu prajeme, prirodzene, dobrý deň, pričom môžeme obmieňať buď časť dňa (ráno, večer, poludnie...) alebo samotné prídavné meno (pekný, príjemný...). Podobne sú očividné aj ďalšie pozdravy, ako napríklad zdravím, nazdar a zdar. Alebo tie staršieho rázu či užšieho využitia - česť práci, ruky bozkávam, k službám, na stráž, zdar Boh, pozdrav Pánboh a iné. Tieto pozdravy sú indikátorom úcty jeden voči druhému.
Pozdrav „Pán Boh pomáhaj“ a jeho význam
Pozdrav „Pán Boh pomáhaj“ je vyjadrením želania Božej pomoci pri práci alebo inej činnosti. Odpoveď na tento pozdrav je často „Pán Boh uslyš“, čo znamená prijatie želania dobra a zverenie tohto do Božích rúk. Tento zvyk je hlboko zakorenený v slovenskej kultúre a odráža presvedčenie, že potrebujeme Božiu pomoc v našich každodenných činnostiach. Ako hovorí aj slovenské príslovie: „Keď Pán Boh požehná, i na skale sa urodí.“ V dedinskom prostredí, keď ľudia vonku pracujú, či s drevom, či na poli, či niečo stavajú, je tento pozdrav bežný. Ak však niekto sedel pri pive alebo len tak oddychoval, povedať „Pán Boh pomáhaj“ znamenalo veľkú provokáciu.
Slovník slovenského jazyka definuje:
- Boh: v kresťanskom chápaní pís. Boh -a D a L -u/-ovi V bože mn. -ovia m. (v jednobožstve) najvyššia, dokonalá a večne jestvujúca bytosť, stvoriteľ všetkého; (v mnohobožstve) jedna z vyšších bytostí.
- Použitie vo formulách: Pán B. pomáhaj! - Pán B. uslyš! Pán B. zaplať! zdar B.! banícky pozdrav.
Kresťanské a liturgické pozdravy
Kresťanský pozdrav, ktorý katolíci adresujú najmä, ale nie len kňazom, je „Pochválen buď Ježiš Kristus.“ A odpoveď naň: „Naveky. Amen.“ Vyjadruje sa tým, že v kňazovi vidíme, že je Ježišovým služobníkom, že ho reprezentuje. Takto sa zdraví aj rehoľníkom, či v sakristii kostola, ale i na iných osobitných miestach, o ktorých sa vie, že slúžia úcte Pána Boha.
Liturgický pozdrav „Pán Boh buď s vami!“ - „I s duchom tvojím!“ sa v cirkvi používa od najstarších, apoštolských čias, pričom prvá zmienka o jeho používaní pochádza zo 4. storočia. Slová pozdravu a odpovede naň vyjadrujú myšlienku obsiahnutú v mesiášskom mene Pána Ježiša - Emmanuel - „Pán Boh s nami“. Znenie je zložením dvoch biblických textov: Rut 2,4 („Hospodin s vami!“) a 2Tim 4,22 („Pán s tvojím duchom!“). Liturgický pozdrav „Pán Boh buď s vami!“ zachováva preklad z latinského znenia: Dominus vobiscum. Počas dejín dochádzalo k rôznym jemným významovým odchýlkam, pretože v pôvodnom hebrejskom texte, ani v jeho latinskom ekvivalente nie je uvedené sloveso. V minulosti kňaz pri pozdrave jemne roztiahol ruky smerom k ľuďom, čo vyjadrovalo túžbu kňaza, aby mu bolo udelené požehnanie od ľudí. Po odpovedi ľudí na znak súhlasu mierne sklonil hlavu a opätovne spojil ruky. Toto gesto znamenalo, že kňaz nedôveruje svojej vlastnej sile, ale s dôverou sa odovzdáva Pánu Bohu. V rímskej omši (tridentskej) sa v liturgii nachádzalo až osem pozdravov, po úpravách 2. vatikánskeho koncilu ostali súčasťou omše štyri pozdravy. V Lutherovej reforme ostali tiež štyri pozdravy, ktoré sa časom pretransformovali na tri.
| Pozdrav | Odpoveď | Význam |
|---|---|---|
| Pán Boh pomáhaj | Pán Boh uslyš | Želanie Božej pomoci pri práci |
| Pochválen buď Ježiš Kristus | Naveky. Amen. | Vyjadrenie úcty k Ježišovi Kristovi |
| Dobrý deň | Dobrý deň | Želanie dobrého dňa |

Globálna rôznorodosť pozdravov a neverbálna komunikácia
V rozmanitosti pozdravov sú bežné a rozšírené podávanie rúk, americké potľapkávanie po pleciach, či francúzske bozkávanie na líca, strnulé a konzervatívne. Pozdravy sú niečo, s čím sa stretáva každý, no pravdepodobne nikdy sme sa nimi sami nezaoberali.
Historické a kuriózne pozdravy
- Gréci a Rimania sa bozkávali na líca a triasli si rukami.
- Číňania si tiež potriasali rukami, ale vlastnými, pretože šírenie smrteľných epidémií prostredníctvom nakazených vyslancov bola obľúbená biologická zbraň.
- V starom Japonsku zase kládli na pozdrav taký dôraz, že ten, kto nevzdal úctu vyššie postavenému, mohol byť odsúdený na smrť.
- V Anglicku v 16. storočí bozkával hosť, ktorý prišiel do domu, nielen majiteľa, hostesku a ich deti, ale dokonca aj domácich miláčikov.
Niektoré pozdravy majú jasný pôvod a nie sú ani tak veľmi staré. K iným sa viaže mnoho vysvetlení. Napríklad vojenské prikladanie ruky k šiltu čapice. Jedno vysvetlenie je, že pozdrav naznačuje v skratke snímanie klobúka. To sa zase podľa niektorých prameňov vyvinulo z toho, že stretávajúci sa zdvihli k hlave dlaň, aby ukázali, že v nej nemajú zbraň. Ďalší výklad sa opiera o legendu, že keď slávneho moreplavca a piráta Francisa Drakea navštívila na palube jeho lode kráľovná Alžbeta, Drake si teatrálne zakryl rukou oči na znak, že ho panovníčkina žiara oslnila. A predsa ešte jedno vysvetlenie - v stredoveku rytier zložil prilbu alebo zdvihol priezor, čím chcel ukázať, že je medzi priateľmi a nemá sa čoho báť. Rytieri neskôr brnenie zanechali a gesto sa uplo na klobúk.
Úklon ako pozostatok padnutia na kolená, v každom prípade - doslovne zdôraznenie poníženia sa, teda byť nižší ako nadradená osoba. Z časti sa v poklone ukrýva symbolické pobozkanie ruky či rúcha a stále ho poznávame najmä v pozdravoch v Ázii. Vzdanie úcty v niektorých prísne hierarchických prostrediach, ako sú ozbrojené zložky či škola, sa zase vyjadruje postavením sa, pokiaľ do miestnosti vojde nadradený.
Súčasné pozdravy po svete
- Argentína: Typickým pozdravom je bozk na jedno líce či objatie.
- Oceánia: Niektorí domorodci sa vítajú svojimi nosmi, i keď Samoánci sa radšej čuchajú. Na Tuvalu sa tradične zdraví tak, že si ľudia o seba pritlačia líca a popritom simultánne vdychujú. Na Maršalových ostrovoch na pozdrav jednoducho postačí, ak zdvihnete obočie. Tradičný maorský pozdrav hongi na Novom Zélande je podobný beduínskemu, no pri šúchaní nosov si ľudia o seba tlačia aj čelá a pozerajú si do očí.
- Ázia:
- V Tibete sa navzájom zdravia tak, že ukážu svoje jazyky ako znamenie, že o svojom priateľovi nikdy nepovedali urážlivé slová, alebo, aby ostatní vedeli, že nie sú reinkarnovaným zlým kráľom Landarmom z 9. storočia, ktorý mal jazyk čierny. Súčasne s vyplazením jazyka sa pravou rukou odstráni čiapka a ľavá ruka sa umiestni za ucho.
- Na Filipínach starších zdravia priložením si ich ruky na čelo. Toto gesto sa volá „Mano“.
- V Japonsku je špecifický pozdrav poklona, no hĺbka poklony, jej rôzne uhly, držanie tela a dĺžka trvania závisí od oboch osôb, ktoré sa zdravia. Čím vyššie postavenie má zdravený, tým hlbšia má byť poklona. Ruky spočívajú voľne po bokoch stehien.
- V Turecku je prejavom sympatií voči cudzincom pomerne dlhé držanie podanej ruky.
- V Indii ľudia používajú pozdrav Añjali Mudrā salute. Človek zloží dlane k sebe, umiestni ich nad srdce a povie „Namaste“.
- Blízky východ:
- V arabských krajinách sa pozdrav podaním ruky považuje za bežný. Za prejav zvláštnych sympatií sa považuje, ak sa ruka podrží dlhší čas. Arabské „Salam“ a hebrejské „Shalom“ sú si významovo aj zvukovo podobné, a znamenajú „Mier vám“ alebo „Mier s vami“. Celý pozdrav znie „Salam Aleikum“ a v hebrejčine u židov „Shalom Aleichem“. Korán predpisuje odpovedať ešte lepším pozdravom alebo rovnakým pozdravom.
- Stredná Ázia: Tadžici pri nakláňaní tela zložia obe ruky tesne pod hrudník.
- Afrika: Tento kontinent je v zdravení naozaj veľmi pestrý.
- Príslušníci etnika Shona v južnej Afrike sa tradične zdravia rytmickým tlieskaním.
- V Zambezi je to tiež zatlieskanie rúk, ale v podrepe.
- V afrických kmeňoch skupiny Basuto je najlepší pozdrav „Zdravím Ťa, divé zviera“ adresovaný vodcom.
- Keď sa stretnú Zuluovia, jednoducho povedia „Vidím ťa.“
- V severnej Afrike je zvykom skloniť sa a priviesť pravú ruku k čelu, perám a hrudníku v zmysle „myslím na teba, hovorím o tebe, rešpektujem ťa“.
- V Botswane sa zdravia trochu komplikovanejšie. Pravú ruku natiahnu a potrasú ju s človekom oproti, do toho ešte zohnú ľavú ruku a chytia si ňou svoj pravý lakeť.
- Bojovníci kmeňa Masaiov v Keni vítajú nových ľudí v tanečnej ceremónii adamu, čo je detailne prepracovaný skákavý tanec v kruhu. Pri bežnom stretnutí Masajov si najskôr odpľujú, potom si napľujú na vlastné ruky a až potom si potrasú rukami.

Výzvy a zmeny v modernom pozdravovaní
Ústup pozdravov a vplyv technológií
Pozdravy sú obrazom doby, v ktorej žijeme. Už od Rakúsko-Uhorska možno na pozdravoch vidieť posun doby. Lingvisti i odborníci na etiketu upozorňujú na jav, že pozdravy sú na ústupe. Znie to nepochopiteľne a pravdepodobne to súvisí s mnohými zmenami v spoločenskom styku i komunikácii. Veľký podiel má na tom komunikácia vo virtuálnom priestore ako SMS-ky, chaty či sociálne siete. Zdôvodňuje sa to úsporou času a kontinuitou dialógového vlákna. Pozdravy v tomto prostredí často miznú, kvôli úspore času aj dojmu kontinuity chatu. Okrem toho sa aj do pozdravov, predovšetkým medzi mládežou, vkráda angličtina, a keď už pozdravíme, sú pozdravy kratšie.
Kedysi, za monarchie bežné „Pomáhaj“ alebo „Pozdrav Pánboh“ používajú už len hlboko veriaci starí ľudia, za prvej republiky používané „Ruky bozkávam“ vykorenila demokracia a socialistické „Česť práci“ dnes počujeme skôr ako recesiu. „Česť práci“ patrilo k proklamačným pozdravom, ktoré sú typické pre diktatúry.
Nové formy pozdravov a pandémia COVID-19
Napriek ústupu pozdravov však stále vznikajú nové. Dnes je napríklad veľmi rozšírený pozdrav, pri ktorom na seba zľahka narazia zavreté päste a ktorý často vidíme u športovcov, hlavne pri hokeji kvôli nemotorným mohutným rukaviciam. Tak, ako zasiahla pandémia COVID-19 do všetkých oblastí nášho života, zasiahla aj do pozdravov. Odborníci stanovili pravidlá našej ochrany i ochrany ostatných okolo nás a ich hlavným princípom je obmedzenie kontaktu. Šéf talianskej civilnej ochrany Angelo Borelli priznal, že šíreniu nákazy nahráva aj srdečná povaha Talianov a francúzsky minister zdravotníctva Olivier Véran svojim spoluobčanom odporučil, aby sa v záujme zdravia pokúsili obmedziť počet objatí a uvítacích bozkov. Zdržanlivé zvítania v tomto prípade nie sú prejavom neúcty, ale opatrnosti, ako pre zmenu napísal britský The Guardian. A tak svet dosť rýchlo prijal skríženie predlaktí či dotyk lakťami.

Svetový deň pozdravov
Svetový deň pozdravov čiže Hello World Day bol prvýkrát oslavovaný v roku 1973. Pred zrodením svetového dňa sa tento raz najprv zrodil vojnový konflikt. 6. októbra 1973 zaútočili Egypt a Sýria na Izrael. Prekvapivé na tom bolo, že sa tak stalo počas najvýznamnejšieho židovského sviatku Jom kipur. Hrozil konflikt dvoch častí sveta a do pohotovosti boli uvedené aj americké ozbrojené sily. Z podstaty tejto vojny mali obavu všetci, no dvaja bratia - McCormackovci - boli presvedčení, že keby ľudia spolu viac komunikovali a poznávali sa, lepšie by sa navzájom chápali a v konečnom dôsledku by bola menšia pravdepodobnosť agresie len pre rozdielne názory na svet. Sila komunikácie začína silou obyčajného pozdravu. Na počiatku podstatou nápadu Briana a Michaela McCormackovcov bolo, že každý jeden človek 21. novembra pozdraví aspoň desať rôznych ľudí. Pozdrav môžete poslať aj predstaviteľom verejného života. Stačí len obyčajný pozdrav, no podstatou je presvedčenie, že máme spolu komunikovať a aj konflikty riešiť komunikáciou, nie silou.

Etiketa pozdravu v každodennom živote
Pozdravy nás spájajú, odomykajú ďalšiu konverzáciu a stoja vždy v prvej línii kontaktu. Na záver, je dôležité si uvedomiť silu a význam slov, ktoré používame pri vzájomnom zdravení sa. Prajte si navzájom to najlepšie a nezabúdajte, že pozdravy sú súčasťou spoločenskej etikety. Tá je témou mnohých samostatných kníh, no v bežnom živote veľmi rýchlo starne. Napriek tomu, naše pozdravy sú indikátorom úcty jeden voči druhému. Jasné, že inak pozdravíme kamaráta, a inak staršiu pani na dôchodku. Tak či tak, ak dáme do nášho pozdravu úctu a rešpekt, nikdy to nebude na škodu.
Pravdepodobne však bude ešte dlho platiť, že mladší zdraví staršieho, podriadený nadriadeného, muž ženu, prichádzajúci prítomných, že v divadle nezdravíme niekoho cez celé hľadisko, že je nevhodné mať pri zdravení v ústach cigaretu či to, že pri cestách do zahraničia je dobré zistiť si, ako je to tam s pozdravmi. Vráťme sa k vzájomnej úcte, rešpektu, tolerancii, a to i medzi nepriateľmi. Môžeme začať práve od tej najjednoduchšej veci, vzájomného zdravenia sa, ktorým si budeme priať dobro. Slová vyslovené zo srdca, ktoré prajú druhému dobro, majú veľkú moc. Ako hovorí apoštol Jakub: „Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami...“ (Jak 3,5 SSV). A pisateľ knihy Prísloví: „...jazyk múdrych je (sťa) liek.“ (Prís 12,18 SSV).
Význam pozdravu - želania dobra a odzdravenia - prijatia želania dobra a zverenie tohto do Božích rúk, je správne pochopený. Napriek tomu, že si často neuvedomujeme želanie dobra v pozdrave a obdobne si v odzdravení neuvedomujeme, že by sme ho mali náležite prijať, pozdravy zostávajú dôležitou súčasťou spoločenskej interakcie.