Pozdravy sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života, takpovediac už od úsvitu vekov. V slovenčine, ako i v iných rečiach, jestvujú mnohé slová a frázy, ktorými môžeme niekoho pozdraviť alebo sa s niekým rozlúčiť. Pozdrav je prejav úcty a priateľstva vyjadrený slovom, gestom alebo písmom. Svojou sociálnou funkciou (ukázať slušnosť, komunikatívnosť a podobne) patrí k ľudovej etikete. Konvencia pozdravu súvisí s dobou, etnickými a spoločenskými tradíciami, pričom jeho význam sa mohol časom zmeniť.
Tradičné slovenské pozdravy
Väčšina našich pozdravov vychádza priamo zo slovenského jazyka, a preto je ich význam takpovediac očividný. Dobrým dňom niekomu prajeme, prirodzene, dobrý deň, pričom môžeme obmieňať buď časť dňa (ráno, večer, poludnie...) alebo samotné prídavné meno (pekný, príjemný...). V neskorých večerných hodinách, najmä pred spaním, si zaželáme dobrú noc. Podobne sú očividné aj ďalšie pozdravy, ako napríklad zdravím, nazdar a zdar.
Používame aj tie staršieho rázu či užšieho využitia - česť práci, ruky bozkávam, k službám, na stráž, zdar Boh, pozdrav Pánboh a iné. Medzi klasické pozdravy pri stretnutí patria pozdravy dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer. Pri rozlúčke sa pozdravíme dovidenia, a keď skončíme telefonický rozhovor, pozdravíme sa dopočutia. V súčasnosti často počujeme rozlúčkové pozdravy dovi a dopo.
Slovenské pozdravy cudzieho pôvodu
Medzi najpoužívanejšie slovenské pozdravy však patria aj slová, ktorých pôvod nie je hneď zrejmý. Pozdravy ako čau, servus alebo ahoj (i v rôznych obmenách) majú totiž pôvod v cudzích jazykoch. Tieto pozdravy používajú najmä dobrí známi a priatelia medzi sebou.
Ahoj
Slovo ahoj prešlo do slovenčiny z anglického ahoy, zrejme cez češtinu. Pôvodne išlo o vodácky pozdrav, ktorý sa u nás rozšíril v 20. storočí. Jeho význam je vcelku priamy - vychádza z bežného citoslovného zvolania v snahe získať niečiu pozornosť, ako „hej“, „hoj“. Traduje sa aj alternatívny pôvod vzniku, a to, že ahoj je skratkou vety Ad Honorem Jesu - Na slávu Ježišovu. Tento výklad je však v odborných kruhoch všeobecne odmietaný. Zaujímavosťou je, že v bratislavskom Novom Meste nájdeme neoficiálnu štvrť zvanú Ahoj. Za prvej Československej republiky sa tu totiž stretávali mládežníci.
Čau a Servus
Pozdravy čau a servus sú v zásade totožné, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. Slovo servus znamená v latinčine sluha, služobník, prípadne otrok. Samotný pozdrav vznikol asi skrátením vety Servus humillius, domine spectabilis, čo znamená „(váš) skromný služobník, vážený pane“. Ten, čo zdraví, teda dáva najavo, že je dotyčnému „k službám“, avšak v súčasnosti pozdrav nenesie žiadne stopy podradenosti. Všeobecne je dnes slovo servus ako pozdrav rozšírené v krajinách bývalého Rakúskeho cisárstva. Pozdrav čau pochádza z talianskeho slova ciao, ktoré zasa podľa všetkého vychádza z benátskeho pozdravu vostro schiavo, čo tiež znamená „váš služobník/sluha“.
Slovenský jazyk a jeho historický vývoj
Význam pozdravov v iných kultúrach
Dá sa vyčítať niečo viac z pozdravov pre druhého človeka? Myslím si, že áno. Pozdravom je prianie druhému človeku toho, čo si daná kultúra cenila a cení. Sú to situácie, okolnosti, dianie, ktoré sa každého jednotlivca bezprostredne dotýkali a dotýkajú. Je jasné, že postupom času tieto formulácie strácali svoj pôvodný význam, svoje konkrétne vyjadrenie. Zostalo iba pri zdvorilostnom oslovení jedného človeka druhým pri ich vzájomnom stretnutí.
Čínske pozdravy
„Ni hao“ je fonetický prepis čínskeho pozdravu do latinky, ktorý by sa doslova dal interpretovať ako - „ty dobrý“. V samotnom čínskom jazyku sa dobré alebo dobro vyjadruje jedným čínskym znakom, ktorý je zložený z dvoch zložiek. Znaky, ktoré sa skladajú zo zložiek, sa nazývajú ideogramy. V znaku hao je obsiahnutá žena a dieťa. Znak hao je zložený z komponentov, dvoch znakov - ženy a dieťaťa. Tak v Číne vyjadrili dobrotu, dobro. Dobro, keď máte rodinu, teda manželku a dieťa. A s týmto prianím dobrého sa Číňania zdravia. Celkom iste prajú Číňania druhému to, čo je u nich cenené na samom vrchole pomyselného rebríčka tradičných životných hodnôt, čo je jednoznačne rodina.
Rozšíreným pozdravom v Číne, ale napríklad aj v Thajsku, je bezpochyby - „Už si jedol?“ A vaša odpoveď má znieť: „Áno, už som jedol.“ Ide o pozdrav, zdvorilostnú frázu používanú v akejkoľvek dennej aj nočnej dobe.
Hebrejský a arabský pozdrav: Šalom
Šalom [שׁלום] je pozdravom v hebrejskom jazyku. Židia sa vlastne zdravia šalom alechem, alebo ešte lepšie šalom uvracha. Tento pozdrav má určite svoj pôvod z dávnej náboženskej praxe židovského národa. Podobne sa zdravia Arabi v arabskom jazyku. Samotné slovo pokoj v pôvodnom hebrejskom jazyku - šalóm [שׁלום] má minimálne dva významy.
Ten prvý význam je vám možno známy, je to pokoj. Pokoj, ktorý má charakter mieru v dobe, keď nie je vojna. Takto by sme mohli tento význam pokoja pochopiť. Druhý význam hebrejského výrazu - šalóm môžeme pochopiť ako ucelenosť, harmóniu, poriadok. Pokoj medzi ľuďmi navzájom a pokoj medzi ľuďmi a Bohom. Tak sa javí význam slova šalóm.
Babylonský a rímsky pozdrav
Len na okraj spomeniem, že v babylončine je rovnaké slovo k hebrejskému šalóm slovo „šalmum“ a toto slovo v tomto semitskom jazyku má význam zdravý, bezchybný, v dobrom stave. Ako môžeme vidieť, jeho význam je na rozdiel od hebrejčiny mierne odlišný. Babylončania sa zdravili týmto pozdravom - „šalmum“, čo malo znamenať „byť zdravý, uzdraviť sa, byť v poriadku“.
Podobne sa vzájomne zdravili aj Rimania so svojím pozdravom - „salve!“ Čo je imperatív od slovesa salveo a znamená doslova - „buď zdravý“. Pri vzájomnom stretnutí si Rimania želali dobrý zdravotný stav toho druhého. Napokon, v slovenskom jazyku máme tiež podobný pozdrav - „buď zdravý“.
Pôvod pozdravu "Dobrý deň"
A ako je to s naším najčastejším pozdravom - „dobrý deň“? Slovo „dobrý“ má svoj základ v staroslovienčine, svoj indoeurópsky pôvod má z „dhabh“ - vhodný. Najbližšie k tomuto indoeurópskemu koreňu je latinské faber - remeselník, kováč, zručný. Ako vidíme, v našom európskom ponímaní je dobro, dobré, spájané s významom vhodný, zručný, úspešný. Zdá sa, že slovo „dobrý“ je chápané ako byť zručný v remesle. Pozdrav „dobrý deň“ vyjadruje zručnosť, úspech v remesle, teda úspech v konkrétnej činnosti daného dňa.
Čo pozdravy vyjadrujú?
Pozdravy, ktoré sme spomínali v tomto článku, vyjadrujú naše pozitívne priania druhým ľuďom pri vzájomných stretnutiach. Týkajú sa úspechu alebo zdaru v bežných situáciách, ktoré sa bezprostredne dotýkajú každého jedinca. Či už je to rodina, úplná rodina s manželkou a dieťaťom, rodina a tiež jedlo, ktorému prikladajú Číňania zvláštnu dôležitosť. Alebo prianie pokoja, ktorý je od Boha. Pokoja medzi ľuďmi a Bohom, ale aj pokoja medzi ľuďmi navzájom, ako si želajú Židia. Prianie pevného zdravia, ktorým sa zdravili pri stretnutiach Babylončania aj Rimania. A nakoniec náš pozdrav - „dobrý deň“ - vyjadrujúci úspešný deň v akejkoľvek činnosti, ktorú budeme v daný deň vykonávať.
Neverbálne formy pozdravov a skupinové pozdravy
Pozdravy majú aj neverbálnu formu gesta (bozk, kývnutie rukou, stisk ruky, úklon tela). Napríklad podanie ruky s prázdnou dlaňou znamenalo, že zdraviaci prichádza bez zbrane a úmyslu ublížiť. Mnohé pozdravy sú internacionálne.
Existujú tiež pozdravy špecifické pre spoločenské skupiny, ako napríklad sokolské Nazdar, športové či študentské Zlom väz, alebo robotnícke Práci česť, ktoré sa zaužívalo v 2. polovici 19. storočia.