Banská Štiavnica, historické mesto známe svojou architektúrou a kultúrnym dedičstvom, prešla vo svojich dejinách obdobiami úpadku aj veľkolepých obnov. Je jedinečná tým, že v určitej etape svojho vývoja svetovú špičku nielen odrážala, ale ju tvorila. Postavenie, ktoré získala a smer, ktorý udávala, je to, v čom je nesúmerateľná s inými, preto vystupuje z radu ďalších banských miest. Pre našu národnú históriu sú dôležité všetky zachované pamiatky, všetky banské mestá a ďalšie sídla, všetky deje a výsledky, všetko, čo sa udialo, ale len niektoré z množiny týchto prvkov sú dôležité aj vo svetových súvislostiach.
Historické úsilie o záchranu: Akcia „Záchrana pokladu“ (1978 - 1991)
Úpadok mesta pred obnovou
Hoci Banská Štiavnica dnes patrí k najnavštevovanejším miestam Slovenska, v minulosti to tak rozhodne nebolo. Pamiatky, ktoré dnes obdivujú tisíce turistov, chátrali a nebol veľký záujem ich zrekonštruovať. Začiatkom 20. storočia bola Banská Štiavnica podobná iným baníckym mestečkám. Baníctvo bolo pomaly na ústupe a dobré meno celému regiónu robila Banícka akadémia, neskôr Vysoká škola banícka a lesnícka, ktorá vznikla v roku 1763. Bola to prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na svete. Po jej presťahovaní do Maďarska v roku 1919 však začala Banská Štiavnica upadať. V 70. rokoch minulého storočia už bolo mesto na tom zle, doslova v ruinách. Igor Kuhn, riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Banská Štiavnica, vysvetlil, že sa postupne podarilo presvedčiť vysokých komunistických funkcionárov, aby Štiavnicu zrekonštruovali. Tí súhlasili a reštaurátori začali Štiavnicu pomaly rekonštruovať. „Keby sa to nestalo, bolo by tu mŕtve mesto,“ dodal Kuhn.
Zrod publicistického projektu
Jednou z kľúčových hybných síl historickej obnovy bola publicistická akcia týždenníka Nové slovo, ktorá sa zrodila niekedy v roku 1978. Bola reakciou na prijatie uznesenia vlády SSR č. 58/1978 z 22. marca, ktoré sa venovalo záchrane a obnove Banskej Štiavnice. Kľúčovou osobnosťou tohto rozhodnutia bol vtedajší šéfredaktor Nového slova Leopold Podstupka, muž s nesmiernym rozhľadom, ale aj veľkou odvahou a pevným charakterom, ktorý mal rád zmysluplnú prácu. Požiadavku z uznesenia vlády, vyžadujúcu od všetkých zúčastnených špecifický prístup, premietol do zámeru podporiť obnovu jedinečného mesta prostriedkami, ktoré boli redakcii vlastné - teda kvalitnou publicistikou. Bývalý riaditeľ Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici a neskôr riaditeľ Štátneho ústredného banského archívu Ján Novák spomína, ako sa koncom roku 1978 spolu s L. Podstupkom stretli v kancelárii vtedajšieho podpredsedu vlády SSR Júliusa Hanusa, aby o tomto zámere diskutovali. Prvý článok „oficiálnej“ akcie Záchrana pokladu bol publikovaný 15. februára 1979, posledný 9. mája 1991. Nové slovo sa tak stalo fakticky súčasťou obnovy.
Priebeh akcie a jej dosah
Publicistický vklad týždenníka Nové slovo niesol názov Záchrana pokladu a vytrvalo sa venoval Banskej Štiavnici od konca 70. až po začiatok 90. rokov minulého storočia. Aktivita redakcie bola a zostala nevídaná a v slovenskej žurnalistike nemá obdobu, pričom si ešte aj dnes zaslúži obdiv. Do mesta chodili reportážne tímy, dvojice autorov aj jednotlivci, spočiatku aj dvakrát mesačne a v desiatkach článkov mapovali najrozličnejšie témy. Medzi ne patrí história mesta, história a obnova jednotlivých pamiatok, potreba novej bytovej výstavby, cestného obchvatu, plynofikácie, obnova kanalizácie, problémy školstva, finančné otázky, dodávateľsko-odberateľské vzťahy, problémy reštaurovania, technické pamiatky a vzťah Štiavničanov k mestu. Redakčná návšteva Banskej Štiavnice v septembri 1981, na ktorej sa zúčastnili všetci členovia redakcie, zostala nezabudnuteľná. Svojou otvorenosťou a kritickým prístupom dosiahli, že týždenník ÚV KSS sa stal v Banskej Štiavnici a v okrese Žiar nad Hronom podpultovým tovarom, pričom distribúciu sa občas pokúšali zastaviť. Občasné snahy „odstaviť“ Nové slovo alebo zmierniť jeho kritický osteň sa minuli účinkom. Analytickými a kritickými článkami, pozornosťou venovanou dianiu v meste, určitým dohľadom nad postupom prác, burcovaním a neústupčivým pripomínaním významu mesta a povinnosti zachrániť ho, prispelo Nové slovo k tomu, aby sa mesto pozviechalo a ožilo. Postupne a pomaly sa stav Banskej Štiavnice zlepšil a mesto opeknelo, ba skrásnelo. Redakcia považovala za svoju povinnosť prispieť k záchrane mesta a bola presvedčená, že je to aj úloha vtedajšej spoločnosti, štátnych i odborných orgánov a všetkých zainteresovaných.
Ničivý požiar v marci 2023: Novodobá výzva
Deň tragédie a prvé následky
18. marec 2023 si Banská Štiavnica bude pamätať ešte dlho, keďže si pripomína smutné výročie. V historickom centre mesta vypukol najničivejší požiar v novodobých dejinách, ktorý vážne poškodil sedem pamiatkovo chránených objektov. Za pár minút mesto prišlo o historické skvosty a turisticky vyhľadávané atrakcie. Požiar sa rozšíril z Pischlovho domu, kde sa nachádza Banka lásky. Najpravdepodobnejšou príčinou bol podľa polície skrat v elektroinštalácii v tejto budove. Požiar poškodil v rôznom rozsahu sedem budov na Námestí Sv. Trojice. Bolo veľkým šťastím, že vietor nezmenil smer a nepreniesol požiar aj na neskorogotický Kostol sv. Kataríny. Oheň sa podarilo stabilizovať popoludní a uhasiť v neskorých nočných hodinách. Primátorka mesta Nadežda Babiaková spomína, že videla jedného z majiteľov Banky lásky, opretého o múr Kostola sv. Kataríny, ako sa díval na požiar a plakal. Na záver si však povedala, že sa nikomu nič nestalo, čo je najpodstatnejšie.
Obrovský požiar v Banskej Štiavnici zasiahol sedem budov. Horela aj budova známa ako Banka lásky
Solidarita a krízové riadenie
Bezprostrednú hrôzu z požiaru vystriedal reálny pohľad - Banská Štiavnica, našťastie, o všetko neprišla, všetko zničené nebolo a navnivoč určite nevyšlo ani dlhoročné snaženie. V týchto náročných chvíľach panovala v meste veľká solidarita. Takmer denne zasadal krízový štáb a riešil situáciu, ako pomôcť majiteľom poškodených domov - súkromných i štátnych. Adriana Páleníková, spolumajiteľka meštianskeho domu na Námestí Sv. Trojice, opísala atmosféru pomoci po požiari: „Napísala som správu, že potrebujem niekoho na vypratanie zhoreniska. Kamaráti zo Štiavnice nám poslali zamestnancov. Povedali mi: ‚Gazdiná, seďte, my budeme robiť.‘ ‚Nie, chlapci, všetci ideme robiť.‘“
Komplexná obnova: Návrat k tradičným technikám a dlhodobé úsilie
Financovanie a koordinácia prác
Následky požiaru sa odstraňovali celé mesiace a aj v týchto dňoch sú práce v plnom prúde. Pripravujú sa projektové dokumentácie a vyberajú zhotovitelia, ktorí domy obnovia. Časť peňazí preplatili poisťovne, väčšinu ale poskytol štát. Ministerstvo kultúry vyplatilo dotknutým subjektom 4,184 milióna eur. Tieto prostriedky poskytlo mestu Banská Štiavnica v súčinnosti s ostatnými rezortmi na základe uznesenia vlády na roky 2023 - 2025, kde účelovo viazané financie boli vo výške do 7 miliónov eur (pre rezorty vnútra a životného prostredia), a 4 milióny eur v roku 2023 z rezervy vlády pre mesto Banská Štiavnica. Rezort kultúry poskytol dotácie na komplexnú obnovu štyroch nehnuteľností - z toho na tri národné kultúrne pamiatky a jednu nehnuteľnosť, ktorá sa nachádzala v pamiatkovej zóne. Pridelené dotácie treba využiť najneskôr do 31. decembra 2025. Opäť bude potrebné nasadenie a presvedčenie, opäť bude potrebný boj, niekedy aj s veternými mlynmi, opäť budú potrebné múdre rozhodnutia a praktická, dlhodobá a každodenná činnosť, a samozrejme, dostatok finančných zdrojov, lebo to všetko si obnova pamiatkových objektov vyžaduje.
Obnova kľúčových pamiatok
Rekonštrukcia budov poškodených požiarom je postupná a náročná. Primátorka Banskej Štiavnice si zároveň povedala, že nebudú ako hrad Krásna Hôrka, ktorý je v oprave už od požiaru v roku 2012. Obnova pokračuje dobre, a aj v týchto dňoch sú práce v plnom prúde. Konkrétne objekty si vyžadujú špecifický prístup.
Szitnayovský dom (Základná umelecká škola)
V objekte mestskej základnej umeleckej školy (Szitnayovský dom) pokračujú práce. Hlavný architekt Banskej Štiavnice Jakub Melicherčík povedal, že mesto plánuje do konca roka 2025 ukončiť práce na objekte školy. Na streche Szitnayovského domu začali pracovať v januári a februári tohto roka. Drevený barokový krov na historickom Szitnayovskom dome v centre Banskej Štiavnice, ktorý pred dvomi rokmi pohltili plamene, vstáva z popola. Viac ako 40 tesárov sa snaží vytvoriť jeho repliku ručne a spôsobom ako pred 250 rokmi. Zničený historický krov nahradí ručná replika. Obnova Szitnayovského domu zahŕňa komplexný a náročný proces, ktorý si vyžaduje dôkladnosť a úctu k historickým technikám. Odborníci tvrdia, že ide o experimentálnu prácu, ktorá je jedinečná nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom kontexte. Rekonštrukcii predchádzala náročná príprava. Kvôli absencii kvalitnej dokumentácie pomohli archívne fotografie a digitalizácia vonkajšieho plášťa, ktorú pripravili pamiatkari. Na ich základe vznikol plán, ako čo najvernejšie obnoviť pôvodný tvar krovu. Na výrobu použili starostlivo vybrané drevo zo zimnej ťažby, ktoré muselo byť pred spracovaním dôkladne vysušené. Pri realizácii prác prichádza k potrebným stabilizáciám muriva a dôvtipným riešeniam, ktoré chránia objekt pred ďalšími nebezpečenstvami. Každý detail je dôležitý, jeden chybný krok môže viesť k zásadným problémom.
Pischlov dom (Banka lásky)
K veľmi výrazne poškodeným budovám patrí národná kultúrna pamiatka Pischlov dom vo vlastníctve neziskovej organizácie Marína a Sládkovič, ktorá ho kúpila od štátu v roku 2015. Dotáciu dostala aj Banka lásky, ale len na budovu, pričom dva milióny potrebujú získať na vybavenie. Na stavbe návštevníka privíta čulý ruch, práce je stále dosť, pretože do konca roka 2025 treba využiť štátnu dotáciu. Zatiaľ bolo ku koncu roka 2024 preinvestovaných vyše milióna eur. Počas požiaru zhorela strecha, krov, prehoreli trámové drevené stropy. Igor Brossmann z neziskovej organizácie uviedol, že na začiatku to vyzeralo zvonku, že niečo zhorelo, no dnes to v mnohých ohľadoch stále vyzerá ako na hrade. Dramatické okolnosti a dosah ohnivého živlu pripomína malá výstava fotografií na plátnach, ktoré sú upevnené na zábradlí na vyvýšenine, ku ktorej vedú schody. V ohňom poškodenej Banke lásky sprevádzali majitelia Igor Brossmann a Ján Majsniar. „Situácia je stále komplikovaná. Od požiaru prešli dva mesiace, no dobrou správou je, že sa nám podarilo dať dole zvyšky plechovej strechy, čo je zhruba sto ton materiálu. Keďže nám zhorelo celé jedno poschodie, podarilo sa nám odstrániť tiež sutiny,“ priblížil Brossmann. Momentálne dokončujú takzvané núdzové prestrešenie. Majitelia predpokladajú, že do roka a do dňa expozíciu sprístupnia aspoň dočasne. „Napriek tomu, že to ešte nebude kompletne opravené - vzhľadom na reštaurátorské práce. Tie budú extrémne náročné a drahé, no veríme, že otvoríme tak, aby si ľudia mohli príbeh slovenských Rómea a Júlie pozrieť,“ dodali. Okrem dymom nasiaknutých stien sú múry premočené a niekde chýba strecha. Zastavili sa aj v miestnosti, nad ktorou mal, v podkroví, požiar vzniknúť. Smutný pohľad je na Maríninu obývačku, ktorej predtým dominoval klavír, hovoriace obrazy a krásne vyrezávaný strop, po ktorom už zostali len náznaky. Igor Brossmann ukázal na plastiky symbolických rúk Andreja Sládkoviča a Maríny, ktoré sa naťahujú, ale nedotknú sa, keďže ich láska zostala nenaplnená. Pôvodne mali ľudia pomôcť dosiahnuť spojenie týchto rúk. Trezor v podzemí, ktorý je srdcom múzea, zostal viac-menej nepoškodený, takže ľudia, ktorí tam majú uložené svoje symboly lásky, môžu byť spokojní.
Slovenské banské múzeum (Berggericht)
Rekonštrukčné práce pokračujú aj v Slovenskom banskom múzeu (Berggericht), ktoré patrí pod envirorezort. Napriek tomu rezort vnútra vynaložil na opravy vyše 240-tisíc eur. Práve Berggericht s vedľajšou ZUŠ-kou dá zabrať asi najviac, tam musia na žiadosť pamiatkarov obnoviť drevený krov so šindľovou strechou. Z poškodenej medenej strechy v Berggerichte vyrobili medailóny, ktorých predaj má pomôcť pri obnove budovy. Vzácne dokumenty v archívnych škatuliach zachraňovali aj pracovníci archívu najprv pred ohňom a potom aj pred vodou, ktorou sa hasilo, tak, že ich prikryli nepremokavou plachtou.
Výzvy a budúce perspektívy
Čelíme paradoxu modernej doby, kde sa často usilujeme o inováciu a efektivitu, no práve v takýchto projektoch sa ukazuje hodnotnosť tradičných prác, akými sú ručne vytvárané krovy. Výroba týchto prvkov prešla prísnymi kritériami kvality, aby sa zabezpečila ich trvanlivosť a funkčnosť. Projekt nezahŕňa iba obnovu, jeho cieľom je aj osveta medzi ľuďmi. Odborníci sa snažia priblížiť hodnotu historických drevených konštrukcií a motivovať mladé generácie, aby sa venovali tesárskemu remeslu. V rámci projektu sa konajú aj rôzne workshopy a prezentácie, ktoré zaujali odborníkov aj laikov. Sociálne siete zaznamenávajú priebeh prác a organizovanie výstav, aby sa zvýšil záujem o historické remeslá. Naša akcia Záchrana pokladu trvala 12 rokov; dúfajme, že o ďalších 12 rokov nebude po ranách z minulotýždňového požiaru v Banskej Štiavnici už ani stopy.