Sviatok Povýšenia svätého Kríža, známy aj ako Sviatok Víťazstva Kríža, pripomína tri kľúčové historické udalosti: objavenie Pravého Kríža v roku 326, jeho prvé povýšenie na verejnú úctu v roku 335 a znovuzískanie Kríža od Peržanov v roku 628. Tento sviatok patrí medzi najstaršie kresťanské sviatky a jeho korene siahajú do čias prvotnej Cirkvi.
Historické udalosti, ktoré dali vzniknúť sviatku
Počiatky sviatku Povýšenia svätého Kríža sú úzko späté s dvoma významnými udalosťami z dejín Cirkvi:
Nájdenie Svätého Kríža
Podľa prastarej kresťanskej tradície sa v roku 326 v Jeruzaleme odohrala udalosť, ktorá navždy zmenila vnímanie kríža. Svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, sa vydala na púť do Svätej zeme s cieľom nájsť miesta spojené s Kristovým životom. Počas svojho pobytu v Jeruzaleme dala zbúrať Venušin chrám postavený na Golgote a na mieste Kristovho utrpenia začala hľadať pozostatky jeho kríža. Po archeologických prácach sa podarilo nájsť jamu s tromi krížmi. Keďže nebolo možné s istotou určiť, ktorý z nich patril Ježišovi, jeruzalemský patriarcha Makarios navrhol priložiť nájdené kríže postupne k telu istej chorej ženy. Po priložení Kristovho kríža žena zázračne ozdravela, čím sa potvrdilo, že ide o drevo, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta.
Milánsky edikt, vydaný v roku 313 cisármi Konštantínom I. a Liciniom, zaručil náboženskú slobodu v Rímskej ríši. Cisár Konštantín, ktorý legalizoval kresťanské náboženstvo, sa po prvom všeobecnom sneme v Nicei rozhodol postaviť na jeruzalemskej Golgote, na mieste Kristovho utrpenia, kresťanský chrám. Chrám Pánovho Vzkriesenia bol postavený a slávnostne posvätený 13. septembra 335. Nasledujúci deň, 14. septembra, sa konalo vyzdvihnutie dreva svätého Kríža, čo sa stalo podnetom na ustanovenie sviatku.
Svätá Helena uložila polovicu nájdeného kríža do novopostaveného chrámu v Jeruzaleme a druhú polovicu poslala svojmu synovi do Carihradu. Tam bola časť dreva neskôr poslaná do Ríma a uložená v chráme svätého Kríža. Na pamiatku týchto udalostí sa v Cirkvi začal sláviť sviatok Nájdenia svätého Kríža, pôvodne 3. mája.
Navrátenie Svätého Kríža z perzského zajatia
Druhou významnou udalosťou, ktorá rozšírila úctu ku svätému Krížu, bolo jeho navrátenie z perzského vyhnanstva. V roku 614 perzský kráľ Chozroes II. dobyl Jeruzalem a odviedol do perzského vyhnanstva veľkú časť kresťanov aj s relikviárom Pánovho kríža. V roku 628 však byzantský cisár Herakleios zvíťazil nad Peržanmi a získal svätý Kríž späť. V roku 630 ho potom slávnostne priniesol do Jeruzalemského chrámu, kde sa 14. septembra uskutočnilo druhé slávnostné povýšenie svätého Kríža. Odvtedy má sviatok pomenovanie „vsemirnoje“, čiže nad celým svetom.
Význam kríža v kresťanskej viere
Ježiš povedal Nikodémovi: „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Toto evanjeliové posolstvo je proroctvom o spásonosnom význame kríža a utrpenia v živote Ježiša Krista. Kríž, ktorý bol kedysi najhanebnejším a najodpornejším mučiacim nástrojom, sa vďaka ukrižovanému Spasiteľovi stal trónom nášho Vykupiteľa, symbolom nádeje, zmyslu a nového života.
Kríž bez Vykupiteľa je číry cynizmus, ale so Synom človeka je kríž novým stromom múdrosti a života. Tým, že Ježiš Kristus „dobrovoľne a z lásky ku nám“ prijal cestu utrpenia a kríža, ukázal aj nám podstatu a cieľ nášho života: nechať sa spolu s ním vyzdvihnúť na kríž a roztiahnuť svoje ruky a srdce na prijatie Božieho daru nového života. Byť ukrižovaný s Kristom a byť vzkriesený s ním - to je dôvod všetkého!
Ježiš svojím utrpením vdýchol nášmu utrpeniu nový význam a svojou smrťou nás vykúpil z otroctva smrti a hriechu. „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta. Poďte, pokloňme sa,“ počúvame v liturgii Veľkého piatku. Aj dnes sa chceme klaňať ukrižovanému Pánovi a byť vďační za nesmierny dar jeho lásky.
Prečo Kríž? – Dr. Charles Stanley
Liturgické slávenie a tradície
Sviatok Povýšenia svätého Kríža patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov vo východnej cirkvi. Má jeden deň predprazdenstva a sedem dní poprazdenstva. Okrem tohto sviatku si východná cirkev osobitne uctieva Kríž aj na Krížopoklonnú nedeľu počas Veľkého pôstu.
V našom liturgickom kalendári sa v súvislosti so svätým Krížom slávi 1. augusta aj spomienka Vynesenie úctyhodných driev úctyhodného a životodarného Kríža. Ide o pamiatku na prenesenie relikvií svätého dreva z cisárskeho paláca v Carihrade do Chrámu svätej Sofie, sprevádzané osobitnou poklonou svätému Krížu.
Obrad povýšenia kríža
V deň sviatku sa ráno počas utierne koná obrad povýšenia kríža. Počas stáročí sa vo východnej cirkvi sformovali rôzne formy tohto obradu. Kríž sa vynáša z prestola na tetrapód (stolík umiestnený pred ikonostasom) počas spevu Veľkého Slavoslovia. Kňaz okiadza kríž a ľud spieva tropár sviatku. Kňaz, držiaci kríž, spieva postupne prosby jektenije vždy na jednu zo štyroch svetových strán a na konci ešte raz na východ. Po každej prosbe ľud spieva 24-krát „Hospodin, zmiluj sa“. Počas opakovania tejto prosby sa kňaz s krížom skláňa k zemi a ľud spieva klesajúcim tónom; keď sa kňaz s krížom dvíha, ľud spieva zvyšujúcim sa tónom.
Bohoslužba sviatku Povýšenia je vlastne veľkolepým hymnom oslavujúcim svätý Kríž. Kríž sa označuje za znamenie víťazstva, znamenie sily a spásy, neporaziteľnú zbraň, silu veriacich, bránu do raja, záchranu Cirkvi a chválu mučeníkov.
Katedrála Povýšenia svätého Kríža v Bratislave
Katedrála Povýšenia svätého Kríža v Bratislave pôvodne slúžila ako rímsko-katolícky chrám a cintorínska kaplnka. Jej história siaha do roku 1859, kedy bol na cintoríne svätého Ondreja položený základný kameň pre výstavbu kaplnky. Dňa 14. septembra 1860 bol objekt konsekrovaný. Od roku 1972 je chrám v správe Gréckokatolíckej cirkvi, po generálnej oprave a prispôsobení požiadavkám byzantského obradu. Obnovený kostol posvätil 29. októbra 1972 gréckokatolícky prešovský svätiaci biskup.
Obraz na hlavnom oltári kostola v Budmericiach, pochádzajúci z roku 1861, zobrazuje udalosť navrátenia kríža z Perzie. V ľavom dolnom rohu obrazu je vidieť vojaka držiacho cisárove šaty a korunu, na pravo od kríža kráča bosý cisár Heraklius a vľavo o krok za ním patriarcha Zachariáš. Legenda hovorí, že keď chcel cisár Heraklius osobne zaniesť kríž na Golgotu, niečo ho zadržiavalo. Vtedy k nemu pristúpil patriarcha Zachariáš a pripomenul mu pokoru Krista.