Vianočné sviatky na Slovensku sú hlboko zakorenené v kresťanstve, ale aj v dávnych predkresťanských tradíciách. Celé obdobie, ktoré sa k Vianociam viaže, je bohaté na zvyky, rituály a duchovné prípravy, vrátane rôznych foriem pôstu.
Pôvod a význam pôstu
Pôst je zdržanlivosť v oblasti stravovania, kedy by človek mal svoj jedálniček obmedziť na čo najviac skromné pokrmy. Každý pôst, vrátane toho vianočného, je nábožensky motivovaný. Tradícia pôstu má svoje počiatky už v židovskej obci pred narodením Ježiša, kde existujú pramene, ktoré ho považujú za právoplatnú náhradu obete. Prví kresťania tento židovský zvyk prevzali. Napríklad aj Mojžiš sa postil pred stretnutím s Bohom na hore Sinaj, aby sa naň pripravil. V evanjeliách sa píše aj o pôste Ježiša, keď bol pokúšaný Satanom, a pôst mu pomohol posilniť puto s Bohom. Ľudia sa postia predovšetkým kvôli zblíženiu sa s Bohom, čo je výklad pôstu už z dôb minulých.
Už raní kresťania verili, že keď sa postia a obmedzia tak svoje túžby, priblížia sa Bohu. Pôst človeku dopomôže odprostiť sa od hmotného otroctva a získať tak väčšiu kontrolu nad svojím duchovnom. Fyzický hlad údajne odráža hlad duchovný, zbaviť sa ho možno iba jediným pokrmom - Kristovým telom a krvou.
Pôst a fenomén "svätej anorexie"
V kontexte extrémneho odriekania stravy sa v minulosti objavil fenomén takzvaných „svätých anorektičiek“. Takto bývali označované ženy, ktoré sa riadili podobnými praktikami ako napríklad Katarína zo Sienny. Táto žena bola za svoj nezdravý jedálniček dokonca kanonizovaná. Takzvaná Anorexia Mirabilis bola v stredoveku vnímaná ako cnosť, vykladaná ako Bohom zoslaná nechuť do jedla. Nadbytok jedla bol vtedy nezvyk, a potrava sa stala túžbou, prejedanie by vtedy označili za úplné oddanie sa telesným pôžitkom. Odmietanie jedla v minulosti nadobudlo iné rozmery, stalo sa synonymom pre odmietanie pohodlia. Takéto ženy sú na obrazoch často znázorňované ako ukrižované, čím bola vyobrazená podoba s Kristom - trpeli ako on. Niektorí odborníci tvrdia, že túto akéziu mohla zaviniť samotná patriarchálna spoločnosť, kde muži mohli ovládať všetko, a preto možno niektoré zo žien chceli mať kontrolu aspoň nad svojim telom.
Adventný pôst v katolíckej cirkvi
Adventný pôst začína každoročne so začiatkom adventu a končí 24. decembra v čas večera. Kresťania zaviedli advent už v 6. storočí, práve vtedy začal byť radostnou dobou očakávania príchodu Spasiteľa. Termín adventu sa časom menil a dnes advent začína presne štyri nedele pred prvým sviatkom vianočným. Celé toto obdobie bolo zvykom postiť sa, avšak pravidlá vianočného pôstu boli odjakživa voľnejšie než cez pôst veľkonočný. Bolo bežné zdržať sa mäsa, mliečnych výrobkov a cukroviniek.
Pôst pred Vianocami trval mesiac a mal upevniť zdravie i ducha. Začínal sa po svätej Kataríne (25. novembra) spolu s príchodom adventného obdobia. Okrem striedmosti v strave bolo pre advent charakteristické aj to, že utíchli zábavy a nekonali sa ani svadby. Ľudia sa mali zriecť mäsa, mäsových výrobkov, živočíšneho tuku, ich strava mala byť striedma, jednoduchá, najesť sa mali do polosýta. Naši predkovia na dedinách jedli počas pôstu najmä jedlá zo zemiakov, strukovín (fazuľa, hrach, šošovica či bôb), múky, kyslej i čerstvej kapusty, kvaky, zo sušených húb a ovocia či z rýb. Pripravovali si kaše, prívarky, husté polievky, často cestoviny.
Pre chudobnejších obyvateľov miest a mestečiek boli základným pokrmom tradičné polievky, ktoré sa jedli na raňajky a boli hlavným denným jedlom. Pôstne polievky bývali zo zemiakov, strukovín, sušených húb, sušených sliviek, z kyslej kapusty, tvarohu, mlieka, cestovín. Zemiaky a kapusta hrali prím v pôstnej kuchyni. Zo zemiakov sa okrem kaší pripravovali aj polievky a prívarky, piekli sa, pridávali do chlebového cesta, do cesta na halušky či pirohy. Jedlom chudobných bol brmbol, hustá polievka zo zemiakov a halušiek, často sa jedli aj varené zemiaky s mliekom. Kyslá kapusta sa uplatnila v polievkach, prívarkoch aj v múčnych jedlách, napríklad v matrtúchu, na ktorý gazdiné z Párnice potrebovali zo dve hrste kyslej kapusty, vodu, vajce, lyžičku soli, kvások a asi 400 gramov múky. Keďže sa matrtúch mal pred dopečením posypať pokrájanou slaninkou, čo sa v pôste nemohlo urobiť, gazdiné ho iba potreli roztopeným masielkom či olejom.
Až so vznikom protestantskej cirkvi v 16. storočí prestal byť adventný pôst dodržiavanou tradíciou. Mnoho katolíkov sa postiť prestalo až v polovici 20. storočia, kedy sa Vatikán rozhodol kresťanstvo zmodernizovať. Dovtedy si kresťania odopierali mäso každý piatok.
Pôst v pravoslávnej cirkvi
Aj napriek tomu, že sa Vianoce v súčasnosti stali skôr sviatkom nekončiacich hodov, niektorí kresťania, predovšetkým tí pravoslávni, pôst stále dodržiavajú. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Štedrý deň v pravoslávnych rodinách pripadá na 6. januára a štedrá večera pozostáva z množstva rôznych jedál, ktoré sú pôstne, pripravované bez mäsa, mlieka či masla.Pravidlá pôstu sú rôzne, ale ortodoxní veriaci postupujú zvyčajne takto:
- Viac modlenia sa.
- V nedeľu býva pôst prerušovaný.
- Nejedia sa žiadne živočíšne produkty - žiadne mäso, mlieko, vajcia ani med.
- Ryby sa môžu jesť každú nedeľu okrem tej poslednej pred narodením Krista (zákaz od 13. do 24. decembra).
- Obmedzenie vína a olivového oleja (tradične až od 13. decembra).
Nadežda Sovičová, ktorá dodržiava tieto tradície, spomína, že na Štedrý deň je strohý pôst. Keď boli deti, mali zakázané čokoľvek jesť, a ak boli hladné, dali si suchý chlieb alebo vodu. Štedrú večeru začínajú chlebom, medom a cesnakom. Potom nasleduje fazuľová polievka, hrachová polievka, slivčanka (polievka zo sliviek), kapustnica, hríbová mačanka a zemiaky s rybou pripravenou na prírodný spôsob, a tiež bobaľky, čiže opekance s makom. Štedrá večera je štedrá v tom, že jedál je veľa, nie že sú mäsité. Počas večere vstáva od stola iba gazdiná, lebo inak by to znamenalo, že sa niekto vzdiali od rodiny. Po večeri ide celá rodina do chrámu, kde sa konajú bohoslužby, známe ako Veľké povečerie. V nasledujúci deň, 7. januára, v pravoslávnej cirkvi slávia sviatok Narodenia Isusa Christa, kedy sa predpoludním v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia.
Pôstne obdobia v kresťanskej liturgii
V rímskokatolíckej cirkvi je obdobie roka liturgicky nazývané pôstne obdobie umiestnené pred Veľkou nocou a trvá 40 dní - začína sa na Popolcovú stredu a končí sa Piatkom utrpenia Pána. Do pôstnych dní sa v západnom obrade nerátajú nedele. Prvá časť pôstu trvá od Popolcovej stredy do soboty po 4. pôstnej nedeli a je zameraná na vlastné pokánie a ľútosť nad hriechmi. Význačným dňom je štvrtá pôstna nedeľa (takzvaná Laetare), ktorá sa nesie v mierne radostnejšom duchu a kňaz si počas nej môže obliecť ružový ornát. Druhá časť pôstneho obdobia sa začína 5. pôstnou nedeľou (takzvaná smrtná nedeľa), kde sa mení zameranie z vlastného pokánia na rozjímanie o Kristovom utrpení. Trvá až do Zeleného štvrtku, kedy sa pôstne obdobie končí a začína obdobie veľkonočného trojdnia.
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi existuje viacero pôstnych období: Veľký pôst, filipovka, petro-pavlovský pôst a uspenský pôst.
Vianočné obdobie a jeho tradície
Slovo Vianoce pravdepodobne vzniklo z nemeckého slova Weihnachten a na našom území sa začalo používať pred viac ako tisíc rokmi. Slovom Vianoce označujeme nielen samotný Štedrý deň, ktorý je vždy 24. decembra, ale aj celé obdobie sviatkov a dní, ktoré sa k Štedrému dňu viažu. Na rozdiel od Veľkej noci nejde o pohyblivý sviatok. Predvianočné obdobie a samotné vianočné sviatky sú oveľa dlhšie, pričom najdôležitejšie trojdnie je iba vyvrcholením príprav. Celé obdobie sa začína dňom sv. Martina (11. november) a končí sa na Troch kráľov (6. január). Naši predkovia verili, že toto obdobie je plné magickej sily.
Slovenské vianočné zvyky a tradície
Predvianočné obdobie
Pre našich predkov predvianočné obdobie začínalo už na svätého Martina, ktorý sa každoročne oslavuje 11. novembra. Týmto dňom sa končil poľnohospodársky rok a začínalo obdobie príprav na zimu, čo znamenalo veľkú zmenu v štýle práce. Počas zimy sa pracovalo vnútri, opravovalo sa náradie, gazdiné sa venovali pradeniu, tkaniu alebo páraniu peria. Často sa spolu stretávali a dlhé chvíle si krátili spievaním, či rozprávaním o mágii a čarodejníctve. Rozprávali sa povery o strigách alebo démonoch, ktoré svojimi čarami chcú uškodiť ľuďom, ich majetku a zvieratám. Dni sa rýchlo skracovali a vonku bolo čoraz chladnejšie, čo v našich predkoch vyvolávalo obavy alebo až strach. Mysleli si, že prevaha noci nad dňom symbolizuje prevahu zla nad dobrom. Predvianočné obdobie sa spájalo s množstvom rituálov a povier, ktoré ich mali od zla a zlých síl ochrániť.
Stridžie dni
Najvýznamnejšími boli Stridžie dni. Začínali sa na Katarínu (25. november) a končili dňom zimného slnovratu (21. december). 25. november bol zároveň posledným dňom, v ktorom sa mohlo spievať, tancovať a hodovať. Ďalším ránom začínalo pôstne adventné obdobie (jedlá sa pripravovali bez mäsa a tuku), ktoré trvalo až do polnoci Štedrého dňa.
Stridžie dni vrcholili na Luciu (13. december). Chlapci si vyrábali takzvaný Luciin stolček, s ktorým mohli ísť na polnočnú omšu a odhaliť všetky strigy v okolí. Na odháňanie zlých síl sa používali bylinky, mastičky, cesnak, svätená voda aj krížik z tisového dreva. Známym rituálom bolo veštenie budúcnosti počas Lucie, keď si dievčatá a mladé ženy zapisovali na dvanásť papierikov mená potenciálnych nápadníkov a každý deň až do Vianoc jeden papierik spálili. Ten, ktorý zostal posledný, predstavoval meno budúceho manžela.
Zaujímavosťou bolo, že počas Stridžích dní sa nikomu nič nepožičiavalo, nepredávalo a ani nedávalo. Verilo sa, že ktorákoľvek žena mohla byť striga a stačilo, aby z gazdovstva uchmatla steblo slamy alebo triesku, čo by domácnosti prinieslo smolu. Tento zvyk časom nabral na intenzite až do takej miery, že bola počas Stridžích dní z dvora vykázaná akákoľvek žena. Verilo sa, že strigy sú tak šikovné, že sa do domu alebo maštale dostanú aj cez kľúčovú dierku. Budovy sa preto kropili svätenou vodou, potierali cesnakom alebo sa nad dverami urobil drevený krížik. Z rozdrveného koreňa čakanky alebo z diviačieho sadla sa vyrábali čarovné mastičky, ktoré sa nanášali na dvere domu alebo maštale. Na odplašenie stríg sa robil aj veľký hluk.
Advent a jeho symbolika
V stredoveku cirkev zaviedla advent, ktorý z časti nahradil tieto pohanské zvyky a tradície, pričom niektoré z nich sa dostali do kresťanskej liturgie. Advent trvá štyri týždne pred Vianocami. Toto slovo pochádza z latinčiny (adventus) a znamená príchod (Ježiša). Je teda časom očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista. Liturgicky sa počas adventu používa fialová farba, ktorá symbolizuje pokánie, prípravu a očakávanie, a je zároveň farbou kráľovského majestátu, naznačujúcou príchod Kráľa - Krista. Tradičné sú rotáty, skoré ranné omše, ktoré sa konajú počas adventu a sú venované Panne Márii, aby pripravili veriacich na narodenie Krista.
Adventné nedele
Každá z adventných nedieľ má svoju symboliku a význam:
- Prvá adventná nedeľa - Nádej: Otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
- Druhá adventná nedeľa - Pokoj: Kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
- Tretia adventná nedeľa - Radosť: Nazýva sa Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
- Štvrtá adventná nedeľa - Láska: Sústreďuje sa na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.
Adventný veniec
Jednou z najvýznamnejších tradícií adventu je adventný veniec. Ten sa v slovenských domácnostiach (kresťanských aj ateistických) vyskytuje dodnes. Veniec má štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Každá sviečka predstavuje jeden aspekt duchovného života. Veniec býva často dekorovaný ihličím, sušenými kvetmi, sušenými pomarančmi, imelom alebo vianočnými dekoráciami. Deti sa v tomto období často venujú adventným kalendárom.
Svätý Mikuláš
Svätý Mikuláš bol biskup z Myry (dnešné Turecko), známy svojou štedrosťou a starostlivosťou o chudobných a deti. V minulosti mal deň svätého Mikuláša na Slovensku náboženský a ľudový význam. V mnohých slovenských dedinách a mestách sa v noci z 5. na 6. decembra konali Mikulášske obchôdzky. Skupiny prezlečené za svätého Mikuláša, anjela a čerta chodili od domu k domu, kde navštevovali najmä deti. Mikuláš nosil darčeky deťom, ktoré boli počas roka poslušné, a čert symbolicky strašil tie, ktoré boli neposlušné. Deti si večer pred Mikulášom (5. decembra) nachystali svoje čisté čižmičky na okno alebo k dverám, aby im Mikuláš mohol zanechať darčeky, ktoré zahŕňali ovocie (najmä jablká, orechy), medovníky, či drobné hračky. Tradícia svätého Mikuláša bola tiež spojená so starostlivosťou o chudobných, keď bohatší ľudia a statkári pomáhali chudobným rodinám a deťom. Sviatok svätého Mikuláša sa na Slovensku oslavuje dodnes, pričom si zachováva veľa zo svojich pôvodných prvkov, no v modernej podobe. Mikuláš je často zobrazovaný ako starý muž v biskupskom odeve s mitrou a palicou, ktorý je symbolom láskavosti a starostlivosti o deti.
Intenzívne prípravy na Vianoce
Predvianočné obdobie začínalo dva až tri týždne pred Vianocami a spájalo sa s intenzívnymi prípravami. Rodiny sa na sviatky pripravovali nielen duchovne, ale aj prakticky. V domácnostiach sa robilo veľké upratovanie, aby bol dom čistý a pripravený na príchod Krista. Počas sviatočného obdobia sa nesmelo zametať, aby sa nevymietlo z domu šťastie. Na zabezpečenie blahobytu sa hádzali orechy do kúta. Vstávalo sa skoro ráno, ženy museli všetko navariť a muži zase nachystať vodu, drevo a obstarať zvieratá. Počas sviatkov sa už potom nesmelo pracovať.
Vianočné pečenie
Jedným z najdôležitejších aspektov príprav bolo pečenie vianočných dobrôt. Na Slovensku sa tradícia pečenia vianočných koláčov udržiava po stáročia, pričom typická je vôňa škorice, klinčekov alebo anízu. Základom vianočného pečenia je hojnosť, voľakedy sa pieklo už od sv. Kataríny a hojnosť koláčov symbolizovala hojnosť rodiny celý budúci rok.
- Medovníčky: Pieklili sa už niekoľko týždňov pred Vianocami, aby zmäkli. Slúžili nielen ako pochúťka, ale často sa používali aj ako ozdoby na vianočný stromček.
- Oblátky: Pieklili sa v špeciálnych formách s rôznymi kresťanskými motívmi, napríklad kríž, Betlehem alebo hviezda. Jedli sa na Štedrý večer ako predjedlo - spolu s medom a cesnakom. Oblátky symbolizovali telo Krista a med predstavoval sladkosť jeho prítomnosti v našich životoch. Piecť oblátky bola významná úloha, ktorá voľakedy patrila učiteľom. Deti na začiatku adventu vyzbierali po celej dedine suroviny na ich výrobu. Pred Vianocami už hotové oblátky roznášali aj s vinšom, ktorý zložil pán učiteľ, a odmeny, ktoré za ne dostali, odovzdali učiteľovi.
- Kysnuté koláče: Pieklili sa makové, orechové, tvarohové alebo lekvárové.
- Štedrák: V niektorých oblastiach sa robil štedrák - kysnutý koláč, ktorý bol bohato plnený vrstvami maku, lekváru, tvarohu a orechov. Piekol sa na Štedrý deň, aby bol čo najčerstvejší.
- Calta: Inde bola tradičná calta - akýsi predchodca vianočky.
Štedrý deň (24. december)
Hoci ešte stále patrí k adventu, Štedrý deň má pre kresťanov osobitný význam. Je to deň bezprostredného očakávania narodenia Spasiteľa. Večer sa tradične konajú polnočné omše (takzvaná "polnočná"), ktoré sú slávnostným začiatkom vianočného obdobia.
Počas Štedrého dňa sa dodržiaval pôst a jedli sa iba bezmäsité jedlá. Pôst trval buď až do vykuknutia prvej hviezdy, kedy rodina mohla zasadnúť k štedrovečernej hostine, alebo až do polnočnej omše, ktorá pôst ukončila. Na stole musela byť naozajstná hostina - zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Nemohol chýbať cesnak, cibuľa, chlieb, vianočka a ovocie. Pod obrus sa dávala šupina z kapra alebo minca, ktoré mali zabezpečiť dostatok peňazí na budúci rok. Večera začínala spoločnou modlitbou a príhovorom najstaršieho člena rodiny. Pripíjať sa muselo silným alkoholom. Gazdiná potom urobila krížik na čelo všetkým členom rodiny - pomocou cesnaku namočeného v mede. Gazda rozkrojil jablko - v strede musela byť hviezdička, aby bola rodina ďalší rok zdravá a šťastná. Kúsok z jabĺčka dal gazda každému členovi rodiny - na znak súdržnosti.
Štedrovečerná hostina
Pred večerou sa jedli oblátky s medom a cesnakom. Nasledovala kapustnica, v ktorej ale nebolo mäso alebo klobása, skôr sušené hríby alebo slivky. V niektorých oblastiach sa namiesto kapustnice jedla šošovicová polievka, strukoviny predstavovali blahobyt. Na stôl sa prestieralo aj pre zomrelých členov rodiny. Od večere sa nemohlo vstávať, inak dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť, preto sa všetky chody rovno naložili na stôl. Za stôl si ľudia nemohli sadať pohnevaní, museli si odpustiť.
Menej známy zvyk sa týkal slobodných dievčat. Tie za seba hádzali topánku - ak sa špička obrátila smerom k dverám, znamenalo to, že sa dievča do roka vydá. Ak sa smerom k dverám obrátila päta topánky, ostalo dievča ďalší rok slobodné. Tradičným chodom bol kapor alebo iná ryba. Ryba sa považovala za pôstne jedlo a zároveň sa verilo, že zjesť na Vianoce zviera, ktoré má krídla znamená, že z domu uletí šťastie. K rybe sa podával zemiakový šalát. Na stole nesmeli chýbať opekance a sladké (medovníky, kysnuté koláče a ďalšie). Omrvinky zo štedrej večere boli posvätné a nesmeli sa vyhodiť - používali sa ako liečebný prostriedok alebo sa venovali hospodárskym zvieratám.
Zlaté prasiatko
Snáď v každej slovenskej rodine bolo aspoň raz spomenuté zlaté prasiatko v súvislosti s absenciou jedla. Táto známa povera sa prenáša po stáročia. Zlaté prasiatko môže vidieť každý, kto svedomito prejde pôstnym obdobím aj pôstom na Štedrý deň. Podľa legendy sa prasiatko objaví s príchodom prvej hviezdy na nebi, keď rodina sadne k vianočnej hostine. Zlato evokuje šťastie, šťastie v podobe Slnka a zrelých plodov. Prasa odpradávna symbolizuje hojnosť a blahobyt. Tri dni pred Štedrým dňom býval pohanmi oslavovaný zimný slnovrat ako deň narodenia boha Slnka. 21. decembra bolo zvykom jesť bravčové mäso, prasa dozlatista upečené. Odtiaľ sa vzala tradícia zlatého prasiatka.
Koledníci a darčeky
Po večeri prichádzali koledníci, najčastejšie to boli väčšie deti, ktoré spievali koledy a vinšovali. Za odmenu dostali koláč alebo jabĺčko. Vinšovalo sa veľmi srdečne, ľudia verili, že ak druhému prajú dobro a zdravie, vráti sa im to. Zazvonenie zvončeka po večeri dávalo deťom znamenie, že je čas presunúť sa pod stromček a rozbaliť si darčeky. U nás (a aj v množstve ďalších krajín) nosí darčeky Ježiško. Obdarovávali sa nielen členovia rodiny, ale aj služobníctvo, dokonca aj tuláci. Na Vianoce sa zvykli posielať pozdravy (pohľadnice), pričom tá prvá pochádza z roku 1843.
Prvý sviatok vianočný (25. december)
Prvý sviatok vianočný je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, pretože pripomína narodenie Ježiša Krista v Betleheme. Tento deň je stredobodom vianočných osláv a je známy aj ako Božie narodenie. Podľa kresťanskej viery sa v tento deň narodil Ježiš Kristus, Boží Syn, v chudobnej maštali. Prvý sviatok vianočný sa začínal omšou skoro ráno, na ktorú chodili väčšinou iba ženy. Potom v domácnostiach pripravovali jedlo z hydiny. Opäť sa podával slávnostný obed z niekoľkých chodov, najčastejšie to bol slepačí vývar a pečená kačka. Celý deň sa niesol v duchu rodiny, stretávali sa jej členovia, spievalo sa. Nerobilo sa nič okrem postarania sa o zvieratá.
Druhý sviatok vianočný (26. december)
Druhý sviatok vianočný je zasvätený svätému Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi. Svätý Štefan bol jedným zo siedmich diakonov, ktorých apoštoli ustanovili, aby sa starali o chudobných a rozdeľovali almužny. Bol prvým kresťanom, ktorý zomrel pre svoju vieru v Ježiša Krista, čím sa stal prvým mučeníkom (takzvaným "protomučeníkom"). Jeho ukameňovanie bolo priamou reakciou na jeho kázanie a svedectvo o Kristovi. Svätý Štefan je pre kresťanov symbolom odvahy a vernosti viere až do smrti. Druhý sviatok vianočný bol už voľnejším dňom. Varilo sa mäso, navštevovali sa priatelia alebo susedia. V tento deň sa chodilo korčuľovať a večer sa stretávali mladí ľudia na svätoštefanskej zábave.
Sviatok Zjavenia Pána (6. január) - Traja králi
Obdobie Vianoc sa končilo sviatkom Troch kráľov, ktorý je každoročne 6. januára. Sviatok Zjavenia Pána, nazývaný aj Epifánia alebo sviatok Troch kráľov, sa oslavuje 6. januára. Tento deň je spomienkou na príchod troch mudrcov (kráľov) z Východu, ktorí prišli do Betlehema pokloniť sa novonarodenému Kristovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu. Na tento sviatok sa tradične požehnávajú domy a nad dvere sa kriedou píše nápis G+M+B spolu s rokom (napríklad G+M+B 2025). Pripomína Božie zjavenie sa svetu vo svojom novonarodenom synovi.
Symboly Vianoc
Keď sa dnes kohokoľvek opýtame na symbol Vianoc, povie vianočný stromček. Ten naozaj nechýba v žiadnej domácnosti. Ide ale o novodobú tradíciu. Pôvodným symbolom Vianoc bol betlehem. Betlehemy ľudia vyrábali z papiera, vosku alebo dreva a boli to nádherné kúsky rôznej veľkosti. Vianočný stromček k nám prišiel z Nemecka. O tom, ako sa stal symbolom Vianoc, koluje niekoľko legiend. Faktom ale je, že na počiatku sa vyskytoval iba v šľachtickom prostredí. V chudobnejších domácnostiach sa na hradu nad stolom zavesil len vrcholec stromčeka. Stromček visel, pretože v malom domčeku nebolo veľa miesta. Stromček sa zdobil na Štedrý deň a odzdoboval na Troch kráľov. Dnes už má každá rodina svoje zvyky, niekto má doma stromček dlhšie, iný iba pár dní.
Vianočný pôst dnešnej doby
V poslednej dobe sa na Vianoce väčšina ľudí bohatého severu príliš neuskromňuje. Mnohí vnímajú tieto dni ako obdobie prejedania a následného priberania, avšak ako ste sa mohli dočítať, nebolo to tak vždy. Predtým bolo bežné hodovať až v podvečer Štedrého dňa, dnes je normálne sa celý advent s plným bruchom pozerať na rozprávky. Aj keď je približne štvrtina Slovákov ateistov, možno by sme si z tohto zvyku pôstu mohli niečo odniesť všetci. Niektorí ľudia trpia hladomorom, skrátka nemajú také šťastie, a preto by sme sa mohli pokúsiť uskromniť tento raz my.