Mesto Holíč leží na Západnom Slovensku v regióne Záhorie, v severnej časti Trnavského samosprávneho kraja. Je začlenené do Skalického okresu a predstavuje vstupnú bránu z Českej republiky na Slovensko s hraničným priechodom na ceste I/51, ktorá spája Nitriansko a Trnavu (72 km) s moravským Brnom (65 km). V súčasnosti, so svojimi 11 073 obyvateľmi, je Holíč prezentovaný sloganom „Mestom, stvoreným pre život“.
Od praveku po Veľkú Moravu
Územie Holíča poskytovalo vhodné podmienky pre osídlenie už od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú z obdobia paleolitu, vrátane predmetu vyrobeného z tvrdého pieskovca v tvare kamennej dýky. Z obdobia neolitu zasa pochádzajú rondely, kruhovité stavby s posvätným okrskom ohraničeným veľkou priekopou a palisádou.
Kontinuitu osídlenia dokladajú ďalšie nálezy z doby bronzovej, železnej doby i rímsko-barbarskej doby. Najdôležitejším archeologickým nálezom v katastrálnom území Holíča je praveký kultový objekt s opracovanými kameňmi - megalitmi, ktorých pravosť potvrdil aj celosvetovo uznávaný odborník Charles Tanguy Le Roux.
V období Veľkej Moravy bolo územie Holíča hospodárskym zázemím centra Veľkomoravskej ríše, Valov u Mikulčíc, vzdialených len 3,5 km. Na katastrálnom území mesta bolo lokalizovaných niekoľko veľkomoravských osád, prevažne poľnohospodárskeho charakteru. Boli objavené aj stopy po remeselníckej osade, ktorej osadníci ťažili kameň pre stavbu veľkomoravských kostolov vo Velehrade a Starom Meste u Uherského Hradišťa. Posledné známe písomné správy o veľkomoravskej ríši pochádzajú z rokov 904 a 906, kedy dochádza k jej rozpadu. Predpokladá sa však, že centrálna časť pôvodnej Veľkej Moravy fungovala ešte celé desiate storočie, a práve v tomto období sa Holíč stáva nositeľom veľkomoravskej tradície.
Stredovek: Od Nového hradu po husitské vojny
Územie mesta sa stáva opäť významným strategickým miestom, o ktoré zviedli zápas tri novoformujúce sa stredoeurópske kráľovstvá - uhorské, poľské a české. Najúspešnejšími v tomto boji boli Arpádovci, a tak je Holíč začlenený medzi významné pohraničné oporné body Uhorska. Mestečko sa začalo rozvíjať okolo kráľovského hradu v polovici 11. storočia.
Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1205, kedy sa už spomína aj zámok ako vodný, nížinný, drevený hrad. Mesto bolo spočiatku podľa hradu nazývané Wywar (t.j. Ujvár - Nový hrad). V 13. storočí sa Holíč stal sídlom pohraničného kráľovského komitátu, ktorý zaniká v roku 1296. Jeho nástupcom je hradné panstvo, ktorého veľkosť je doložená v donačnej listine kráľa Žigmunda v roku 1389. Panstvo siahalo na severe až po českú Strážnicu, na východe až po Senicu a na juhu boli jeho súčasťou Studienka a Lakšárska Nová Ves. Západ panstva ohraničovala rieka Morava.
V roku 1228 zriadil Ondrej II. panstvo a prvým majiteľom bol komes Kemyn, ktorému panstvo daroval. Už v 14. storočí sa majitelia panstva často striedali, pričom hrad a mestečko patrili kráľovi, ktorý ho zapožičiaval rôznym feudálom. Medzi významnými majiteľmi sa objavujú Matúš Čák Trenčiansky a Stibor zo Stiboríc.
V roku 1315 sa o Holíčsky hrad rozpútala bitka medzi Matúšom Čákom Trenčianskym a českým kráľom Jánom Luxemburským, čo popisujú aj súdobé kroniky Dalimilova a Zbraslavská. Českým vojskám sa hrad nepodarilo dobyť, no ovládli ho až po smrti Matúša Čáka v roku 1321.
Holíč sa v dejinách všeobecne často spomína v súvislosti s vojenskými udalosťami. V septembri 1323 bol pri Holíči dohodnutý mier na základe spojeneckej zmluvy medzi českým a uhorským kráľom proti spoločnému nepriateľovi Rakúsku. Táto udalosť mala veľký vplyv na hospodársky život a rast mesta, pretože sa zvýšil význam Českej cesty a mestečiek ležiacich na nej. Ďalšou významnou časťou tejto kráľovskej dohody bolo opätovné otvorenie Českej cesty - významnej obchodnej spojnice Budína s Prahou v roku 1336. Holíč sa stal na tejto ceste dôležitou colnou stanicou, kde sa vyberal osemdesiatok z hodnoty prevážaného tovaru. Holíč mal už v tom čase charakter mestečka, uvádzaný v historických prameňoch ako oppidum.
V roku 1389 získal Holíč od kráľa Žigmunda Ctibor zo Ctiboríc. Súčasťou tejto donácie boli aj privilégiá pre obyvateľov mestečka, ktorí boli oslobodení od platenia kráľovských daní a tridsiatku v celom kráľovstve a bolo im povolené konať ročne štyri výročné jarmoky. Sľubný rozvoj mestečka zhatili udalosti v susedných Čechách, keď v roku 1428 Holíč vypálili husiti. Od tých čias bol názov Holíča spájaný s holiskom, ktoré tu po husitoch zostalo.
Obdobie raného novoveku a príchod Habsburgovcov
Po smrti Žigmunda (1436) získali Holíč českí Schlikovci, no neskôr opäť pripadol panovníkovi, ktorý ho v roku 1486 založil Czoborovcom. Tento šľachtický rod tu sídlil takmer tri storočia, pričom Holíč sa k nim dostal na samom konci stredoveku, koncom 15. storočia.
V 16. storočí sa v Holíči začali usadzovať Turkami prenasledovaní Srbi a neskôr aj nábožensky prenasledovaní anabaptisti, známi ako habáni. Počet obyvateľov mesta tak napriek vojnovým udalostiam rástol. V roku 1554 došlo k deleniu panstva medzi príbuzensky zviazané šľachtické rodiny Czoborovcov, Bakičovcov a Révayovcov.
V 17. storočí sa na Holíč znieslo niekoľko živelných pohrôm, ktoré spomalili vývoj mestečka. V roku 1623 ho vyplienili a následne vypálili vojská Gabriela Bethlena. V druhej polovici 17. storočia Holíč vyplienili a vypálili turecké vojská, ktoré prenikli až na sever Záhoria. Uchránený bol iba hrad, ktorý bol v tomto nepokojnom období prestavaný na renesančnú protitureckú pevnosť.
Habsburgovci a barokový rozkvet mesta
Život obyvateľov Holíča sa významne zmenil v roku 1736 prechodom zadĺženého panstva do rúk cisársko-kráľovskej rodiny Habsburgovcov. Panstvo získal manžel Márie Terézie a cisár Svätej ríše rímskej nemeckého národa František Štefan Lotrinský. Ten si Holíč zamiloval a často ho navštevoval. Konávali sa tu poľovnícke hony a v zámku sa hralo prvé divadlo vo francúzskom a nemeckom jazyku.
František Štefan Lotrinský sa usiloval vybudovať z Holíča hospodárske stredisko panstva. V priebehu niekoľkých rokov vybudoval zo zadĺženého panstva hospodárske impérium zavádzaním moderných metód hospodárenia a výdobytkov vedy a techniky. Na ústrednej ulici sa vybudovala manufaktúra na fajansu a kameninu, ako aj ďalšie hospodárske objekty. Okrem toho tu bola farbiareň plátna, mydláreň s výrobňou sviečok, soliareň, kameňolom, liehovar, parná píla a sladovne.
V priebehu druhej polovice 18. storočia bola vybudovaná celá nová baroková časť Holíča so širokou ústrednou ulicou, kapucínsky kostol a kláštor. Mestečko sa stalo najrušnejším obchodno-hospodárskym strediskom Záhoria, kde sa konalo sedem veľkých trhov ročne, navštevovaných obchodníkmi z celej monarchie. Po smrti Františka Štefana už Mária Terézia chodila do Holíča zriedkavejšie, avšak Holíčsky zámok zostal obľúbeným sídlom pre ňu aj pre jej deti, najmä pre Jozefa II. Priestory zámku a jeho okolia slúžili aj vojenskej jazdeckej škole.
Novodobé dejiny a súčasnosť
Koncom 19. storočia bol Holíč spojený železnicou s Bratislavou a Viedňou. Rozvoj mestečka sa však spomalil v období prvej svetovej vojny, ktorá výrazne zasiahla do kľudného života obyvateľov Holíča. Nová Československá republika sa na Slovensku ujala moci v Holíči 6. novembra 1918 na slávnostnom zhromaždení pri fare kostola Svätého Martina. Po jej vzniku došlo k zoštátneniu cisársko-kráľovských majetkov.
Koniec 30. rokov 20. storočia priniesol oživenie hospodárstva v Holíči. V roku 1939 firma Studeník vybudovala závod na výrobu trvanlivého pečiva. Do života mesta rušnejšie zasiahla druhá svetová vojna. V roku 1945, pri svojom úteku z Bratislavy, v Holíči nakrátko našla svoje útočisko slovenská vláda aj s prezidentom Jozefom Tisom. Spojené rumunsko-sovietske vojská oslobodili Holíč 11. apríla 1945.
Po druhej svetovej vojne sa Holíč začal prebudovávať a modernizovať. V druhej polovici 20. storočia vyrástlo niekoľko nových sídlisk (M. Nešpora v rokoch 1959 - 1970, Pri kaštieli v rokoch 1970 - 1978, Lúčky v rokoch 1978 - 1984 a SNP v rokoch 1984 - 2002), hospodárskych a obchodných stredísk, škôl a škôlok. Tieto stavebné akcie však boli robené niekedy necitlivo a urbanisticky narušili idylické prostredie historicky slávneho cisársko-kráľovského mestečka. Napriek tomu si Holíč zachováva kolorit významného centra severného Záhoria a so svojimi kultúrnymi stavebnými pamiatkami je vyhľadávaným turistickým miestom.
Demografický vývoj a infraštruktúra
Počet obyvateľov Holíča v priebehu storočí stabilne rástol:
- 1752: 1 992 obyvateľov
- 1787: 3 294 obyvateľov
- 1828: 4 333 obyvateľov
- 1869: 4 939 obyvateľov
- 1880: 5 292 obyvateľov
- 1890: 5 747 obyvateľov
- 1900: 5 812 obyvateľov
- 1961: 7 067 obyvateľov
- 1980: 8 741 obyvateľov
V súčasnosti Holíč ponúka rozsiahlu infraštruktúru vrátane 3 bánk, 3 poisťovní, pošty, 3 hotelov a 1 penziónu, ako aj 10 reštaurácií. K dispozícii je polícia, Okresné riaditeľstvo hasičského záchranného zboru, rímskokatolícky a evanjelický farský úrad, ako aj železničná a autobusová doprava.
Hospodárstvo a vzdelávanie
Obyvateľstvo sa v ranných dobách zaoberalo poľnohospodárstvom. Po príchode habánov sa v mestečku začali rozvíjať remeslá. Po druhej svetovej vojne, v roku 1946 bol vybudovaný Kufris a začalo sa s výstavbou neskorších Ľanárskych a konopárskych závodov. V roku 1949 bola založená STS a v roku 1950 JRD. V roku 1969 vznikol Movis, špecializujúci sa na montáž poľnohospodárskych stavieb. V roku 1978 bol založený koncernový podnik Výstavba uhoľných a lignitových baní.
Vzdelávacia infraštruktúra mesta zahŕňa:
- 1 materskú školu (MŠ)
- 3 základné školy (ZŠ)
- 1 základnú umeleckú školu (ZUŠ)
- Strednú súkromnú odbornú školu HUMANUS VIA
- Strednú poľnohospodársku školu
- Stredné odborné učilište poľnohospodárske
- Špeciálnu školu
Už v roku 1919 bola otvorená Meštianska škola a v roku 1920 aj Priemyselná učňovská škola.
Významné pamiatky a zaujímavosti Holíča
Holíčsky zámok
Holíčsky zámok bol za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásený v roku 1970. Jeho dnešný neskorobarokový vzhľad je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo cisársko-kráľovskej rodiny Habsburgovcov.
Pôvodne stredoveký vodný hrad, známy ako Nový hrad, vznikol pravdepodobne už v druhej polovici 12. storočia a chránil tzv. Českú cestu. Prvá písomná zmienka o zámku ako vodnom, nížinnom, drevenom hrade pochádza z roku 1205. Pôvodný objekt bol prestavaný na opevnený palác v období gotiky, kedy patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V 15. storočí bol objekt novo opevnený a v období renesancie, po roku 1678, bol výrazne prestavaný doplnením o protiturecké hviezdicové opevnenie s kazematami a s vonkajšou i vnútornou priekopou. Do súčasnej podoby sa dostal po roku 1736, kedy patril Habsburgovcom. Autormi stavby sú poprední rakúski architekti pôsobiaci na cisárskom dvore, F. A. Hillebrandt, J. N. Jadot a J. B. Chamant.
Táto trojpodlažná obytná budova, pôdorysne riešená do tvaru písmena „U“, je obohnaná mohutným dvojnásobným systémom hradobného múru a priekopy, za ktorými sa rozprestieral rozsiahly ohradený park zničený po roku 1919. Prístup do zámku je riešený pomocou dvoch mostíkov vedúcich ponad suchú priekopu. Nechýbajú tu ani štyri bastióny. Súčasťou zámku bola aj budova Koniarne a budova Tabačiarne.
V 20. storočí však nemal zámok šťastný osud, interiér sa značne poškodil a dlhé roky nebol prístupný verejnosti. V interiéri sa po devastácii v druhej polovici 20. storočia dochovala iba kaplnka a Čínska sála s dochovanými koženými tapetami. Dnes sú priestory zámku opäť oživované. V rámci prehliadok môžu návštevníci nahliadnuť do Mestského múzea a galérie, Čínskej sály, Kaplnky Nanebovzatia Panny Márie, prezrieť si pivnice a časť podzemných chodieb.
Mestské múzeum a galéria, umiestnené v novoopravenej časti Holíčskeho zámku, má vlastivedný charakter a zameriava sa na dokumentáciu dejín, etnografiu mesta, umeleckú oblasť a osobnosti. Expozícia je venovaná najmä životu a pôsobeniu Habsburgovcov v Holíči. Významnú časť múzea tvorí aj zbierka keramiky - fajansy, ktorá je známa po celej Európe, a kópie rytín od majstra Leopolda Schmalhofera, na ktorých je zobrazený Holíč a Holíčsky zámok. Veľkým prínosom sú vystavené čínske tapety, ktoré zreštauroval Doc. Ivan Galamboš a v 18. storočí skrášľovali Čínsku sálu. Nechýba ani poľovnícka miestnosť, keďže poľovníctvo bolo srdcovou záležitosťou Františka Štefana Lotrinského. Súčasťou Mestského múzea je i expozícia ľudových krojov. Na strope a stenách v niektorých miestnostiach sa nachádzajú odkryté fragmenty nástenných malieb, ktoré sa podarilo objaviť pri poslednej rekonštrukcii.
V areáli Holíčskeho zámku, v novozrekonštruovanej budove takzvanej Koniarne, môžu záujemcovia nahliadnuť do interaktívnej výstavy „Po stopách Veľkomoravských Slovanov“ s modernými prvkami ako virtuálna realita či rozhovor panovníkov v slúchadlách. Táto expozícia je zároveň pozvánkou na návštevu Kostolíka sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch.
Na Holíčskom zámku objavili zvyšky múrov stredovekého hradu
Zámocký areál patrí k najvýznamnejším barokovým objektom v stredoeurópskom priestore. Kedysi k monumentálnej stavbe prislúchal rozsiahly park, ktorého časť bola využívaná ako bažantnica. Dnes sú tu polia s obilím. Z pôvodnej kompozície zostali len múry, vodné kanály a stredová cesta lemovaná alejou stromov. V roku 2015 bola v historickom priestore, na mieste panskej lúky, vybudovaná bylinková záhrada, situovaná v juhovýchodnej časti areálu, nadväzujúcej na zámockú vodnú priekopu a obklopujúcu existujúcu vodnú plochu obdĺžnikového pôdorysu. Po roku 1918 bola v kaštieli zriadená škola a priľahlé budovy boli využívané na poľnohospodárske účely. Dnes mesto využíva akustiku kaplnky na koncerty vážnej hudby a niektoré z priestorov slúžia na kultúrne a spoločenské podujatia.
Holíčske megality
Holíčske megality sú unikátny komplex skutočne opracovaných kultových kameňov, ktoré sú dekorované prastarými rytinami s mytologickou funkciou. Sú často prezývané „slovenský Stonehenge“ a nachádzajú sa neďaleko zámku, vo dvore jednej z bývalých manufaktúrnych budov.
Tieto kamene pochádzajú z pravekého rondelu o priemere 60 metrov, pričom rondely v strednej Európe sú datované do obdobia pred 5 500 až 6 500 rokmi. Stavba bola pôvodne tvorená 25 kameňmi sústredenými v dvoch kruhoch, kde sa striedali nízke a široké „ženské“ kamene s vysokými a štíhlymi „mužskými“ kameňmi. V strede bol hlavný idol. Kamene boli objavené v roku 1988 pri výkopových prácach pod Kalváriou. Súbor pozostáva z 22 zachovaných kultových kameňov, rozdelených na mužské a ženské.
Najväčší z nich, nazývaný Hlavný idol alebo Veľký kameň, má celkovú výšku 6,8 m a nad zem vyčnieva 4,5 m. Zdobený je symbolmi vysekanými do jeho prednej strany a sieťou čiar, symbolov a zvyškov malieb aj na ostatných stranách. Najvýraznejšie sú sekané vyobrazenia nástrojov, ako čakan, kladivo alebo sekera v strede kameňa a pod ním hák alebo radlo. Vľavo od čakana - kladiva je koleso, známy symbol božstva. Ide o atribúty Najvyššej sily, ktorá bola v tomto objekte uctievaná a Slovania ju v stredoveku nazývali Perún (Parom) alebo Veles.
Veterný mlyn
Veterný mlyn pri Holíči je osobitá technická pamiatka, kamenná trojpodlažná podpivničená stavba na pôdoryse kruhu, pochádzajúca z 80. rokov 19. storočia. Ide o jediný zachovaný historický veterný mlyn na Slovensku. Vybudoval ho stolársky majster pôvodom z Jevíčka, František Sláma. Pre svoju jedinečnosť bol mlyn už v roku 1972 zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
Na mieste súčasnej kamennej budovy stál svojho času pôvodný drevený mlyn nemeckého typu, ktorý patril medzi najstaršie svojho druhu na území celého Slovenska i Česka. Koncom 19. storočia bol pôvodný mlyn nahradený kamennou technickou stavbou holandského typu s charakteristickým kruhovým pôdorysom. Pohon mlyna zabezpečovali štyri ramená s osemmetrovými lopatkami, ktoré sa otáčali proti smeru hodinových ručičiek. Pôvodná stavba bola prekrytá otočnou drevenou kupolou, ktorú nahradila tehlová v 20. rokoch 20. storočia. Mlieť sa v ňom prestalo po prvej svetovej vojne, v roku 1926. Dlho chátral, až sa ho ujalo miestne poľovné združenie, ktoré sa zaslúžilo o jeho obnovu v roku 1970. V súčasnosti je mlyn sprístupnený počas Letnej turistickej sezóny (júl - august) a počas Dní Európskeho kultúrneho dedičstva. Areál sa využíva na rôzne kultúrno-spoločenské akcie.
Rozhľadňa na Hrebeni
Ak si budete chcieť užiť výhľad na mesto, blízke okolie či panorámu Bielych Karpát, zájsť môžete na Rozhľadňu na Hrebeni, ktorá sa nachádza len na skok od veterného mlyna. Kamenná rozhľadňa bola dokončená ku koncu roku 2020 v rámci cezhraničného projektu VISIO, podporovaného z programu INTERREG V-A Slovensko - Rakúsko 2014 - 2020 s partnerským mestom Hollabrunn.
Rozhľadňa je z kamennej konštrukcie so železobetónovou výplňou, obložená lomovým kameňom. Vrchná časť je z drevenej konštrukcie. Celková výška rozhľadne je približne 17 metrov, pričom vyhliadková plošina, ktorá ponúka výhľad na mesto, blízke okolie a panorámu Bielych Karpát, je vo výške 12 metrov. Do múrov rozhľadne bola zabudovaná časová schránka, ktorá sa má otvoriť za 100 rokov.
Sakrálne pamiatky
Gotický kostol Božského srdca Ježišovho
Tento jednoloďový kostol so zaklenutou valenou klenbou s lunetami bol postavený v roku 1387 a do roku 1780 slúžil ako farský kostol, striedavo zasvätený svätému Martinovi a Božskému Srdcu. Koncom 17. storočia bol barokovo upravený a doplnený vežou. Barokový hlavný oltár je zasvätený svätému Martinovi a bočné oltáre svätému Šebestiánovi a Svätej Rodine. Fasády kostola sú členené opornými piliermi, lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Lavice v sanktuáriu a lustre z brúseného skla pochádzajú zo zámockej kaplnky.
Kostol a kláštor Kapucínov
Barokovo-klasicistická stavba bola postavená podľa projektov J.N. Jadota v rokoch 1752 až 1755. Kostol je jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutý pruskými klenbami. Vnútorné zariadenie je barokovo-klasicistické, zväčša pôvodné z druhej polovice 18. storočia. Od roku 1755 je farským kostolom a v súčasnosti kostol a kláštor spravuje rehola premonštrátov. Fasády kostola sú jednoduché so segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie kostola je ukončené trojuholníkovým štítom s kazulovým oknom so šambránou. Kláštor je pristavaný k východnej strane kostola a má štvorcový pôdorys s dvorom v strede. Miestnosti v dvojpodlažnej stavbe sú zaklenuté pruskými a zrkadlovými klenbami.
Loretánska kaplnka
Kaplnka vznikla ako románsky kostolík, ktorý dal pravdepodobne i názov mestečku. Holíč sa v dobových prameňoch spomína ako Alba Ecclessiae, Weisskirchen, čiže Biely kostol. Archeologickým prieskumom bol zistený ešte starší kamenný objekt, takže je to v základoch najstaršia stavebná pamiatka v meste. Ide o pôvodne gotickú rotundu na pôdoryse osemuholníka s polygonálne ukončeným presbytériom z prvej tretiny 15. storočia. Stojí na mieste staršej ranogotickej stavby, ktorá pôvodne slúžila ako farský kostol Holíča. Časť materiálu staršej stavby bola použitá pri stavbe súčasného kostola. Kaplnka slúžila v nepokojnom 16. storočí ako pravoslávny kostol a bol v nej pochovaný aj jeden z najznámejších šľachticov Peter Bakič. Dnešný barokový výzor získala v 18. storočí, keď v rokoch 1727 - 1779 prešla barokovou úpravou. V 70. rokoch 20. storočia prešla obnovou. V súčasnosti je objekt bez vnútorného zariadenia a neprístupný. Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi, presbytérium je členené slepými arkádami ukončenými lomeným oblúkom.
Evanjelický kostol
Jednoloďová tolerančná klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1787 - 1788. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Zariadenie kostola vzniklo podľa návrhu Karla von Berteleho v roku 1888. Nachádza sa tu neoklasicistický oltár s obrazom Kristus na Olivovej hore. Krstiteľnica je klasicistická zo začiatku 19. storočia. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a stredným rizalitom s pásovaním. Okná so šambránami sú segmentovo ukončené s klenákmi.
Kaplnka svätého Floriána
Táto baroková stavba na pôdoryse šesťuholníka z roku 1762 sa nachádza v areáli cintorína. Predpokladá sa, že je to miesto s najstarším osídlením. Fasády kaplnky sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami.
Iné pamiatky a technické stavby
Meštiansky dom
Meštiansky dom na Bratislavskej ulici je dvojpodlažnou stavbou s manzardovou strechou. Ide o pôvodne barokový obecný dom z roku 1624, ktorý bol v roku 1910 prestavaný a prefasádovaný v secesnom štýle. Má asymetricky riešený vstup uzavretý kovanou mrežovou bránou, nad vstupom na secesnej fasáde v štukovej omietke je erb mesta s datovaním 1624 - 1910.
Komplex manufaktúrnych budov
Budovy holíčskej manufaktúry pochádzajú z druhej polovice 18. storočia. Manufaktúru založil František Štefan Lotrinský v roku 1755 na mieste starších habánskych keramických dielní. Výrobné objekty boli situované do jednej časti komplexu dvoch dvojpodlažných krídiel, zatiaľ čo v druhej časti boli byty remeselníkov. V rokoch 1783 - 1791 boli vo fabrickej časti budovy pristavené ďalšie dve jednopodlažné krídla, v súčasnosti už zväčša asanované. V jednotlivých krídlach sa nachádzali úpravovňa hliny, glazúrovňa, výrobňa mufiel, pece, tehelňa, laboratóriá, sklady, maliarska dielňa, predajňa a kancelárie. Po zastavení výroby v roku 1836 boli výrobné priestory adaptované na kasíno s tanečnou a divadelnou sálou a časť objektu bola adaptovaná na byty zamestnancov cisársko-kráľovských majetkov. V súčasnosti je časť objektov využívaná pre potreby mestského úradu a Základnej umeleckej školy.
Vodný mlyn
Mlyn predstavuje dvojpodlažnú budovu so zachovanými technickými mlynskými zariadeniami z konca 19. a začiatku 20. storočia. Tak ako všetky hospodárske objekty v okolí zámku, aj mlyn bol s ním spojený podzemnou chodbou.
Trojičný stĺp
Neoklasicistické súsošie z roku 1901 je ďalšou zaujímavou pamiatkou v meste.