Slovenské združenie loveckej lukostreľby (SBA) vzniklo pred rokom z iniciatívy troch nadšencov. Jedným zo zakladateľov SBA je jeho podpredseda Mgr. Juraj Buchta. Pri zakladaní združenia ich podporovali BFA (Bowhunting Federation Austria) a DBJV (Deutcher Bogenjagd Verband). Na rozdiel od 3D lukostreľby, ktorá je na Slovensku bežná, lov lukom bol akoby v úzadí. Do minulého roka neexistovala žiadna organizácia, ktorá by spájala záujemcov o túto disciplínu a poskytovala im potrebnú podporu.
„Naším prvým krokom bolo založenie SBA a potom členstvo v Európskej federácii loveckej lukostreľby - European Bowhunting Federation. Tým sa nám otvorili dvere do Európy a na tejto úrovni môžeme spolupracovať s členskými asociáciami a reprezentovať Slovensko v zahraničí,“ vysvetľuje Juraj Buchta. Lovecká lukostreľba je na Slovensku na vzostupe a záujemcov postupne pribúda. „Často sa na nás obracajú poľovníci, ktorí sa venujú športovej 3D lukostreľbe, ale aj tí, pre ktorých je táto lovecká metóda úplnou novinkou. Teší ma však to, že nás oslovujú aj nepoľovníci, ktorých nepriťahuje lov strelnou zbraňou. Lov lukom sa im zdá viac etický, preto ich láka,“ dodáva.
Od Športovej Streľby k Loveckej Lukostreľbe: Príbeh Juraja Buchtu
Juraj Buchta sa od desiatich rokov venoval športovej streľbe, štyri roky bol v reprezentácii a je dvojnásobným majstrom Slovenska v malokalibrovke. Neskôr ako vášnivý poľovník precestoval kus sveta, no a postupne preňho poľovačka na veľkú vzdialenosť strácala čaro. „Už to nebolo to pravé. Potreboval som ďalšiu výzvu, akýsi návrat k umeniu prekonať ostražité zmysly zveri náročnejším spôsobom. Napríklad poľovačka lukom na diviaky sa stala oveľa väčšou výzvou. Pri love lukom máte diviaky pár metrov od seba a hneď vám stúpne adrenalín, keď viete, že každý váš chybný pohyb ich môže zradiť.“
Porovnanie Loveckej Lukostreľby a Klasického Poľovníctva
Jeden zo zásadných rozdielov medzi loveckou lukostreľbou a „klasickým“ poľovníctvom spočíva vo vzdialenosti, na akú sa poľuje. „Pri guľovnici hovoríme o desiatkach až stovkách metrov, pri luku o maximálne 30 - 35 metroch. A čo je podstatné - keď lovíte guľovnicou, poľovnícka vzdialenosť je často za únikovou vzdialenosťou zveri, no pri love lukom ste vnútri tejto vzdialenosti. Okrem toho je zbraň stále pripravená na použitie, no luk treba pred výstrelom natiahnuť. Práve vtedy sa môžete dopustiť chyby a zver vás odhalí.“
Etické Aspekty a Argumenty Proti Kritike
Niektorí kritici tvrdia, že táto metóda lovu znamená krok späť, ďalší ju dokonca považujú za pytliactvo. „S podobnými hodnoteniami sa nestotožňujem. Ide o iný spôsob poľovania. Je to disciplína, ktorá sa rýchlo rozvíja, pritom zachováva podstatnú výzvu: byť blízko zveri a na jej ulovenie využiť technické novinky vo výstroji a výzbroji. Krátka vzdialenosť streľby znižuje úspešnosť v porovnaní s guľovou zbraňou, lukom sa nedá strieľať z auta ani v noci. Z toho vyplýva, že nejde o pytliacku zbraň.“
V dnešnom poľovníctve sú podľa Juraja Buchtu badateľné dve tendencie. Optika je stále výkonnejšia, čo umožňuje byť na love čoraz efektívnejší. Na druhej strane, najmä v USA je mimoriadne populárny lov lukom. Keďže ide o mechanickú zbraň, vyžaduje si ľudskú silu. Navyše ak chce byť človek pri love úspešný, musí zver a jej prostredie lepšie poznať.
Vývoj Vybavenia a Prínosy Loveckej Lukostreľby
„Práve z týchto dôvodov extrémne napreduje vývoj, čo sa týka vybavenia. Vzniklo celé priemyselné odvetvie, ktoré produkuje všetko od lukov, šípov, posedov cez oblečenie až po vábiace prípravky. Zdá sa mi, že sa rozvíja dynamickejšie ako oblasť strelných zbraní. Lovecká lukostreľba predstavuje iný štýl poľovačky. Je náročnejšia, preto lovcovi prináša väčšie uspokojenie a potešenie. Vie, že prekonal všetky zmysly zveri a neurobil žiadnu chybu. Popri krásnych zážitkoch a slušnej dávke adrenalínu má aj ďalšie pozitíva. Nespôsobuje hluk, takže zver je menej vyrušovaná.
Prínosom je aj bezpečnosť, a to najmä v mestských a prímestských revíroch, v ktorých sa pohybujú deti, psíčkari či hubári. „Vystrelený šíp sa zastaví o nejakú prekážku do 50 metrov od poľovníka a tie si dokážete ukontrolovať. Keď však vystrelíte guľovú ranu, je ťažšie predpokladať, kde môže odrazený projektil skončiť. Lov lukom je atraktívny aj pre mladú generáciu, tréningové miesta sa totiž hľadajú oveľa ľahšie.“
Lukostrelci sa často stretávajú s pochybnosťami o účinnosti šípu. „Pritom má porovnateľné účinky ako guľka. Pri dobre umiestnenej guľovej rane zver väčšinou odbehne do 50 metrov a tam zhasína. To isté môžeme povedať o luku a šípe. V porovnaní s guľovnicou však oveľa ľahšie zistíte, či bola zver zasiahnutá. Šíp väčšinou nájdete a buď je čistý, alebo od farby.“ Lukom sa dajú loviť všetky druhy zveri. „Od malej a pernatej až po členov africkej veľkej päťky,“ vyratúva J. Buchta.
Legislatívny Rámec a Snahy o Rozšírenie Loveckej Lukostreľby
Lov lukom vo voľnej prírode alebo vo zverniciach je v súčasnosti povolený v týchto európskych štátoch: Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Španielsko, Taliansko, Turecko. V Maďarsku, kde sa môže loviť lukom aj vo voľnej prírode, v súčasnosti vznikajú revíry, ktoré sa sústreďujú len na lukostreľbu. „Vo fínskych Helsinkách dokázali vďaka lukostrelcom vyriešiť problém s králikmi a bobrami. Najmä králiky doslova zaplavili celé mesto a páchali nesmierne škody na cintorínoch či v záhradách. Z dôvodu nočného ticha nemohli čaty poľovať v noci, cez deň boli králiky zalezené kade-tade, navyše, malokalibrovkou nemôžete v meste strieľať len tak. Kompetentní teda oslovili miestny lukostrelecký zväz. Lukostrelci nerušili nočný pokoj a mohli loviť pri umelom osvetlení, takže sa im podarilo stavy králikov úspešne znížiť.
Luk s kušou je vo svete veľmi rozšírený a obľúbený spôsob lovu, jedná sa o podstatne tichšie zbrane ako palné zbrane a pritom kinetická energia pri rozrušovaní cieľa mnohokrát predčí aj výkonné palné zbrane. Lov lukom je na Slovensku zatiaľ povolený len vo zverniciach. Slovenskí poľovníci chcú, aby bol umožnený aj vo voľnej prírode. Návrh zákona o poľovníctve je v súčasnosti v legislatívnom procese. Poľovníci tvrdia, že tento spôsob lovu je šetrnejší k zvieratám i k prírode. Ochranári však s rozšírením lovu lukom nesúhlasia. Spôsobuje podľa nich zvieratám utrpenie.
Pohľad Odborníkov a Legislatívny Vývoj na Slovensku
Štefan Jakubík, predseda Slovenského klubu loveckej lukostreľby - Slovakbowhunting, povedal, že „Lov lukom je tak starý, ako je samotná vášeň z lovu“. Poľovník výberom luku a šípu ako poľovnej zbrane robí podľa neho vedomé rozhodnutie vzdať sa niektorých z výhod, ktoré poskytujú moderné technológie v oblasti poľovníckeho vybavenia. Peter Lazár z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach vysvetlil, že „Lov šípom si vyžaduje situáciu, keď lovené zviera nesmie byť v pohybe, preto aj lovec musí byť veľmi trpezlivý, ak chce uspieť.“ Od lovca si podľa jeho slov vyžaduje oveľa väčšie nároky ako lov so zbraňou. Aj preto to nikdy nebude masová záležitosť. Českí poľovníci preto za týmto účelom jazdia na Slovensko, uviedol Jaroslav Koreš z Czech Bowhunting, keďže v susednej Českej republike lov lukom zatiaľ nepovolili.
Ucelene lov lukom sa na území Európskej únie legislatívne nerieši. „Túto problematiku upravuje celý rad predpisov Únie,“ povedal Štefan Jakubík. Medzi významnejšie patrí smernica o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. Tá obsahuje zakázané spôsoby lovu, medzi ktoré však lov lukom nepatrí. Lov lukom alebo kušou s minimálnou napínacou hmotnosťou 220 Newtonov na Slovensku čiastočne legalizovali v roku 2009. Povolili ho vo zverniciach. To podľa Jakubíka mnohým poľovníkom umožnilo si túto tradičnú metódu lovu vyskúšať. Treba mať však zložené poľovnícke skúšky a platný poľovný lístok. „Je to len metóda, spôsob poľovačky, takže platia rovnaké pravidlá ako pri poľovačke so strelnou zbraňou,“ zdôraznil Jakubík.
„Slovenská poľovnícka komora uznáva lov lukom ako plnohodnotný tradičný spôsob lovu, ktorý je v súlade s platnou poľovníckou legislatívou,“ uviedol hovorca komory Alojz Kaššák. Pripomenul, že v súčasnosti sa na Slovensku dá loviť vo zverniciach. „V novom zákone o poľovníctve sa uvažuje o rozšírení tejto možnosti tak, aby sa lukom mohlo loviť aj v poľovníckych revíroch, teda vo voľnej prírode,“ dodal. Rada uplatnila k predloženému návrhu zákona pripomienky a odporúčania a odporučila vláde návrh zákona v novom znení schváliť.
Požiadavky na Lukostrelcov a Ochrana Zvierat
Novela definuje poľovnícku lukostreľbu i požiadavky. Držiteľ poľovného lístka, ktorý loví zver lukom, musí absolvovať prípravu a doplnkové skúšky. „Lov zveri lukom je možné vykonávať len na základe povolenia na lov zveri vydaného užívateľom poľovného revíru. Vstup do poľovného revíru s lukom sa musí vyznačiť v knihe návštev,“ uvádza sa v návrhu. Ten tiež predpisuje parametre povolených lukov. Používanie športových lukov a výcvikových hrotov na poľovnícke účely sa zakázalo. Ochranári však s úplnou legalizáciou nesúhlasia. „Povolenie lovu lukom považujeme v aktuálnej situácií za nevhodné,“ uviedol Marek Kuchta z iniciatívy My Sme Les. Dodal, že na Slovensku v súčasnosti s takýmto typom lovu nie sú dostatočné skúsenosti a jeho umožnením by sa zvýšilo potenciálne utrpenie zvierat. „V tomto prípade platí, že dobre mierená guľka je z hľadiska etiky prijateľnejšia,“ uviedol.
Etické a rýchle usmrtenie zveri lukom súvisí s účinnosťou tejto zbrane. Zákon stanovuje minimálnu napínaciu silu luku 220 Newtonov, aby mal šíp dostatočnú rýchlosť a kinetickú energiu pre rýchle usmrtenie zveri. Dôležitý je aj hrot šípu, lovecký hrot. „Je exaktne mnohými pokusmi dokázané, že zviera zasiahnuté šípom s loveckým hrotom je menej stresované, ako v prípade zásahu strelou z palnej zbrane; guľovnice či brokovnice,“ vyhlásil Lazár, ktorý je vedúci Katedry chovu a chorôb zvery, rýb a včiel, ekológie a kynológie. „Pri správnom zásahu do vitálnej oblasti (pľúca, srdce) dochádza k rýchlemu vnútornému alebo vonkajšiemu vykrvácaniu. To vedie k poklesu krvného tlaku a strate vedomia v priebehu sekúnd,“ vysvetlil Jakubík. Lov lukom podľa jeho slov tiež vedie len k minimálnemu poškodeniu tkaniva. „Na rozdiel od strely, ktorá spôsobuje väčšiu deštrukciu tkaniva a hydrostatický šok, šíp zanecháva čistý, precízny rez, čo zvyšuje využiteľnosť mäsa,“ dodal. Lazár opísal, že pri rovnako lokalizovanom zásahu šípom a projektilom na hrudnú dutinu v prípade šípu dochádza k lepšiemu vykrveniu zasiahnutého zvieraťa, menšiemu znehodnoteniu svaloviny a pokojnejšej smrti.
Ochranári upozorňujú aj na rušivý vplyv na procesy v prírode. „Zásadným problémom je aj poľovanie v národných parkoch, ktoré rozvracia prirodzenú štruktúru populácií a má negatívny vplyv na biodiverzitu a dynamiku prírodných procesov v týchto územiach,“ povedal Kuchta. Iniciatíva (My Sme Les) za oveľa prijateľnejšie riešenie považuje prioritné riešenie skutočných problémov slovenského poľovníctva. Hlučnosť je pri takomto love podľa lukostrelca Jakubíka minimálna a je aj šetrnejší k životnému prostrediu. Lovená zver je podľa jeho slov „menej stresovaná“. Pripomenul, že ak zákon o poľovníctve prejde, je na užívateľovi poľovného revíru, či lov lukom vo svojom revíri umožní. „Môže a nemusí,“ ...
Výcvik a Príprava na Loveckú Lukostreľbu
Pre skúseného poľovníka by nemal byť problém zvládnuť lov lukom, aj keď technika streľby je náročnejšia. Preto je dôležité správne sa naučiť základy. V opačnom prípade sa neskôr ťažko zbavíte zlozvykov. „Odporúčam čítať zahraničné časopisy a trénovať. Veľa informácii získate aj na stránkach združenia: www.bowhunting.sk. Či postupujete správne, zistíte podľa rozptylu šípov. Ovládať športovú streleckú techniku je fajn, keď ste na pokosenej lúke vo vzpriamenom postoji. Nikto vás však nenaučí, na čo si dávať pozor, keď strieľate v kľaku a s telom otočeným o 90 stupňov, ak ste si to nikdy nevyskúšali.“
A koľko času treba na to, aby si človek mohol vyraziť na lov lukom? „Je to individuálne a môže to trvať od zopár týždňov po zopár mesiacov. Osobne som sa snažil prvých pár týždňov strieľať niekoľko šípov každý druhý deň. Keď ste si už istí, že každým šípom zasiahnete na 25 metrov podpivník, stanovíte si, že v teréne nebudete strieľať na viac ako 25 metrov, urobíte všetko tak ako na tréningu a spĺňate všetky podmienky, ktoré stanovuje zákon, môžete začať poľovať. Veľkou pomocou pre začiatočníkov je kurz I. B. E. P. (International Bowhunter Education Program), na ktorom sa účastníci naučia všetko potrebné od skúsených inštruktorov. V takomto prípade sú začiatky oveľa jednoduchšie a poľovník si osvojí správne základy. Tie sú - ako v každej inej disciplíne - najdôležitejším prvkom. Zlozvyky alebo nesprávnu techniku sa neskôr odnaučíte oveľa ťažšie. Skúsený poľovník dokáže lepšie predvídať správanie zveri a má predpoklad stať sa aj úspešným poľovníkom loviacim lukom.“
Keď už hovoríme o tréningu, treba povedať, že na natiahnutí luku sa podieľajú medzilopatkové svaly, ktoré sa bežne nepoužívajú. „Určite na ne existujú špeciálne cviky, ale najjednoduchšia metóda je každý večer si sadnúť doma pred televízor a desaťkrát natiahnuť luk.“
Osveta a Popularizácia: Projekt "ROK NA LOVE" a Krst Knihy v Trnave
Za rok svojej existencie urobila SBA kus práce. V súčasnosti sa sústreďuje najmä na osvetu. Hlavným cieľom je, aby odborná i laická verejnosť pochopila, že lov lukom je etický a efektívny spôsob poľovačky. Ďalšou úlohou je nabrať už v začiatkoch správny smer a ponúkať odborné vzdelávanie zamerané na potrebnú výzbroj a výstroj, i na samotné poľovanie na Slovensku a v zahraničí. „Chceme dosiahnuť, aby boli naši lukostrelci zodpovední, vzdelaní a aby robili tomuto športu dobré meno.“
Snaha presadiť nové metódy a postupy sa nie vždy stretáva s pochopením. Členovia SBA sa však nesťažujú: „Po skúsenostiach z výstavy Poľovníctvo a príroda 2011 môžem povedať, že sa stretávame najmä s kladnými reakciami na loveckú lukostreľbu. Aj u laickej verejnosti sme sa stretli s pozitívnym ohlasom, a to je veľmi dôležité. Vo vnímaní časti bežných ľudí poľovníci lovia nevinnú zver. Laici nemajú dosť informácií, nevedia, že existujú plány chovu a lovu a že ak má byť biodiverzita trvalo udržateľná, potrebuje zásah človeka. Myslím, že lovecká lukostreľba dokáže prispieť k lepšiemu obrazu poľovníctva vo verejnosti. Je to nová, rozvíjajúca sa disciplína a nikdy nebude ohrozovať klasický spôsob lovu, skôr ostane rozšírením možností poľovníka podobne ako sokoliarstvo.“
Kniha a Film "ROK NA LOVE - LOVECKÁ LUKOSTREĽBA"
Pár týždňov po uvedení prvej knihy o loveckej lukostreľbe oslovil Štefan Miko s nápadom natočiť film o love lukom na Slovensku a napísať druhé, rozšírené vydanie knihy. Prvá kniha bola ambicióznym projektom, na základe ktorého sa mnohé veci okolo poľovníckej lukostreľby pohli dopredu, a ukázalo sa, že cesta osvety poľovníckej verejnosti je jediná správna. Kniha ROK NA LOVE - LOVECKÁ LUKOSTREĽBA je plnohodnotným sprievodcom poľovníckou lukostreľbou a pokryje informáciami potreby vzdelávania nielen začínajúcich lukostrelcov, ale aj skúsených poľovníkov loviacich lukom.
ROKO FILM 2014
Prežili sme krásny, ale mimoriadne náročný rok. Za dvanásť mesiacov sme natočili prvý slovenský poľovnícky film o love lukom a napísali druhé vydanie knihy o loveckej lukostreľbe. A nielen to. Bez podpory najvyšších predstaviteľov SPK a SPZ, pánov Ing. Tibora Lebockého, PhD., prezidenta Slovenskej poľovníckej komory, PaedDr. Imricha Šubu, PhD., riaditeľa kancelárie SPK, by snahy o vytvorenie legislatívneho rámca, ktorý umožní každému záujemcovi z radov poľovníkov či uchádzačov o prvý poľovný lístok plnohodnotné vzdelávanie a výcvik loveckej lukostreľby a z toho vyplývajúci aj lov lukom vo voľnom revíri, boli len márnym snom a nedočkali by sa realizácie v poľovníckej praxi. Uznanie a poďakovanie patrí pánovi Ing. Tiborovi Benčičovi, šéfredaktorovi časopisu Poľovníctvo a rybárstvo. Sprevádzal nás po celý rok na natáčaní poľovačiek, prežíval s nami všetky úspechy ale i sklamania. Z každého lovu pripravoval zaujímavé reportáže, ktoré mali pozitívny ohlas u čitateľov, čím výraznou mierou prispel k medializácii a popularizácii loveckej lukostreľby medzi poľovníckou verejnosťou.
Film ROK NA LOVE je unikátny tým, že v kontexte európskej poľovníckej kinematografie neexistuje žiadny celovečerný film prezentujúci lov lukom v európskych podmienkach. Film sa natáčal od apríla do decembra 2017, v 6 zverniciach od západného až po východné Slovensko. S celým štábom sme cestovali stovky kilometrov do neznámeho prostredia, ale vďaka nesmiernej ústretovosti a podpore majiteľov a hospodárov zverníc sme sa všade cítili ako doma. Títo ľudia nás častokrát zadarmo ubytovali doma, na svojich chatách, starali sa o nás a pripravili nám dokonalé podmienky na natáčanie aj na samotný lov. Za jeden rok sme sa dozvedeli o zveri toľko, ako sa mnohí poľovníci nedozvedia za celý život. Súčasťou projektu bola aj spolupráca s Českým Klubom loveckej lukostreľby ČMMJ, pričom predseda klubu Sáša Vrága prijal pozvanie na natáčanie 1. epizódy filmu a stali sa z nich skutoční priatelia.
Budúcnosť Loveckej Lukostreľby na Slovensku
Na záver sa natíska otázka: Lov lukom málokedy dovolí vystreliť na zver druhýkrát, neodrádza to prípadných záujemcov? „Na toto existuje jediná odpoveď: žiaden druh poľovačky by nemal byť založený na možnosti druhého výstrelu. Na lov lukom sa vzťahujú rovnaké právne predpisy ako na ostatné druhy poľovania. Európske a medzinárodné organizácie ho akceptujú ako jednu z poľovných metód.“
Dôležité je spomenúť, že hlučnosť je pri takomto love minimálna a je aj šetrnejší k životnému prostrediu. Lovená zver je „menej stresovaná“. Ak zákon o poľovníctve prejde, je na užívateľovi poľovného revíru, či lov lukom vo svojom revíri umožní. Lov lukom je v súčasnosti povolený vo viacerých európskych krajinách. Na území Európskej únie túto problematiku upravuje celý rad predpisov, medzi ktoré patrí smernica o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, ktorá lov lukom nezakazuje. Slovenskí poľovníci si želajú, aby bol lov lukom povolený aj vo voľnej prírode, čo by rozšírilo možnosti poľovníka a prispelo k modernizácii poľovníctva. Rada uplatnila k predloženému návrhu zákona pripomienky a odporúčania a odporučila vláde návrh zákona v novom znení schváliť.