Národná zoologická záhrada Bojnice: História a súčasnosť

Národná zoologická záhrada Bojnice, pôvodne známa ako Krajská zoologická záhrada Bojnice a neskôr Zoo Bojnice, nesie svoj súčasný názov od 1. júla 2017. Je to najstaršia a najnavštevovanejšia zoologická záhrada na Slovensku, ktorá bola pre verejnosť otvorená 1. apríla 1955. V súčasnosti sa rozprestiera na ploche 41 hektárov, pričom expozičná časť tvorí viac ako polovicu. Areál zoo sa nachádza v príjemnom prostredí kúpeľného mesta Bojnice.

Národná zoo Bojnice je jedinou štátnou zoologickou záhradou na Slovensku a jej zriaďovateľom je Ministerstvo životného prostredia SR. Okrem vystavovania živých exponátov sa zoo venuje chovu ohrozených druhov zvierat, výchove a vzdelávaniu verejnosti v oblasti životného prostredia a ochrany biodiverzity. Zároveň spravuje Národné záchytné centrum pre zhabané a zaistené živočíchy. Odborní pracovníci zoo aktívne spolupracujú s orgánmi CITES, Štátnou ochranou prírody SR, vysokými školami a inými odbornými organizáciami v oblasti ochrany prírody a životného prostredia. Zoo tiež zabezpečuje starostlivosť o hendikepované živočíchy prostredníctvom rehabilitačnej stanice pre zranené a vzácne živočíchy z prírody a poskytuje návštevníkom priestor na relax a oddych.

architektonický návrh expozície slonov

Ochrana ohrozených druhov

Národná zoologická záhrada Bojnice sa dlhodobo angažuje v ochrane európskej fauny prostredníctvom spolupráce na viacerých projektoch záchrany ohrozených druhov živočíchov na Slovensku i v zahraničí. Medzi najvýznamnejšie patrí spolupráca s Tatranským národným parkom pri výskume a imobilizácii kamzíka tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica). Veľmi aktívna je aj spolupráca pri výskume rysa karpatského (Lynx lynx carpathicus) na Slovensku, ktorá zahŕňa rehabilitáciu jedincov z prírody a ich následnú reintrodukciu. Zoo sa tiež podieľala na projekte LIFE Lynx, ktorého cieľom bolo posilnenie populácie rysa karpatského v Dinárskom pohorí a juhovýchodných Alpách. V rámci projektu „Hledáme kočku, pozor, divokou!“ sa zoo venovala návratu mačky divej (Felis silvestris) späť do voľnej prírody, pričom bola vybudovaná rehabilitačná stanica pre tieto mačky v tichom lesnom prostredí areálu.

Zoo Bojnice sa zapája aj do záchrany ohrozených druhov svetovej fauny. Podporila napríklad reintrodukciu v prírode vyhynutého Bažanta Edwardsovho (Lophura edwardsi) odoslaním dvoch odchovaných jedincov do Vietnamu v spolupráci s pražskou zoo.

Obchodní partneri Hitlera nemecký dokumentárny film v slovenčine

Kolekcia zvierat a jej rozsah

Národná zoo Bojnice prezentuje jedinečnú kolekciu zvierat z celého sveta. V súčasnosti chová viac ako 360 druhov s celkovým počtom presahujúcim 2700 exemplárov, čo predstavuje najväčšiu kolekciu spomedzi všetkých slovenských zoo. Približne 280 druhov z tejto kolekcie je vystavovaných ako jediná zoo na Slovensku, vrátane slonov afrických a antilop bongo.

Vzdelávanie a environmentálna výchova

Národná zoologická záhrada Bojnice realizuje aj vzdelávacie a výchovné aktivity pre širokú verejnosť. Výučba prebieha priamo v areáli zoo a v priestoroch Centra environmentálnej výchovy, známeho ako „Zooškola“. Táto „Zooškola“ bola otvorená ako prvá v Československu a ponúka široké spektrum vzdelávacích akcií a programov pre všetky vekové kategórie, od materských škôl až po seniorov. Vzdelávanie sa zameriava na ochranu životného prostredia, biodiverzitu, faunu a flóru celého sveta i Slovenska.

ilustrácia interaktívnych vzdelávacích programov v zooškole

História a vývoj zoo

Základný kameň pre vznik zoologickej záhrady v Bojniciach bol položený na základe uznesenia Rady KNV v Nitre číslo 215/1954-R zo dňa 28. decembra 1954. Prvá zoologická záhrada na Slovensku tak začala svoju existenciu 1. januára 1955, pričom pre verejnosť bola otvorená 1. apríla 1955. Vznik zoo úzko súvisel s vtedajším Krajským nitrianskym múzeom v Bojniciach a jeho riaditeľom Floriánom Hodálom. Počiatočný impulz prišiel už v roku 1943 s diviakom „Mišom“ v priekope Bojnického zámku.

Prvým riaditeľom sa stal Ing. Gustáv Cmarko. V prvých rokoch existencie zoo prichádzala pomoc od rôznych podnikov, inštitúcií a škôl, napríklad pri výrobe pletiva na ohrady alebo dodávke zeleniny. Postupne sa menili aj zriaďovatelia zoo, od KNV v Nitre až po Ministerstvo životného prostredia SR od 1. januára 1998.

Významnou osobnosťou v histórii Zoo Bojnice bol profesor Ján Kaluža, ktorý zastával pozíciu zootechnika. Bol presadzovateľom zásady stanovenia cieľov pri chove zvierat, s dôrazom na slovenskú faunu. Jeho skúsenosti z Bojníc neskôr zúžitkoval pri zriaďovaní Zoo Bratislava.

V roku 1955 bol prijatý návrh na znak zoo, ktorý zobrazoval siluetu zámku s jeleňom. Návštevnosť zoo rástla, v roku 1956 ju navštívilo 110 000 návštevníkov, pričom rekordná návštevnosť bola zaznamenaná v roku 1986 s 520 729 návštevníkmi. Miliónty návštevník prišiel do záhrady v roku 1961.

V roku 1984 bol do zoo dovezený nový pavilón slonov afrických, ktorý bol slávnostne otvorený v roku 2021. Obyvateľkami sú dve slonice Maja a Gula.

historická fotografia prvého riaditeľa zoo

Súčasné poslanie a medzinárodné členstvo

Dnešná zoo plní viacero kľúčových úloh: výchovu k vzťahu k zvieratám, umožňovanie rekreácie a oddychu, a poučenie o rozmanitosti živočíšneho sveta. Medzi odborné poslania patrí aj chov ohrozených druhov, pričom pre mnohé z nich sú zoologické záhrady jedinou nádejou na prežitie. Zoo Bojnice sa snaží podporovať projekty záchrany ohrozených druhov v ich prirodzenom prostredí.

Národná zoo Bojnice je členom významných medzinárodných organizácií, ako sú WAZA (Svetová asociácia zoologických záhrad a akvárií) a EAZA (Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií). Taktiež je členom Únie českých a slovenských zoologických záhrad (UCSZOO) a ďalších špecializovaných združení.

Významné chovateľské úspechy

Národná zoo Bojnice dosiahla v histórii viaceré významné chovateľské úspechy. Medzi najvýznamnejšie v počte odchovaných mláďat patria:

  • 14 parmovcov kardinálskych (Pterapogon kauderni)
  • 1 perovec kukučí (Synodontis multipunctatus)
  • 80 papuľovcov tyranských (Tyrannochromis nigriventer)
  • 76 papuľovcov zobcovitých (Fossorochromis rostratus)
  • 200 tilapií nílskych (Oreochromis niloticus)
  • 40 pralesničiek azúrových (Dendrobates tinctorius f.)

Zoo sa úspešne podieľa na návrate zvierat do prírody. Medzi rehabilitované a do prírody vypustené druhy patria napríklad bociany biele, sokoly myšiare, myšiaky lesné, sovy lesné, labute veľké a rysi ostrovidy. Niektoré druhy, ktoré sa narodili a boli odchované v zoo, ako napríklad plamienky driemavé, sliepočky zelenonohé alebo bociany biele, sú tiež vypúšťané do voľnej prírody.

infografika o počte druhov a jedincov v zoo

Areál a rekreačné možnosti

Areál bojnickej zoo je predurčený na rekreáciu a oddych. Podhorský terén v blízkosti kúpeľného mesta a zámku vytvára neopakovateľnú atmosféru. Prechádzka zoo vedie cez zalesnené plochy a časti s pôvodným karpatským lesom. Okrasné sadovníctvo, výhliadka na zámok a moderné expozície zvierat dotvárajú príjemný dojem z návštevy. Pre deti je k dispozícii detská zoo, ktorá od roku 2005 ponúka zábavu na ihrisku s domčekmi inšpirovanými tradičnou architektúrou. Atrakciou je sedemmetrová vyhliadková veža so šmýkačkou.

Adresa: Zámok a okolie 6, Bojnice, Slovensko

Rok založenia: 1955

Typ: zoologická záhrada

tags: #pohladnica #zoo #bojnice