Veľký piatok patrí medzi najdôležitejšie kresťanské sviatky, počas ktorého si veriaci pripomínajú utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži. Na Slovensku je tento deň od roku 2016 zaradený medzi štátne sviatky, vďaka čomu majú ľudia pracovné voľno.
Kresťanský význam a pôst
V kresťanskej tradícii ide o deň hlbokého smútku a zamyslenia. Kostoly sú v tento deň bez výzdoby, bohoslužby sú tiché a neslávnostné. V mnohých krajinách je zvykom konať krížové cesty alebo symbolické pašiové hry. Na Veľký piatok sa tradične dodržiava prísny pôst: nesmie sa jesť mäso a odporúča sa obmedziť jedlo na minimum.
Veľký piatok je pohyblivý sviatok - jeho dátum závisí od Veľkej noci, ktorá sa slávi vždy v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Keďže ide o štátny sviatok, mnohé obchody a prevádzky sú počas tohto dňa zatvorené.
Magická sila a ľudové zvyky
Veľký piatok nebol v minulosti len o pôste. Naši predkovia mu pripisovali aj magickú silu, ako vysvetľuje etnografka Ľudmila Mitrová z Východoslovenského múzea v Košiciach. Deň sa spájal s viacerými agrárnymi zvykmi a magickými úkonmi.
Ochrana pred zlom
Verilo sa, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa stretávajú strigy a strigôni, ktorí sa snažia škodiť. Ľudia sa pred nimi chránili tak, že natierali veraje dverí a stajní kolomažou a cesnakom.
Hospodárske zvyky
Magické úkony sa prenášali aj na starostlivosť o hospodárstvo:
- Stieranie rosy: Známym zvykom bolo stieranie rannej rosy - čím viac sa jej nazbieralo, tým viac mlieka mali mať kravy.
- Starostlivosť o ovce: Ráno sa dávala ovečkám soľ, aby boli zdravé, a bača odniesol hrudu soli do mraveniska, aby sa mu žiadna ovečka na paši nestratila.
- Kvalita vlny: Ak v tento deň strihali ovce, verilo sa, že budú mať kvalitnejšiu vlnu.
- Značkovanie dobytka: Verilo sa, že na Veľký piatok zvieratá menej cítia bolesť, preto sa v tento deň značkoval dobytok a štepili ovocné stromy, aby sa rany rýchlejšie hojili.
Zákazy a očista
Na Veľký piatok bola zakázaná akákoľvek činnosť na poli, respektíve práca so zemou, aby sa „nerušila jej zázračná sila“. Taktiež sa nesmelo pracovať s kovmi ani vykonávať iné ručné práce. V minulosti bolo zvykom umývať sa v potoku, keďže voda mala mať v tento deň liečivú moc. Umývať sa chodili ženy, muži aj mládež, niekde brodili aj kone.
Magické účinky sa pripisovali aj maslu. Gazda si ním po pomútení potrel ruky predtým, než išiel siať, aby bolo zrno hladké a čisté. Vo vybraných oblastiach dievčatá praktizovali aj veštenie budúceho manžela a magické úkony na pritiahnutie náklonnosti mužov.