Pavol Országh Hviezdoslav, významný predstaviteľ realizmu, pochádzal zo schudobnenej zemianskej rodiny, ktorej rodičia vykonávali roľnícke povolanie. Hviezdoslav veľmi miloval svojich rodičov a vážil si hlavne matku. Dobre sa učil, a preto hľadali rodičia prostriedky, aby mohol ďalej pokračovať v štúdiu. Ujal sa ho nakoniec jeho strýko žijúci v Miškolci, kde Hviezdoslav začal navštevovať gymnázium. Po stredoškolských štúdiách v Miškovci a Kežmarku absolvoval právnickú akadémiu v Prešove. Počas štúdia sa zoznámil s dielom veľkých romantických svetových autorov a rozhodol sa písať básne, inšpirovaný túžbou stať sa ďalším Petöfim.
Svoje prvé básne písal po maďarsky. Keď ich prečítal matke a ona im nerozumela, po prvýkrát sa rozhodol, že bude písať vo svojom rodnom jazyku a že Slovensko povznesie na úroveň svetových umeleckých jazykov. Dá sa povedať, že svoj cieľ splnil, keďže jeho básnická tvorba je nielen rozsiahla, ale má aj vysokú umeleckú kvalitu.
Život a tvorba Pavla Országha Hviezdoslava
Jazykový prínos a štylistické inovácie
Hviezdoslav vnášal do slovenčiny nové slová, vytváral nové básnické ozdoby a zreformoval slovenský verš. Dosahoval veľký umelecký efekt, najmä v používaní jamba, a zreformoval slovenský verš zo silabického na sylabotonický systém. Jeho prínosom do slovenského jazyka sú nové slová, nové básnické obrazy a nový spôsob veršovania. Používal sylabotonický veršový systém (stopovo organizovaný), kde je na začiatku veršov často jednoslabičné slovo - jamb. Zároveň používal prevrátený slovosled, tzv. inverziu, a priniesol do poézie írečité (málo používané) slová.
Celý život prežil na Orave, kde pôsobil ako advokát, spisovateľ a redaktor. Spolu s Kolomanom Banšellom založil almanach Napred (1871), ktorý bol prvým zborníkom literárnych prác mladej generácie od čias štúrovcov. Debutoval básnickými prviesenkami Jozefa Zbranského.
Prehľad tvorby
Hviezdoslav písal výlučne poéziu v každej podobe a je autorom rozsiahlych lyrických cyklov, epických básní a drám. V jeho tvorbe sú zastúpené všetky literárne druhy: lyrika, epika, dráma.
Lyrické cykly
- Letorosty I. - Obsahujú úvahy o smerovaní básnikovej tvorby, napríklad báseň Dávam z úprimnosti duše.
- Letorosty II. - Sú poznačené „čiernym rokom básnika“, keď mu zomrela matka, otec a brat.
- Letorosty III. - Básnik v nich prechádza od osobných problémov k problémom života slovenského ľudu, napríklad v básňach Priadka a Roľník, venovaných rodičom.
- Žalmy a hymny - Mnohotvárne básne, v ktorých sa prejavuje rozporuplnosť básnikovho zmýšľania. Básnik sa zamýšľa nad ťažkým postavením národa, sú tu filozofické úvahy a dialóg básnika s Bohom, napr. v básni De profundis (Z hĺbky).
- Prechádzky jarom, Prechádzky letom - Obe obsahujú prírodnú lyriku, v ktorej prekrásnymi básňami vyjadruje vieru, krásu a nezničiteľnosť prírody. V prírode nachádza vnútorné zmierenie, duševnú pohodu a pokoj. Známa je báseň Ja, starý, vychádzajúc.
- Stesky - Hlavným motívom je starnutie a smútok, napríklad v básni Slovenské Promety.
- Sonety - Cyklus 21 sonetov (zneliek), v ktorých autor hľadá pravdu, dobro a krásu ako základ svojej tvorivej činnosti. Sonet je lyrická báseň so 14 veršami so strofickým usporiadaním 4,4,3,3 (dve kvartetá a dve tercetá). Na konci básne je výrazná pointa, ktorá môže meniť zmysel predchádzajúcich častí textu. Sonety sa niekedy spájajú do väčších celkov - cyklus 15 zneliek tvorí tzv. znelkový veniec a obsahuje 210 veršov. Do európskej poézie zaviedol sonet F. Petrarca.
- Krvavé sonety - Básnik ich písal už ako veľmi starý a rozhorčený nad vypuknutím 1. svetovej vojny. Celý cyklus predstavuje zhrnutie sociálnych, filozofických a mravných názorov a považujeme ho za vyvrcholenie jeho osobnej a básnickej drámy. Cyklus má 32 sonetov a premieta sa v ňom obraz prvej svetovej vojny a Hviezdoslavova reakcia na ňu - odsúdenie, hľadanie vinníka, bolesť a zúfalstvo. Tieto pocity pomáha prejaviť hnevom, obžalobou ľudstva a kresťanstva a privolávaním mieru. Skladá sa z troch častí:
- Báseň A národ oboril sa na národ poukazuje na to, že vo vojne zomierajú ľudia, ktorí priniesli ľudstvu veľké hodnoty.
- Báseň Kto zapríčinil tento úpadok, kde básnik prichádza k záveru, že to bol egoizmus národov a moc peňazí, ktorá privádza národ do skazy. Ostro kritizuje spoločnosť, vzdelanosť aj náboženstvo, lebo nezabránili vojne.
- Báseň Ó, vráť sa skoro, mierumilený vyjadruje túžbu po mieri a vieru v lepšiu spoločnosť.
Lyricko-epické diela
- Hájnikova žena - Je to veľká lyricko-epická básnická skladba vo veršoch, ktorá má charakter románu a skladá sa z 15 kapitol, úvodnej a záverečnej básne - Pozdrav a Zbohom. Jej dej je zasadený do prostredia krásnej oravskej prírody. Idea skladby je poukázať na krásu a mravnú silu slovenského ľudu. Hviezdoslav v Hájnikovej žene postavil proti sebe dva svety: ľudový a pánsky. V postave Artuša Villányho odsúdil morálku a pýchu pánov, Artuš je mravne skazený a panovačný. Predstaviteľmi ľudu sú hájnik Michal Čajka a jeho žena Hanka. Básnik vyzdvihuje morálnu čistotu ľudu, jeho pracovitosť, čestnosť a priamosť. Hlavným kompozičným prostriedkom je kontrast, a to medzi svetom chalúp a kaštieľov, medzi morálkou ľudu a šľachty. Dej je často prerušovaný úvahami (reflexiami), v ktorých sa zamýšľa nad rozdielmi medzi svetom pánov a ľudu. V jednotlivých spevoch nájdeme reflexívne úvahy, ktoré anticipujú dej a sú to najmä úvahy o vzťahu pánov k slovenskému ľudu a viera v jeho čistotu. Nájdeme tu aj lyrické vsuvky - ponášky na ľudové piesne ako Spev Maliniarok alebo Pieseň hviezd. Skladba má šťastný koniec, ktorým chcel poukázať na vysokú mravnú silu slovenského ľudu a odsúdiť pánske maniére.
Dej skladby: Po smrti starého hájnika Čajku sa jeho syn Michal Čajka vyberie do kaštieľa, aby poprosil majiteľa panstva Villányho o miesto po otcovi. Starý Villány Miškovi miesto dá. Miško si chce priviesť do hájovne ženu a požiada o ruku Hanku. Šťastní novomanželia prichádzajú do hájovne, kde aj samotná príroda sa teší ich šťastiu. Do ich šťastia zasiahne Artuš, syn starého Villányho, ktorý je zlý a bezcharakterný človek, ktorému bolo dovolené všetko si vziať. Raz v kostole uzrie Hanku a zapáči sa mu, začne ju prenasledovať. Artuš príde do horárne so svojím sluhom a poprosí Hanku o krčah vody. Po jeho odchode Hanka nájde v krčahu zlatý peniaz, hodí ho do potoka a Miškovi nič neprezradí. Artuš sa však rozhodne zostrojiť poľovačku, aby si bol istý, že Michal nebude doma. Artuš sa ukradne do horárne. Keď sa chce Hanky zmocniť, Hanka ho v sebaobrane zabije. Hanka sa pomätie, keď vidí, čo urobila. Michal zoberie vinu na seba a prinúti Hanku odprisahať, že nikomu nepovie pravdu. Michala uväznia a čaká ho súd. Hanka sa vráti k rodičom, ale tí ju odmietnu. Hanka sa napokon od žiaľu pomätie. Po roku, v posledný deň pojednávania, Hanka vstúpi do súdnej siene a prizná sa, že Artuša zabila ona. Súd ich oslobodí. Michal a Hanka sa opäť vrátia do hájovne. Raz v noci po silnej búrke zachráni Michal život starému pánovi Villánymu, keď sa mu splašia kone. Villány im odpustí a nechá ich v hájovni. Hanke sa po čase narodí syn a ona vyzdravie. V lese i v hájovni opäť zavládne mier.
Baštrng - Hájnikova žena - Michal Kubovčík
Epické diela
- Ežo Vlkolínsky - Epos, v ktorom Hviezdoslav rieši problém zemianstva a proces začleňovania sa zemianstva do buržoáznych spoločenských vzťahov v 1. polovici 19. storočia. Naznačuje novú cestu - splynutie zemianstva s ľudom. Autor čerpá zo svojho života, pričom Vlkolín je prirovnávaný k Vyšnému Kubínu. Konflikt diela spočíva vo vzťahu zemianstva a ľudu, ako aj v rámci zemianstva medzi matkou a synom.
Hlavný dej: Estera, zarytá zemianka, považuje sobáš svojho syna Eža so Žofkou, chudobným sedliackym dievčaťom, za nemožný a vyženie Eža z domu. Eža prichýli strýko Eliáš, ktorý ide v jeho mene aj na pytačky. Až po rokoch Esteru zmieri s mladými vnúčik, ktorý pýta od starej mamy jabĺčko.
Postavy: Ežo Vlkolínsky - zeman, ktorý si vedel presadiť svoje a mal demokratické zásady; Estera - zarytá zemianka, Ežova matka, ktorá si zakladá na majetku a postavení, je prísna; Žofka - chudobné sedliacke dievča, Ežova manželka.
- Gábor Vlkolínsky - Druhá časť diela, ktorá stvárňuje vnútorné aj vonkajšie príčiny rozpadu zemianstva.
- Kratšia epika - Sem patria diela ako Pribina, Rastislav, Britva a Čutorák.
Drámy
- Herodes a Herodias - Spracúva biblický námet. Herodes je izraelský kráľ, Herodias jeho druhá manželka. Prvú manželku Tamaru, dcéru arabského kráľa, Herodes vyhnal. Žili povýšeneckým životom, prepychovo sa obklopovali bohatstvom a prenasledovali svojich kritikov. Jochanan (Ján Krstiteľ) najviac kritizoval ich život a bol popravený. Obaja boli potrestaní, keď ich vojensky porazil arabský kráľ a museli odísť do vyhnanstva.
Umelecké jazykové prostriedky v tvorbe Hviezdoslava
Umelecké jazykové prostriedky sú také prvky jazyka, ktoré sa používajú najmä kvôli dosiahnutiu estetickej funkcie. Často majú obrazný, prenesený význam.
Trópy
Trópy sú umelecké prostriedky, ktoré vznikajú prenášaním významov. Prenášanie významov je založené na tom, že predstavu A pomenujeme predstavou B, s ktorou má spoločný niektorý význam. Podľa spôsobu prenášania sa trópy delia na dva hlavné typy: metaforu a metonymiu.
- Metafora (gréc. prenos, prenesenie) - Je obrazné pomenovanie, ktoré vzniká prenášaním významov na základe podobnosti. Ide o akési „skryté prirovnanie“ - každá metafora sa dá upraviť na prirovnanie.
- Príklady z tvorby Hviezdoslava: „V poslednom lúči starootcovská horela roľa.“ (I.), „…mladosť…je kvetín lásky rajská záhrada, je anjel v prachu zaviaty!“ (A.), „….kde sláva v zlatých bleskoch svitá…“ (A.).
- Niektoré metafory častým používaním zovšednejú a používajú sa v bežnej reči, čím vznikajú lexikalizované metafory (napr. zub času).
- Personifikácia (z lat. persona - osoba, facere - robiť, konať) - Je osobitným druhom metafory, ktorá je založená na prenášaní vlastností či schopností ľudí na neživé veci alebo pojmy, teda ich oduševňuje (animuje).
- Príklady: „Poddaných krvou napitá pôda domov ma volá…“ (I.), „…zem stene…“ (P. O.), „Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera…“ (J.), „Pozri, tam hviezdy si posadali, akoby nebom vdiaľ nevládali…“ (A.).
- Metonymia (gréc. zámena mien) - Je umelecký prostriedok, ktorý patrí k trópom. Rovnako ako metafora aj metonymia môže byť lexikalizovaná. Vzniká prenášaním významu na základe vnútornej súvislosti alebo vecných vzťahov.
- Príklady: „Číta Kukučína.“ (namiesto „číta dielo Kukučína“), „Počúva Čajkovského.“, „Vypil už tretí pohár.“ (namiesto „obsah pohára“), „Živí sa rukami.“ (namiesto „ručnou prácou“).
- Synekdocha - Je špecifický druh metonymie, založený na prenášaní významu na základe kvantitatívnych súvislostí. Môže ísť o „celok za časť“ (napr. „škola ide do divadla“, „rozmetá svet hŕbou pliev“ z tvorby P.O. Hviezdoslava) alebo „časť za celok“ (napr. „požiadal ju o ruku“, „Stoj noho!“, „A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa, ty verná rodná hruda kamenistá…“ z tvorby J. Bottu).
- Prirovnanie (lat. comparatio) - Je druh trópu a častý prostriedok umeleckého štýlu, ktorý porovnáva dva objekty na základe nejakých zhodných vlastností. V prirovnaní sa najčastejšie používajú spojky ako, sťa, ani, jak, než, sťaby. Ak je spoločná vlastnosť dvoch porovnávaných členov jasná, nemusí byť priamo pomenovaná (napr. „Chlapec ako jedľa.“). Prirovnania zvyšujú názornosť a emocionalitu literárneho prejavu.
- Príklady: „žlté ako kukurica“ (bežné), „ako voda smutné“ (básnické), „ako dúhy pás“.
- Epiteton (z gréc. epithetos - pridaný) - Je spolu s metaforou a prirovnaním najčastejším výrazovým umeleckým prostriedkom, možno ho definovať ako umelecký prívlastok. Epiteton je spojenie prídavného mena s podstatným menom, má estetickú funkciu a ozvláštňuje výpoveď, pričom môže vyjadrovať emocionálny alebo hodnotiaci vzťah.
- Príklady: „láskyplnej matky“, „kostrbatá“.
- Epiteton ornans je epiteton, ktorý zveličuje, preháňa istú vlastnosť či počet.
- Symbol (gréc. symbolon - znak, znamenie) - Je objekt, obraz, písané slovo, zvuk alebo konkrétny znak, ktorý zastupuje niečo iné na základe istej podobnosti, asociácie alebo dohody. Vyjadruje abstraktný pojem konkrétnym predmetom. Používanie symbolov, ktoré subjektívne vyjadria zložitú skutočnosť, je základom pre umelecký smer symbolizmus (vznikol v 19. storočí).
- Príklady: „nad našimi Tatrami“ (Tatra symbolizuje Slovensko), Kríž (utrpenie), Tatry (Slovák, napr. v tvorbe J. Bottu), Albatros (symbolizuje básnika, ktorý sa cíti nepochopený a zosmiešňovaný, ako u Charlesa Baudelaira).
- Alegória (inotaj) - Je obrazné vyjadrenie myšlienky alebo predstavy, ktoré má iný ako doslovný význam. Prvý - doslovný význam - nie je podstatný a niekedy ani nemusí dávať zmysel; podstatné je pochopiť skrytý význam. Prvky alegórie sa využívajú v bájkach. Abstraktné pojmy, myšlienky, javy sa vyjadrujú pomocou konkrétneho obrazu na základe určitej podobnosti, obyčajne sú tieto pojmy znázornené ľuďmi alebo zvieratami.
- Príklady: Zmija (faloš, zrada); líška (prefíkanosť).
- Obsahom synonymné s alegóriou je aj označenie parabola či podobenstvo.
- Perifráza (gréc. perifrasis - opis) - Vzniká tak, že predmet alebo pojem sa nepomenuje priamo, ale vymenujú sa jeho znaky.
Figúry
Figúry sú výrazové umelecké prostriedky založené na osobitnom využití slov a ich usporiadaní.
- Anafora - Je štylistická figúra, ktorá vzniká opakovaním toho istého slova alebo skupiny slov na začiatku veršov, polveršov, strof či na začiatku viet. Anafora nemá obrazný význam.
- Príklady: „Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, možno mi ruku nedostať, možno mi v diaľky žiaľne utieknuť.“ (S.), „na každom je krv prischnutá, srdca môjho krv prischnutá.“ (I.)
- Inverzia - Je obrátený slovosled, t. j. odchýlka od bežného poriadku slov vo vete. Hviezdoslav veľmi často používa inverziu.
- Básnická otázka (v rečníckom prejave sa označuje ako rečnícka otázka) - Je figúra, ktorá má vždy podobu opytovacej vety a je ukončená otáznikom. Od otázky v bežnom jazyku sa líši tým, že autor na takúto otázku nečaká odpoveď.
- Básnické zvolanie - Formálne má podobu zvolacej vety, ktorá je ukončená výkričníkom.
- Pleonazmus - Prostriedok založený na hromadení slov s rovnakým alebo podobným významom (hromadenie synoným).
- Príklad: „Mrazy štípu, mrazy kúšu!“ (I.)
- Paronomázia - Štylistická figúra založená na opakovaní slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou.
- Príklady: „… i my, vlastenci a bratrové, slavme slavně slávu Slavov slavných.“ (J.), „ruža rany“ (krvavá rana) (P. O.).
- Zdrobnenina - Je druh odvodeného slova, ktoré označuje menší jav/vec ako základové slovo a/alebo vyjadruje citový vzťah k tejto veci či javu. V literatúre zdrobneniny často využíva ľudová slovesnosť a ňou inšpirovaná tvorba básnikov romantizmu.
Zvukové a komické prostriedky
- Zvukomaľba (onomatopoja) - Je jazykový prostriedok, ktorý je napodobnením zvuku, obvykle zvuku prírody. Ako zvukomalebné sa všeobecne označujú tie prostriedky, ktoré pracujú so zvukovým znením použitých hlások na dosiahnutie konkrétneho zvukového efektu.
- Príklady: „ich šťastie voňalo vetrom od blízkej riečky“ (Jožo Urban), „Duní Dunaj a luna za lunou sa valí d n d n l n l n l“ (S.), „Horí ohník, horí…“ (opakovanie hlások o - í) (J.).
- Eufónia (ľubozvučnosť) - Je daná vnútorným zoskupovaním slov s určitými kombináciami spoluhlások a samohlások.
- Asociácia - Je spájanie, združovanie predstáv, pri ktorom jedna predstava za určitých podmienok vyvolá druhú na základe podobnosti alebo súvislosti. S asociatívnym radením predstáv pracujú napríklad surrealistické texty alebo próza založená na tzv. prúde vedomia.
- Komickosť - Je vlastnosť, ktorá vyvoláva smiech či veselosť. Je to spôsob emocionálneho hodnotenia javov (v umení je komickosť protikladom tragickosti). Uplatňuje sa v umení, najmä v literatúre, divadle (komédia, fraška), ale aj v hudbe a vo výtvarnom umení (napr. karikatúra). Rozlišujeme viacero foriem komickosti, ktorá sa dosahuje rôznymi prostriedkami:
- Irónia - Je výsmech vyjadrený použitím slova či vety v opačnom význame.
- Jazykový humor - Vyplýva z použitia vtipných slov, štylizácie. Príklad: „Švejku, ježíšmarjá, himmelhergot, já vás zastřelím, vy hovado, vy dobytku, vy vole, vy hajzle jeden.“ (J. Hašek: Osudy dobrého vojáka Švejka).
- Situačný humor - Zakladá sa na smiešnosti situácie, t. j. smiešne je to, čo sa deje. Príklad: „Ak chceš, sa ma mnoho nevypytuj!“ (z ľudovej rozprávky).
- Charakterový humor (charakterová komika) - Je založený na smiešnosti postavy a jej povahy. Príklad: Monológ Harpagona z Molièrovej komédie Lakomec: „Zlodej! Zlodej! Vrah! Mordár! Spravodlivosť, ó, spravodlivé nebesá! Som stratený! Som zavraždený. Krk mi podrezali. Ukradli mi moje peniaze. Kto to mohol byť? Kde sa podel? Kde je? Kde sa skrýva? Čo robiť, aby som ho našiel? Kde utekať? Kde neutekať? Nie je tamto? Nie je tuná? Kto si? Stoj! Chytí sa sám za ruku. Vráť mi moje peniaze, oplan!… Ach, veď som to ja. Už sa mi z toho rozum múti. Už ani neviem, kto som, kde som, čo robím. Jaj, jaj, moje úbohé peniaze. Moje úbohé peniaze! Drahí moji priatelia! Ozbíjali ma o vás. A keď mi vás vzali, stratil som svoju oporu, svoju útechu, svoje potešenie… Všetkému je koniec.“
- Satira - Je to ostrý výsmech, posmech.
- Nonsens - Nezmysel, hlúposť (alebo aj literárne dielo, ktoré pracuje s nezmyselnými prvkami). Výraz pochádza z anglického nonsense - nezmysel. Je to žáner lyrickej poézie, ktorý sa vyznačuje zdanlivo nezmyselnými prvkami. Využíva grotesknosť, absurdnosť a paradox. Príklad: „Ale keď si králik napokon vybral z vrecka na veste hodinky.“ (L. Carroll: Alica v krajine zázrakov).
Analýza básne „Pozdrav“ od Hviezdoslava
Báseň Pozdrav je úvodnou básňou lyricko-epickej skladby Hájnikova žena a predstavuje Hviezdoslavov hlboký obdiv k prírode.
Literárny druh, žáner a forma
- Literárny druh: lyrika
- Literárny žáner: lyrická báseň
- Literárna forma: poézia
Téma a idea
Hlavnou témou básne je láska a obdiv k prírode. Ideou básne je, že lyrický hrdina (básnik) posiela pozdrav prírode, lesom, horám, vyznáva sa zo svojej lásky k prírode, obdivuje ju a oslavuje. Príroda mu dáva zmysel života, nádej a pocit slobody.
Formálne znaky
Báseň sa vyznačuje nepravidelnými strofami (8-veršové, 11-12-veršové) a nepravidelným veršom, ktorý nie je zložený na rovnakom počte slabík. Básnik používa aj veršový presah, kde myšlienka prechádza z jedného verša do ďalšieho.
Umelecké prostriedky v „Pozdrave“
V básni Pozdrav sa nachádza bohaté spektrum umeleckých prostriedkov, ktoré zvýrazňujú básnikovu hlbokú citovosť a majstrovstvo:
- Epiteton: „láskyplnej matky“
- Metafora: „plamenným krídlom šibe hôr“
- Personifikácia: „mrcha svet v nás skvaré, zmoré“
- Prirovnanie: „ako dúhy pás“
- Inverzia: Básnik v Pozdrave, podobne ako v celej svojej tvorbe, používa veľmi často obrátený slovosled.
tags: #po #hviezdoslav #pozdrav #jazykove #umelecke #prostriedky