Písomné zmienky a výročia obcí: pohľad do histórie

Poznať históriu znamená vidieť do budúcnosti a to je jeden z dôvodov, prečo je potrebné poznať históriu našej obce. Z príležitosti 790. výročia prvej písomnej zmienky o obci Abrahám sa v nasledujúcich riadkoch pokúsim priblížiť v skratke históriu našej obce.

Počiatky osídlenia Abrahámu

Územie obce bolo osídlené už od praveku. Známe vykopávky dokazujú, že na našom území žili ľudia už pred 4000 rokmi. Vznikli viaceré osady a to na Komárovom vŕšku, Hájoch, Kepíšoch, za Plevou a ďalšie.

Príchod Slovanov a ďalšie vplyvy

Slovania prišli na naše územie v 6. storočí nášho letopočtu. V priebehu vekov osady na území obce vznikali a zanikali, zostali po nich stopy v podobe vykopávok, z ktorých sa dozvedáme fragmenty zo života pôvodných obyvateľov. Boli to najskôr lovci, zberači lesných plodov, neskôr roľníci a remeselníci. Naše územie obývali Kelti, Germáni, Markomani, Kvádi. Stopy tu zanechali aj Rimania za vlády Marca Aurélia podnikali výpravy na dnešné územie Slovenska okolo roku 178 n. l. a zanechali nápis na trenčianskej skale.

Vývoj v období Veľkej Moravy a príchod Maďarov

Slovania sa na území obce objavili v 6. storočí nášho letopočtu. Vývoj v našom území bol poznačený ďalšími vplyvmi. Bol to vpád Avarov, vznik a zánik Samovej ríše v roku 623 až 658, vznik Nitrianskeho kniežatstva v 9. storočí, neskôr vznik Veľkomoravskej ríše a postupná christianizácia nášho územia po príchode Cyrila a Metoda roku 863, ktorí priniesli Slovanom písmo, vzdelanie a náboženstvo. Zánikom Veľkomoravskej ríše po bitke pri Bratislave v roku 906 začali na územie Slovenska prenikať Starí Maďari.

Prvá písomná zmienka a vlastníci obce

Vývoj v oblasti Abrahámu pokračuje i v nových podmienkach po príchode nového etnika. Okolo roku 1000 vzniká Uhorský štát za kráľa Štefana. Prvá písomná zmienka o Abraháme pochádza z roku 1231, kde sa spomína v testamente grófa Sebeša z Pezinka a Svätého Jura pod názvom Scent Abraham. Ďalšia písomná zmienka o Abraháme je z roku 1266, kde sa spomína v listine grófa Bukena. Roku 1430 patril Abrahám do panstva Šintava, kedy kráľ Žigmund dal panstvo Šintava do zálohy, teda aj Abrahám Štefanovi a Jurajovi z Rozhanoviec. Roku 1523 prechádza Abrahám do rúk Turzovcov darovacou listinou kráľa Ľudovíta II.

Pohromy, ktoré zasiahli obec

V priebehu stáročí zasiahli Abrahám mnohé pohromy. V roku 1241 vtrhli na územie Slovenska Tatári z dvoch smerov a pravdepodobne vyplienili aj našu obec. Nastal veľký úbytok obyvateľstva. Ďalšia pohroma nastala po vpáde Turkov. V roku 1527 sa Turci prebrodili cez Váh pri šintavskom hrade a začali plieniť územia smerom na Trnavu. Šintavský hrad však nedobyli, ale vyplienili celé okolie, teda aj územie Abrahámu. Neustále boje a povstania koncom 16. a v 17. storočí bolo poznamenané ďalším úbytkom obyvateľstva. V roku 1704 sa v neďalekých Hrnčiarovciach odohrala veľká bitka medzi vojskami cisárskymi a kurucmi, ktorá mala vplyv i na Šintavské panstvo, ku ktorému patril aj Abrahám. Ďalšia pohroma padla na obec v podobe moru, ktorý zasiahol obce Šintavského panstva po roku 1708, kedy zomrelo množstvo obyvateľstva. V roku 1831 vypukla v obci cholera, ktorá si vyžiadala smrť 51 obyvateľov Abrahámu. V roku 1862 vypukol v suchých letných mesiacoch v dedine rozsiahly požiar. Vyhorela takmer celá až na dva či tri domy a kostol, ktorý bol murovaný.

Esterháziovci a rozvoj obce

Roku 1636 sa Šintavské panstvo spolu s Abrahámom dostáva do vlastníctva rodu Esterháziovcov, po ktorých ostali viaceré hmatateľné stopy do súčasnosti, a to v podobe kaštieľa (nateraz už ruiny), starobylého lesoparku, vodných kanálov v lese a okolí, ale najmä dominanty našej obce - kostola, ktorý dali vybudovať v roku 1782.

Významné osobnosti a udalosti 19. a 20. storočia

V roku 1863 prichádza do filiálky Abrahám správca farnosti Majcichov Ján Palárik, zakladateľ Matice slovenskej. V týchto ťažkých časoch pôsobil v Abraháme až do roku 1870, kedy zomiera a je pochovaný v Majcichove. Prvá svetová vojna tragicky zasiahla do osudov Abrahámčanov, padlo 42 obyvateľov na svetových bojiskách. Po prvej svetovej vojne patril Abrahám do Bratislavskej župy. Roku 1923 bol v Abraháme zriadený notariát, vtedy mala obec 1260 obyvateľov. V roku 1929 prichádza do Abrahámu nový správca farnosti Mons. Dr. Michal Tarek a pre Abrahám nastávajú zlaté časy rozvoja a prosperity. Za jeho pôsobenia bol postavený nový kultúrny dom, nová škola, veľké rozšírenia a oprava kostola, výstavba domov v terajšej Družstevnej ulici a ďalšie počiny na poli kultúry a vzdelania. Druhá svetová vojna nezasiahla tak tragicky do osudov Abrahámčanov ako prvá. Výnimku tvorili obyvatelia židovského pôvodu, z ktorých všetci zahynuli v koncentračných táboroch.

Poválečný rozvoj a súčasnosť

Vývoj po druhej svetovej vojne bol poznačený kolektivizáciou. Po hektických povojnových udalostiach nastal v obci rozvoj a výstavba. Boli vybudované mnohé verejnoprospešné stavby. Spomeniem výstavbu predajní, elektrifikáciu, plynofikáciu, výstavbu ciest, chodníkov, výstavbu celých nových ulíc, vodovodu po celej obci, vybudovala sa škola, škôlka a ďalšie stavby. Po roku 1989 sa zmenili politické pomery, obec sa viac osamostatnila, musí sa spoliehať na vlastné sily a prostriedky, vývoj obce je v rukách samotných Abrahámčanov.

Význam zachovania histórie

Tu sa už dostávame až do doby, ktorá je starším, ale i mladším obyvateľom známa. Významným činom pre zachytenie histórie našej obce bolo vydanie publikácie pod názvom Abrahám - história a súčasnosť v roku 2004, čomu bude onedlho už 20 rokov a bolo by potrebné začať sa zamýšľať nad novým vydaním, ktoré by bolo doplnené o nové poznatky o novoobjavené historické udalosti z dávnej i nedávnej doby, ktoré sa týkajú našej obce. Taktiež zriadenie obecného múzea v tom samom roku veľmi prispelo k zachovaniu zhmotnenej histórie obce. Národ, ktorý nepozná históriu, je odsúdený prežiť ju znova. Dejiny študujeme preto, aby sme dobám minulým rozumeli lepšie ako tí, ktorí v nich žili.

Výročie Čavoja: 650 rokov od prvej písomnej zmienky

Prvá písomná zmienka o našej malebnej obci Čavoj pochádza z roku 1364, kedy sa spomína ako Chavoy, resp. Chawoy. Tento rok sme si tak pripomenuli jej 650. výročie.

Oslavy a sponzori 650. výročia

Jubileum je dôvod na oslavu, chvíľa na zastavenie sa a zamyslenie, ale aj bilanciu a premýšľanie o budúcnosti. Výročie obce je sviatkom a dôvodom uvedomiť si spolupatričnosť k miestu, kde žijeme, k miestu, ktoré sme zdedili a ktoré odkážeme budúcim generáciám. Každý máme k tejto obci konkrétny vzťah, niečo osobné. Niektorí sa tu narodili a bývajú ďaleko, ale v srdci sú stále „Čavojčanmi“. Iní sa tu narodili, prežili celý život a Čavoj je ich svetom. Oslavy 650. výročia prvej písomnej zmienky o Obci Čavoj sa začali už v piatok 18. júla v podvečerných hodinách, kedy sa v kultúrnom dome konalo vystúpenie hudobnej skupiny Kortina. Po vystúpení nasledovala zábava. V sobotu, pred zahájením osláv, prijal starosta obce Ján Novotka v priestoroch obecného úradu sponzorov, ktorým sa poďakoval za finančné a vecné dary a odovzdal im ďakovné listy. Oslavy pokračovali slávnostnou svätou omšou v rímsko-katolíckom kostole sv. Doroty, ktorú celebroval miestny kňaz vdp. Viktor Mičuda. Po ukončení omše sa uskutočnil krojovaný sprievod do centra obce, kde bol pre občanov a návštevníkov obce pripravený kultúrny program. Kultúrny program, ktorý moderovala Daniela Ťapuchová, otvoril starosta obce Ján Novotka. Privítal všetkých prítomných a tiež hostí - Jitku Vaculíkovú, starostku družobnej obce Branišovice, Mgr. Viliamu Remeňovú, okresnú podpredsedníčku SMER-u, Ing. Petra Juríčka, rodáka z Čavoja, predsedu ZMO HN a Ing. Po príhovore starostu obce sa prítomným prihovoril Ing. Peter Juríček a Jitka Vaculíková. Nasledovali piesne v podaní Marty Gážikovej a Jany Krištofovej a krátka prechádzka históriou našej obce, ktorou nás previedol rodák Mgr. Vojtech Vlček. O 19-tej hodine sa uskutočnil koncert country skupiny Pengagi. Pre všetkých prítomných bolo pripravené občerstvenie v podobe chutného guláša a kapustnice. Oslavám patrila i nedeľa. O 16-tej hodine sa už obcou opäť ozývali tóny hudby. Tentokrát v podaní hudobnej skupiny Profil z Topoľčian.

Zoznam sponzorov a podporovateľov osláv:

• Drevopal, s.r.o. Ladce, Róbert Jendrol (200 l štiepky)
• Hornonitrianske bane a.s., Prievidza, Dr. h.c. Ing. Peter Čičmanec, PhD; Mgr. Viliam Mujkoš; Ing. Janka Janáčová (300 €)
• ELKO Prievidza, Ján Pšenák (50 € + ceny do tomboly)
• AGRI, s.r.o. Kostolná Ves (mäso na guláš)
• TEMPO Vrban Nitrianske Rudno (mäso na guláš)
• Poľovný spolok Končiná Čavoj (guláš a kapustnica)
• Združenie urbáru pozemkové spoločenstvo Čavoj (5 b.m dreva - samovýroba)
• CLASSIC INTERNET, Zdenko Katrena, Nitrianske Rudno (ceny do tomboly)
• LT-DIESEL s.r.o., Kamenec pod Vtáčnikom, Stanislav Vrška (poukážka 20 l nafty a 20 l PHM)
• MAJOSTAV, Marián Krpelan (100 €)
• ECOGREEN, Róbert Hurár, Čavoj (50 €)
• VEPOS Nováky, Dipl. Ing. Ľubomír Krcha (50 €)
• SUSAN Bojnice (cena do tomboly)
• Greisinger, Rakúsko (cena do tomboly)
• Peter Špilaj, Ľubianka (50 €)
• Jaroslav Novotka, Kostolná Ves (pomoc pri organizácii osláv)
• RSDr. Ján Vaniak (ceny do tomboly)
• Folklórka skupina Vrchárka (koláče, kultúrny program)
• Irena Svrčková, Čavoj (langoše)
• Marián Novotka, Čavoj (100 €)
• Ján Novotka, Čavoj (100 €)
• Oľga Novotková, Čavoj (100 €)
• Ľubica Novotková, Čavoj (cena do tomboly)
• Janka Krúpová, Valaská Belá (cena do tomboly)
• Peter Gážik, Čavoj (50,00 + cena do tomboly)
• Peter Ľahký (300 €)
• Marek Kováč (ceny do tomboly)
• Jozef Kučera, Čavoj (cena do tomboly)
• Klement Belák, Čavoj (vyhotovenie vstupnej tabule do obce)
• Ing. Andrej Gajdoš, Čavoj (ceny do tomboly)
• Peter Juríček, Čavoj (cena do tomboly)
• Oľga Súderová, Čavoj (cena do tomboly)
• Vladimír Súder, Čavoj (cena do tomboly)
• Anna Kučerová, Čavoj (koláče)
• Daniela Ťapuchová, Nováky (pomoc pri organizovaní osláv)
• Mgr. Lucia Šmýkalová (pomoc pri organizovaní osláv)
• Ing. Ján Čičmanec, Čavoj (pomoc pri organizovaní osláv)
• Mgr. Anna Petrášová, Čavoj (pomoc pri organizovaní osláv)
• Iveta Ďurníková, Čavoj (pomoc pri organizovaní osláv)
• Patrícia Ďurníková, Čavoj (pomoc pri organizovaní osláv)
• Klaudia Škadrová, Čavoj (pomoc pri organizovaní osláv a elektrina)
• Halašková Drahomíra, Čavoj (30 l sud piva)
• Kováčová Irena, Nitr.

Banská Bystrica: Výročia a významné udalosti

Pred niekoľkými dňami sme oslávili príchod roku 2021. Určite všetci veľmi dobre poznáte slávne príslovie „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi“. Práve tento slávny výrok sa prvýkrát spomína pred 235 rokmi. Najstarší písomný doklad tohto populárneho sloganu nájdeme v lexikóne z roku 1786, ktorý zostavila jedna z najuniverzálnejších osobností svojej doby - Ján Matej Korabinský. Neskôr slogan spomína aj Ján Kollár v súvislosti so svojím štúdiom a pobytom na banskobystrickom evanjelickom gymnáziu a v knihe „Slovenská přísloví, pořekadla a úsloví“ ho zaznamenal zberateľ ľudovej slovesnosti Adolf Záturecký.

Požiar v Banskej Bystrici a Fuggerovci

Presne 260 rokov uplynulo od jedného z najničivejších požiarov, ktorý spustošil takmer celé naše mesto. Horieť začalo 3. augusta 1761. Bol to pondelok, trhový deň, kedy sa už pred svitaním do mesta hrnulo množstvo trhovníkov. Skoro ráno obyvatelia mesta uvideli obrovské plamene šľahajúce z hámra. Oheň sa veľmi rýchlo rozšíril do Lazovnej ulice, kde bol obrovský sklad sena. Na druhý deň fúkal silný severný vietor, ktorý iskry rozfúkal do celého mesta. Zhorelo vtedy 305 zo 400 meštiackych domov a zahynulo 130 ľudí. Za vinných uznali troch tesárov, ktorí si na uhlí varili baraninu a zabudli na oheň v peci. V roku 2021 si pripomenieme konce hádam najslávnejších čias nášho mesta, ktoré položili základy jeho prosperite do budúcich storočí - 475. výročie odchodu Fuggerovcov z Banskej Bystrice, 495. výročie od odchodu Thurzovcov z Thurzovsko-Fuggerovskej mediarskej spoločnosti a 495. Banícke povstanie bolo najvýraznejším prejavom triedneho boja a najväčším sociálno-politickým hnutím baníkov na území Slovenska v období feudalizmu.

Banícke povstanie a Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť

Celé to spôsobila inflácia a zdražovanie tovarov v Uhorsku v roku 1521. Životná situácia obyvateľov aj baníkov sa rapídne zhoršila. Baníci svoju nespokojnosť vyjadrili nepokojmi. Protesty sa stupňovali až vznikol otvorený konflikt a povstanie v roku 1525, ktoré bolo kruto potlačené v lete roku 1526. Thurzovsko-Fuggerovská mediarska spoločnosť bola založená v roku 1494, kedy predbežnú zmluvu o spolupráci podpísali Ján Thurzo a Jakub Fugger. Spoločnosť vznikla na základe zakladacej zmluvy zo 16. marca 1495. Spoločnosť už o päť rokov patrila medzi najväčšie obchodné spoločnosti v Európe. V 16. a 17. storočí Thurzovci prestali byť súčasťou úspešného mediarskeho podniku v roku 1526. Už niekoľko rokov predtým bolo Uhorsko v hlbokom hospodárskom rozvrate, ktorý spôsobilo razenie menej hodnotných mincí a následná inflácia a zdražovanie. Stredoslovenský banský región sužovali banícke povstania. Upokojenie neprišlo ani po skonfiškovaní mediarskej spoločnosti a zatknutí vtedajších jej konateľov vrátane Alexeja Thurzu na začiatku 16. storočia. Po ukončení nepokojov pripadla mediarska spoločnosť podľa nájomnej zmluvy z 15. apríla 1526 už len Fuggerovcom. Koniec Thurzovcov v spoločnosti prišiel pred 495. Fuggerovci definitívne činnosť v mediarskej spoločnosti ukončili v roku 1546, o ďalších dvadsať rokov neskôr od odchodu Thurzovcov, kedy v krajine vládli nepriaznivé politické pomery a Uhorsko bolo ohrozované tureckými vojskami, stojacimi pred hranicami krajiny. Pred 475. výročím.

Banskobystrické pivo a železničná stanica

Na tento rok tiež pripadá výročie jednej príjemnejšej udalosti. V roku 1501, 520 rokov dozadu, je známa prvá písomná zmienka o banskobystrickom pive. Lahodný zlatý mok sa teší obľube už dlhé tisícročia. Pochutnávali si na ňom Sumeri aj Egypťania a populárny je dodnes. V stredoveku sa stal súčasťou života na kráľovských dvoroch, v šľachtických sídlach, meštiackych obydliach, ale pochutnávali si na ňom aj obyčajní dedinčania, či baníci. Tradícia varenia piva pretrvala v našom meste dodnes. V roku 2018 sa na zoznam pamiatkovo chránených stavieb dostala výpravná budova Železničnej stanice Banská Bystrica. Táto stavba bola realizovaná ako jedna z najdôležitejších stavieb v meste v rokoch 1941 - 1945 na základe víťazného návrhu významného slovenského architekta Jána Štefanca. Železničná trať č. 170 spája Zvolen s Vrútkami. Pôvodná trať bola súčasťou uhorskej severnej železnice Budapešť - Šalgotarján - Lučenec - Zvolen - Vrútky, ktorá fungovala už od roku 1872. Posledný, najnáročnejší, horský úsek trate Banská Bystrica - Dolná Štubňa sa začal stavať pred 85 rokmi, v roku 1936. Na úseku dlhom takmer 41 kilometrov, je vybudovaných 22 tunelov v celkovej dĺžke 12 211 metrov, 112 mostov a priepustov. Počas 2. svetovej vojny bola ustupujúcimi Nemcami zničená väčšina mostov a viaduktov. Po ich oprave bola trať znovu uvedená do prevádzky 17. marca 1946 - pred 75 rokmi. Na vrchu Laskomer postavili v roku 1936, 220 metrov vysoký vysielač, ktorý sa počas Slovenského národného povstania preslávil ako Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica.

Piešťany: 910. výročie prvej písomnej zmienky

V dnešnom svete sa môže zdať, že ten, kto nemá založený profil na sociálnych sieťach, akoby ani nebol. Písomná zmienka o človeku, meste či kultúrnej pamiatke v sebe stále nesie veľký význam a práve preto bude tohtoročná letná sezóna špeciálna. Mesto Piešťany si pripomenie už 910. výročie prvej písomnej zmienky. Táto zmienka sa nachádza v listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113 a naše mesto sa tam objavuje v podobe „villa Pescan“ („dedina Piešťany“). Spolu s traktátom z roku 1111 je najstaršou, v origináli zachovanou listinou, týkajúcou sa územia dnešného Slovenska. Obe písomnosti, všeobecne nazývané Zoborské listiny, sú písané na pergamene v latinskom jazyku a uložené v Biskupskom archíve v Nitre. Dôvodom ich vzniku bolo zaznamenanie a potvrdenie hraníc majetkov benediktínskeho kláštora svätého Hypolita.

Zoborské listiny a vývoj názvu mesta

Keďže tieto majetky netvorili súvislý celok, hranice sa určovali menovaním susediacich dedín a panstiev. Ani Piešťany do majetku opátstva nepatrili. Objavili sa v texte pri ohraničovaní kláštorného majetku Trebatíc. Ak máte pocit, že Piešťany v spomínaných listinách hrajú len vedľajšiu úlohu, vedzte, že tento dôkaz o ich existencii zaznamenaný na pergamene znamená oveľa viac, než napríklad spomenutý profil na sociálnych sieťach. Definitívne nás zaradil na mapu nielen dnešného Slovenska, ale celého sveta. Názov mesta sa rokmi menil podľa toho, či bola úradným jazykom latinčina, nemčina alebo maďarčina. Prvýkrát sa spomínajú pod názvom Pescan, následne ako Piesthen, Pöstény, Teplicz či Piestyan. Názov Piešťany sa ustálil v roku 1920. Väčšina historikov sa zhoduje v tom, že názov mesta je odvodený od staroslovenského základu slova piesok. Slovom piešť sa v minulosti označovali aj piesčiny pri riekach a potokoch. A ak by vás zaujímalo, ako táto prvá zmienka o našom meste vyzerá, stačí zájsť k fontáne Príbeh prameňov na začiatku Neposlušnej čiary, kde je na zemi umiestnený reliéf s úryvkami Zoborských listín.

Ocenenia a výstava v Piešťanoch

Mesto Piešťany pri tejto slávnostnej príležitosti udelí aj Čestné občianstvo mesta Piešťany a Cenu mesta Piešťany osobnostiam, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o rozvoj a zveľadenie mesta, ochranu jeho záujmov a šírenie jeho dobrého mena vo svete, alebo ktoré obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi. V oboch kategóriách budú udelené ceny aj in memoriam. Prehľad histórie prináša výstava Piešťany a okolie: Od zoborskej listiny po súčasnosť. Výstavu pripravilo Mesto Piešťany v spolupráci s Balneologickým múzeom Imricha Wintera, spoločnosťou RE PUBLIC, a vďaka finančnej podpore OO CR Rezort Piešťany. Výstava je inštalovaná v Dome umenia, postupne bude sprístupnená aj v Mestskom kultúrnom stredisku mesta Piešťany a ďalších inštitúciách.

tags: #pismna #zmienka #vyrocie