Deň 11. novembra je dátumom s hlbokým historickým významom, ktorý pripomína ukončenie jednej z najväčších a najstrašnejších vojen, akú do tej doby ľudstvo spoznalo - Prvej svetovej vojny. Presne 11. novembra 1918 o 11:11 hodine bolo v železničnom vagóne v lese pri Compiègne vo Francúzsku podpísané prímerie medzi maršalom Fochom a porazeným cisárskym Nemeckom. Týmto prímerím bolo prakticky dohodnuté ukončenie štvorročného krvavého konfliktu.
Vznik a priebeh Prvej svetovej vojny
Prvá svetová vojna vypukla 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Zámienkou poslúžil atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve. Počas vojny stáli proti sebe štáty Dohody (na začiatku vojny: Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, časom sa pridali Taliansko, USA, Japonsko) a Ústredné veľmoci (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, pridali sa Osmanská ríša a ďalšie).
Koniec vojny znamenal koniec mnohých monarchií, napríklad Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše, Nemecka i Ruska. Naopak, vznikli nové štáty ako Československo, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko a neskôr Juhoslávia. Straty na oboch predtým znepriatelených stranách boli obrovské: predstavovali približne desať miliónov mŕtvych, asi 21 miliónov zranených a 7,7 milióna nezvestných.
Pre Slovákov znamenal koniec Rakúsko-Uhorska začiatok procesu, na ktorého konci je samostatná Slovenská republika. V 1. svetovej vojne bojovali aj Slováci, a to na oboch stranách frontu - jednak v Rakúsko-uhorskej armáde, ale aj na strane Talianska ako dobrovoľníci v radoch Česko-slovenských legionárov. Priame frontové udalosti na území dnešného Slovenska prebiehali len od decembra 1914 do konca apríla 1915.
Symboly pietnej spomienky
Deň ukončenia bojov Prvej svetovej vojny sa stal Medzinárodným dňom veteránov a je spojený s viacerými silnými symbolmi.
Červený mak
Symbolom tohto dňa je červený kvet poľného maku z Flanderských polí. Táto spomienka je úzko spätá s básňou kanadského lekára a účastníka Prvej svetovej vojny, Johna McCraea (1872-1918), ktorú napísal po bitke pri belgickom mestečku Ypres v roku 1915. Tam zahynuli tisíce vojakov a divé maky rástli hojne medzi hrobmi.
Očitý svedok, seržant Cyril Allison, opísal, že v to ráno, keď vial východný vetrík, sa červené maky medzi hrobmi akoby vlnili. McCrae vpísal do svojej básne bolesť, ktorú prežíval. Papierik s ňou zahodil, no okoloidúci dôstojník ho zodvihol a poslal do Anglicka, kde bola báseň publikovaná v časopise Punch 8. decembra 1915.
Pre členku americkej asociácie Mladí kresťania Moiny Belly Michaelovú (1869-1944) sa táto báseň stala inšpiráciou - z divého maku urobila symbol obetí dovtedy najväčšieho vojnového konfliktu. Túto ideu zrealizovala, keď divý mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy prvýkrát prijali v roku 1920 americkí vojnoví veteráni. V roku 1921 kvet divého maku ako symbol nového života rozšírila Anne Guérinová z Francúzska medzi kanadskými a britskými legionármi. V tom istom roku sa k symbolu červeného maku prihlásila aj Austrália.
Zvon mieru
Druhým symbolom tohto dňa je „Zvon mieru“. V severnom Taliansku pri mestečku Rovereto sa počas 1. svetovej vojny odohrali kruté boje s veľkým množstvom padlých. Na návrh miestneho katolíckeho farára Dona Rosara bol z roztavených zbraní a mosadzných nábojníc, ktoré zozbierali na okolitých bojiskách, zhotovený 22-tonový zvon.
Zvon bol umiestnený na návrší nad mestečkom Rovereto. Najskôr bol zavesený na drevenom ráme, no od roku 1965 ho nesú oceľové piliere, ktoré boli vyhotovené z peňažných darov 114 štátov sveta. Tento Zvon mieru sa každý rok 11. novembra o 11 hodín 11 minút rozozvučí na 5 minút.
Plamienky sviečok
Tretím symbolom sú plamienky sviečok, zapálené na hroboch padlých vojakov, ktoré pripomínajú ich obetu a pamiatku.
Medzinárodný deň veteránov
Svet si ukončenie bojov v Prvej svetovej vojne (1914-1918) pripomína 11. novembra ako Medzinárodný deň veteránov. Tento deň má aj iné názvy: v štátoch Spoločenstva národov (Commonwealth) má oficiálny názov Deň pamäti (Remembrance Day), v USA ako Deň veteránov a vo Francúzsku a niektorých ďalších západoeurópskych krajinách ako Deň prímeria (Armistice Day). Zaužíval sa aj názov Deň červených makov.
V Spojenom kráľovstve, v štátoch Spoločenstva národov, vo Francúzsku a ďalších európskych krajinách si tradične 11. novembra o 11.00 h pripomínajú hodinu podpísania prímeria dvoma minútami ticha. Vo Francúzsku je 11. november od roku 1922 štátnym sviatkom a pripomína sa ním víťazstvo a mier. V USA je tento deň venovaný pamiatke všetkých vojakov, ktorí padli v bojoch, rovnako ako v Spojenom kráľovstve, Kanade a Austrálii.
Pietne spomienky na Slovensku
V súčasnom období si aj v Slovenskej republike pripomíname Deň vojnových veteránov. Pietne spomienky sa konajú na mnohých miestach po celej krajine, čím sa vzdáva úcta padlým a zdôrazňuje nezmyselnosť vojen a obrovské straty na životoch a majetku.
Pripomenutie si 100. výročia vypuknutia vojny v Seredi (2014)
Pri príležitosti 100. výročia vypuknutia prvej svetovej vojny, ktorá si vyžiadala takmer 10 miliónov obetí, sa v utorok 29. júla 2014 v Seredi konala pietna spomienka a kladenie vencov pri pamätníku obetiam prvej svetovej vojny na Čepenskej ulici. Medzi obeťami bolo aj 128 občanov mesta Sereď, pamiatke ktorých je pamätník venovaný. Výročie si spolu s predstaviteľmi mesta Sereď pripomenuli aj členovia Zväzu protifašistických bojovníkov, Zväz vojakov - klub Sereď, Vojenský útvar v Seredi na čele s veliteľom útvaru Daliborom Jelínkom a členovia Denného centra pre seniorov.
Pietna spomienka v Ružomberku
V súvislosti so 100. výročím ukončenia prvej svetovej vojny, vzniku Československej republiky, Martinskej deklarácie a Dňa vojnových veteránov sa v piatok na Námestí slobody v Ružomberku uskutočnila pietna spomienka. Pri tamojšom pomníku Slobody slovenského národa ju pripravilo mesto Ružomberok v spolupráci s Kultúrnym domom Andreja Hlinku a viacerými vojenskými a spoločenskými organizáciami. Profesionálni vojaci stáli na čestnej stráži. Primátor Ružomberka Igor Čombor priblížil históriu vzniku prvej svetovej vojny, jej priebeh a mierové rokovania, ktoré viedli k rozpadu Rakúska-Uhorska a osamostatneniu národov. Atmosféru podujatia umocnil spevokol a dychová hudba. Zúčastnili sa aj žiaci, študenti a široká verejnosť.
Spomienka na vojakov v Osadnom (2014)
V sobotu 22. novembra 2014 sa pri krypte vojakov v Osadnom slúžil Parastas za zosnulých vojakov v I. svetovej vojne. Prvé vojská 8. Ruskej armády začali prechádzať priesmykmi vtedajšej Zemplínskej a Šarišskej župy práve okolo 21. a 22. novembra 1914 a postupovali k dobitiu miest Humenné a Snina. V regióne sa po zatlačení Rakúsko-uhorskou armádou stiahli ruské divízie až okolo 3. decembra 1914. V programe zádušnej bohoslužby, ktorú slúžili viacerí duchovní, sa zúčastnil aj pridelenec obrany Ruskej federácie plk. Igor Ščerbakov a poslanec Prešovského samosprávneho kraja Peter Krajňák. Krásnym spevom celú bohoslužbu viedol pravoslávny spevácky zbor. Následný kultúrny program v sále obecného úradu zahŕňal recitácie básní a spev vojenských piesní. Podujatie ocenil aj predseda vlády SR Róbert Fico v pozdravnom liste.
Pietne aktivity Krajského pamiatkového úradu Prešov (2023)
Krajský pamiatkový úrad Prešov si pri príležitosti Dňa vojnových veteránov, ktorý sa každoročne slávi 11. novembra, uctil obete prvej svetovej vojny dvoma podujatiami, na ktorých sa podieľal ako spoluorganizátor a pasívny účastník.
Výstava o frontových a lazaretných cintorínoch
V piatok 10. novembra sa v Košiciach, v priestoroch Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, uskutočnila vernisáž výstavy „Frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska - pamiatky histórie“. Miesto a termín otvorenia výstavy, ktorá mapuje lokality posledného odpočinku vojakov padlých počas Veľkej vojny na slovenskej strane Karpát, nebol zvolený náhodne, keďže 10. november je predvečerom Dňa vojnových veteránov. V Košiciach v čase prvej svetovej vojny malo svoje sídlo Zborové veliteľstvo cisársko-kráľovskej rakúsko-uhorskej armády, ktorého súčasťou sa v roku 1915 stala Inšpekcia vojnových hrobov, riadiaca výstavbu a úpravu vojnových cintorínov na území dnešného východného Slovenska (Hostovice, Humenné, Medzilaborce, Košice, Stakčín, Stropkov, Ulič, Vyšný Svidník, Zborov) a Zakarpatskej Ukrajiny (Mižhirija, Svaľava, Užok).
Účastníkov privítal univerzitný profesor Peter Borza, odborný garant výstavy. Následne zaznel úryvok z básne Pavla Országha Hviezdoslava Krvavé sonety, ktorá bola reakciou autora na vypuknutie vojny. Profesor Martin Pekár, vedúci Katedry histórie FF UPJŠ, akcentoval aktuálnosť témy v súvislosti s prebiehajúcimi konfliktmi na Ukrajine a Blízkom východe, zdôrazňujúc, že súčasťou každého konfliktu sú obete. Autor výstavy, Anton Liška z Krajského pamiatkového úradu Prešov, ozrejmil jej koncepciu a obsahové zameranie. Po ukončení oficiálnej časti si prítomní prezreli výstavu, vrátane autentických prvkov drobnej architektúry z pietnych miest - železobetónového jednoramenného kríža z vojnového cintorína Medzilaborce II. a betónového náhrobníka Šándora (Alexandra) Falba z vojnového cintorína v obci Zborov. Výstava je dostupná v budove Platón na Moyzesovej ulici č. 9 v Košiciach (2. poschodie) od 10. novembra do 15. decembra počas pracovných dní. Video reportáž z podujatia je možné zhliadnuť na www.rtvs.sk.
Pietna spomienka na padlých vojakov vo Veľkrope
V sobotu 11. novembra sa na najväčšom vojnovom cintoríne z prvej svetovej vojny na Slovensku, situovanom nad obcou Veľkrop (okres Stropkov), uskutočnila pietna spomienka na vojakov padlých v tomto ozbrojenom konflikte. Podujatie začalo symbolicky o 11:11 hodine, teda v čase, keď bolo pred 105 rokmi podpísané prímerie, a to kladením vencov k centrálnemu pamätníku. Po vystriedaní jednotlivých delegácií nasledovala hymna Slovenskej republiky. Modlitby za vojakov pochovaných na miestnom vojnovom cintoríne predniesli prítomní kňazi.
Prítomným sa prihovorili aj pozvaní hostia, vrátane zástupcu veľvyslanca Spojeného kráľovstva na Slovensku Andrewa Welsa a honorárneho konzula Rumunska na Slovensku Mareka Sobolu. Príhovory sa niesli v rovine spomienok na udalosti spred vyše 100 rokov, s dôrazom na dôležitosť pripomínania si padlých hrdinov, aby sa hrôzy globálneho vojenského konfliktu viac neopakovali. Na záver pietneho aktu odznela pieseň Večierka (www.youtube.com). Krajský pamiatkový úrad Prešov na podujatí zastupoval Anton Liška. Viac informácií o vojnových cintorínoch z prvej svetovej vojny je dostupných v rozhovore s Antonom Liškom: vychod.sme.sk.
Pietna spomienka v Senici
Pri príležitosti 106. výročia skončenia prvej svetovej vojny sa 11. novembra konala pietna spomienka pri Pamätníku obetí prvej svetovej vojny na Námestí oslobodenia a na mestskom cintoríne v Senici. K pietnej spomienke sa pridali aj žiaci Základnej školy na Komenského ulici. Za každé meno vyryté na pomníku, ktoré prečítal poslanec TTSK Pavol Kalman, žiaci položili k pamätníku sviečku a symbolický vlčí mak. Pietna spomienka pokračovala na senickom cintoríne pri pomníku 1. svetovej vojny zo starej Sotiny. Aj tu pri čítaní mien žiaci k pamätníku položili sviečky s vlčími makmi. Predstavitelia mesta položili kytičku aj k vojnovým pamätníkom v Čáčove a Kunove. Pred pietnym aktom študenti 2. ročníka bilinguálneho štúdia na Obchodnej akadémii v Senici, pod vedením pani učiteľky Slavomíry Masrnovej, pripomenuli vojnové udalosti a oživili program aj príbehmi svojich príbuzných, ktorí sa zúčastnili vojny.
Poučenie z histórie
Pri tejto príležitosti sa natíska myšlienka o nezmyselnosti vojen, o množstve zmarených životov a o obrovských hmotných škodách. Hoci od skončenia 1. svetovej vojny uplynulo už viac ako sto rokov, vojny sa v rôznych častiach sveta s menšími prestávkami a pod rôznymi zámienkami vedú stále. Okrem iného, výroba a predaj zbraní je taký výnosný obchod, že ho je ťažké zastaviť. Deň vojnových veteránov nám slúži ako trvalá pripomienka potreby mieru a dôležitosti udržiavania spomienok na minulé obete, aby sa hrôzy globálnych konfliktov už nikdy neopakovali.