Niekedy si deti zvyknú urobiť zoznam toho, čo by chceli na Vianoce pod stromček. Niekedy to vložia do listu, akoby si to Pán Ježiš mal rovno prečítať. A čo ak to naozaj urobil? Vianoce sú časom hlbokých úvah o pokore a radosti, ktorá pramení z jednoduchosti, rovnako ako aj z narodenia malého Ježiška, ktorý nikdy "netrucoval", ale prijal svoje skromné počiatky.
Detské priania a pravá podstata Vianoc
List Jožka: Túžba po tablete a objavovanie skutočných talentov
Malý Jožko píše: "Ahoj Ježiško, vieš, ja by som chcel pod stromček tablet. Všetky deti v škole už asi majú doma tablet a ja nemám. Môžu sa hrať a pozerať si hocičo a potom sa o tom rozprávajú. A ja sa neviem k nim pridať. Som potom z toho veľmi smutný. Aj sa mi niekedy smejú a odbijú ma, nech idem preč. Mohol by si mi jeden priniesť?"
Odpoveď pre Jožka hovorí: "Milý Jožko, ver tomu, že by som Ti dal aj tri tablety, keby si ich potreboval. Ale poznám veľmi dobre Tvoju situáciu aj to, koľko peňazí majú Tvoji rodičia. Mamka si na ten tablet šetrí už dlho, ale stále nemá dosť. Ale nebuď smutný! Chystajú Ti niečo oveľa lepšie. Vieš o tom, že si veľmi šikovný a talentovaný? Naozaj najlepšie z celej triedy vieš napísať príbeh a veľakrát si kamarátom v niečom pomohol. Budeš naozaj veľmi rád, keď dostaneš novú spoločenskú hru. A vieš o tom, že kedysi deti nemali také veci, ako je tablet? Hrali sa len vonku alebo si doma niečo vyrábali, skladali, kreslili… To je naozajstná radosť. Ak to objavíš aj Ty a pozveš svojich kamošov, neoľutuješ toto rozhodnutie. Ale na ten tablet myslím."
List Emky: Množstvo darčekov a zabudnutá skromnosť
Emka vyjadruje svoje priania veľmi konkrétne: "Ježiško, ja chcem tento rok ako vianočný darček novú Barbie s domom a autom, potom Lego Friends, vieš ktoré. Poníky všetky, celú sériu a aby som nezabudla na tričká s flitrami, jedno so srdiečkom, čo sa mení na kvietok a druhé s mačkou, čo sa mení na psíka. Jasné? Dúfam, že to nepopletieš! A tú ružovú kabelku, čo sa mi minule v obchode tak páčila. Toľko zatiaľ."
Odpoveď pre Emku vyjadruje smútok: "Milá Emka, je mi dosť smutno, keď si čítam takéto listy. Nezabudla si náhodou na niečo? Okrem darčekov. Máš veľmi pestrý zoznam toho, čo by Ťa potešilo. A skutočne sa vieš občas veľmi pekne pohrať s niektorými svojimi hračkami. Ale Tvoje predošlé štyri Barbiny si si už za celý rok ani nevšimla. Márne čakajú na Tvoju hru s nimi. Legá od výmyslu sveta sa Ti povaľujú v škatuliach. Viem, že teraz ide v reklame toto všetko, čo si dala do zoznamu a že sa budeš tešiť a chváliť sa aj kamarátkam, keď to všetko dostaneš. Emka, bol by som rád, keby si si list ešte raz po sebe prečítala. Dá sa napísať inak? Krajšími slovami napríklad? Skús tiež porozmýšľať, či Ti to všetko naozaj treba. Keby si si mohla vybrať len jeden darček? Vieš, na Vianoce si majú ľudia dávať darčeky len ako symbol. Ako radosť z toho, že som sa narodil pre vás. Aj pre Teba. Iné deti, ktorých rodičia nemajú až tak veľa peňazí, dostávajú menej darčekov a tešia sa aj z toho. Lebo ide o tú radosť z maličkostí. Verím, že sa časom naučíš byť skromnejšia a vďačnejšia. Mamke a ockovi môžeš pripomenúť, aby nezabudli ísť s tebou cez sviatky na svätú omšu a predtým na spoveď. A aby sa Ti mohli vo voľnom čase nejako venovať, strávili ho s Tebou. Rozprávajte sa, zahrajte sa spolu. Z toho sa budem tešiť najviac. Tak čo?"
List Natálky: Skromnosť a láska k rodičom
Natálka píše list s hlbokou vďačnosťou: "Milý Ježiško, ja viem, že to nie Ty nosíš darčeky. Ale aj tak Ti chcem napísať. Ďakujem Ti, že sa o mňa staráš aj o celú našu rodinu. Vlastne nám nič také nechýba. Máme všetko dôležité. Jasné, že by som mohla mať aj krajšiu izbu, novú posteľ a oblečenie. Ak ma chceš nejako prekvapiť, tak to nechám na Teba. Nech rodičia vymyslia nejakú drobnosť, ktorá ma poteší. Fakt hocičo. A poraď, prosím, čo darovať na Vianoce im? Zaslúžia si niečo pekné."
Odpoveď pre Natálku odhaľuje: "Milá Natálka, si skromné dievča. A navyše aj veľmi bystré. Mohla si mi pokojne napísať, že sa Ti páčila minule tá kniha o zvieratách. Podľa mňa si ju už zvládneš prečítať. Nehanbi sa. Niekedy treba vyjadriť svoj názor či túžbu. A doprial by som Ti novú zimnú bundu. Neboj sa, postarám sa o Teba a o celú vašu rodinu. Napriek tomu, že s peniazmi idete často na doraz, doprajte si darčeky. Ja už to nejako vymyslím, aby ste mali aj na zaplatenie účtov aj na všetko. Ako si aj sama napísala, drobnosť poteší a nijako to vo vašom rozpočte nepocítite. A chválim Ťa, že myslíš tak veľmi na svojich rodičov. Áno, sú to čestní ľudia, najradšej by som ich odmenil obrovským pokladom. Ale ten majú predsa doma vo svojich deťoch. Možno by radi išli niekam spolu. Čo tak kúpiť lístky do divadla? Nie je to až také drahé a myslím si, že by ich to aj potešilo."
Skromné narodenie Spasiteľa
Cesta do Betlehema a neprijatie
Otecko pripomína, že narodenie Ježiška je pre nás radosťou, ale pre svätého Jozefa a pre Pannu Máriu to vôbec nebolo ľahké. Panna Mária nosila Ježiška pod srdcom a čakala, že ho privedie na svet, keď v tom čase prišiel rozkaz od cisára Augusta, aby sa každý dal zapísať v meste, z ktorého pochádza. Mamička dodáva, že Panna Mária veľmi ťažko putovala po hrboľatej a dlhej ceste. A keď prišli do Betlehema, nikde ich nechceli prijať, lebo Mária čakala dieťa a ľudom bolo veru ťažko poskytnúť im pomoc. Vtedy veruže neboli nemocnice. Namiesto útulnej izbičky dostali maštaľ, namiesto radiátorov maštaľku zohrieval osol a vôl a postieľku s perinou pre Ježiška veru tiež nemali.
Anička sa pýta, prečo musel prísť Ježiško na svet taký chudobný. Otecko vysvetľuje, že Ježiško chcel prísť ako jednoduchý človek, aby k nemu mohli prísť všetci: i chudobní, i utláčaní, i tí, ktorých niečo trápi. Obyvatelia Betlehema poslali Jozefa s Máriou preč. Mamička však ubezpečuje, že Dobrotivý Boh ich predsa nenechal samých. Pomohol im, aby našli hoci aj chudobnú betlehemskú maštaľ a tam Panna Mária darovala svetu Spasiteľa a kráľa. "Vidíte? V chudobe, v pokore a v tichosti koná Pán Boh veľké veci."
Jozef s Máriou po dlhom a náročnom putovaní došli na miesto, kde mal uzrieť svetlo sveta Mesiáš a kráľ. A keď sa tam zdržiavali, nadišiel čas pôrodu. Bola tichá a jasná noc. Mária porodila svojho syna, zavinula ho do plienok a uložila v jasliach.
Prví svedkovia: Pastieri
Anjeli zobudili pastierov a títo nemeškali, vzali svoje chudobné dary a ponáhľali sa k maštaľke. Išli privítať a pokloniť sa novonarodenému Kráľovi. Nenarodil sa v paláci, ako by to mnohí očakávali, alebo v luxusnom dome, či vile, ale narodil sa v chudobe, leží v jasliach na slame. Takto pokorne prichádza na svet Syn Boží. Prišiel, aby patril všetkým, bez rozdielu v každej dobe a každom čase. I dnes sa rozdáva a prichádza aj k nám.
Františka hovorí: "Ozaj muselo to byť veľmi krásne. Vieš ako rada by som bola medzi tými pastiermi? Keby som sa tak mohla Ježiškovi pokloniť a videla ho na vlastné oči." Mamička odpovedá: "Ježiško práve toto čaká od teba." Otecko dodáva: "Ježiško sa nenarodil preto, aby nás raz opustil, ale aby s nami ostal vždy, po všetky dni nášho života. Pozri vo svätom prijímaní k nám prichádza stále, chce k nám prísť."
Kollárovci - Ježiška narodeného (Oficiálny videoklip)
Vianoce v modernom svete: Hľadanie útočiska pre Krista
Rozprávač pripomína, že každoročne na Božie narodenie Mária očakáva v raji tú pozemskú noc, kde v súmraku a smútku sa narodilo jej šťastie. Tohto roku traja pocestní - Svätá Rodina - prišli až z neba na zem. Jozef a Mária s malým Ježiškom hľadajú útočisko v modernom veľkomeste, no nájsť ho je takmer nemožné. Jozef márne hľadá stajňu, ktorú už nahradili veľké budovy so zamknutými zvieratami a byrokratické úrady, ktoré sú zatvorené.
Rozprávač ďalej opisuje: "Svätá rodina s nádejou hľadá nejaký útulok vo veľkom modernom meste. Až po určitých ťažkostiach im dovolia uložiť sa v akejsi neútulnej pivnici. Mária s Jozefom sa s láskou skláňajú nad spiacim dieťatkom, ktoré je prichystané prijať tých, ktorí sa zakrátko - o polnoci budú vyberať k nemu z celého mesta, aby mu vzdali hold… Ale nikto v meste nevedel, že prišli sem a že tu čakajú na pastierov, a na troch kráľov. Nová hviezda síce žiarila na samom prostriedku neba, ale ktože hľadel na oblohu?"
Jozef so smútkom konštatuje: "V takomto čase už nie sú pri stádach." A Mária s bolesťou dodáva: "Bohužiaľ! Nepočujú ani hlas anjela! A králi? Jozef: Všetci králi vymreli. Mária: Mária, či už niet spravodlivých, dobrých, núdznych, ktorí by vzdali česť môjmu Synovi? Či už niet na zemi takých, ktorí by sa nehanbili svoju vieru na verejnosti? Jozef: Ale áno, Mária, oni sa zabávajú! Zažali stromček, prichystali darčeky, zjedia dobroty, ktoré si pripravili na štedrovečerný stôl. Ale nás už mnohí nepotrebujú! Veď čo mi im môžeme dať? Mier, pokoj, radosť… Vráťme sa späť do neba, odtiaľ nás nikto nemôže vyhnať! Keď nás už nechce prijať, opustíme ju."
Mária však vidí, ako sa malý Ježiš zachvel a slzička sa mu skotúľala po tváričke. "Moje Dieťatko chce zem! Ona mu patrí! Pre ňu sa narodil, pre ňu zomrel… Jozef, ty si určite nepozeral dobre. Naši pastieri sa skryli, naši králi sa schovávajú. Pýcha a jej sluhovia rozsievajú takú tmu, že v nej všetci blúdia, ale oni sú tu na zemi!"
Posolstvo pokory a čestnosti
Stretnutie Jozefa a Martina: Viera v každodennom živote
Jozef, kráčajúc mestom, si všíma ľudí. Na námestí ho zaujme Juraj, smutný, no nie bezradný, vychádzajúci z obchodného domu a počítajúci biedny zvyšok peňazí z výplaty. Stretáva Martina, ktorý si spôsobil vážny úraz a trápi sa, ako uživí rodinu. Juraj mu radí: "To si nevieš nejako šikovne pomôcť? Počúvaj, ja už vyše roka žijem na podpore a pritom načierno pracujem u jedného súkromníka. Zariaď si to aj ty tak. Veď mnohí to dnes tak robia." Martin však odmieta: "Áno, ale to by nebola pravda. Nemôžem predsa podpísať klamstvo." Juraj nazlostene odchádza, no Jozef oslovuje Martina: "Poď so mnou. Hľadal som ťa." Tým ukazuje, že v tme moderného sveta sú stále ľudia, ktorí si ctia pravdu a čestnosť, a práve k nim Ježiš prichádza.
Stromček a jeho sen: Premena jednoduchosti na radosť
Kedysi dávno v hustej hore jedľa stála, ovenčená snehom spala. Raz sa jej zdôverila malá jedľa, o čom snila. "Ach, čo sa mi mamka snilo," povedala milo. "Ani by som neverila, že som to vo sne prežila." Mamka jedľa sa smiala a konárom ju pohladila. "No povedz mi, moja milá, akýže si sníček mala?"
"Stala som si na stolíku, okolo mňa plno kriku. Ovenčená, okrášlená, veselá a natešená. Čo by aj nie - dieťa hlási, zo striebra som mala vlasy. Bože a tie krásne šaty a na čele aká krása, zlatý anjel ligotá sa. Sviečky tie, čo mi dali, konáre mi ohrievali. Len som sa ich trocha bála, že mi nové šaty spália. Okolo mňa veľký, malí peknú pieseň zaspievali. Dieťatko že narodené dnes je v meste Betleheme." Mať jedľa sa zadívala, múdrou hlavou zakývala. "Či vieš prečo, drahé dieťa, dnes hviezdičky inak svietia?"
Tento sen jedličky symbolizuje premenu, ktorá nastáva počas Vianoc - premenu jednoduchosti na krásu, chladu na teplo a ticha na radosť zo spievania o narodení Spasiteľa. Je to pripomienka, že aj z toho najmenšieho a najpokornejšieho môže vzísť niečo nádherné a plné svetla.
Vianoce: Neustála prítomnosť a Boží dar
Mamička hovorí: "Viete deti, Ježiškovo narodenie bolo niečo úžasne krásne. Prišiel k nám ako malé dieťa, aby sa ho nikto nebál. Prišiel k vám, deťom i k nám dospelým, aby sme sa mohli všetci stať Božími dietkami. Doniesol nám radosť a volá nás k sebe, aby sme prišli k nemu a cez neho do nebeského kráľovstva."
Otecko potvrdzuje: "Je to veru tak. Narodenie Ježiška je pre nás radosťou." A dodáva: "Ježiško sa nenarodil preto, aby nás raz opustil, ale aby s nami ostal vždy, po všetky dni nášho života. Pozri vo svätom prijímaní k nám prichádza stále, chce k nám prísť. Mamička: Vidíš, Vianoce môžeme prežívať stále. Otecko: A vôbec sa ho nemusíme báť, lebo On chce, aby mohol prebývať v nás. Preto si vzal telo a stal sa jedným z nás."
Vianoce nie sú len o darčekoch a vonkajšej okázalosti, ale o hlbokom vnútornom zážitku, o prijatí pokory a lásky, ktorú nám Ježiš priniesol. Tak ako malý Ježiško nikdy "netrucoval", ale prijal svoje skromné narodenie, aj my sme pozvaní objaviť radosť v jednoduchosti, vďačnosti a otvorenom srdci pre druhých.