Peter Modrovský: Život a kariéra tanečníka a trénera

Známy tanečník Peter Modrovský sa preslávil hlavne účinkovaním v tanečnej šou Let´s Dance. Peter Modrovský sa narodil 27. novembra 1983 v Bratislave. Vychovávala ho len mama a babka, keďže ich otec hneď po jeho narodení opustil.

Začiatky tanečnej kariéry

Tanečník už od malička dral topánky skôr na parkete ako na trávniku. Peter Modrovský začal svoju tanečnú kariéru ako 8-ročný v tanečnej škole Jagermajster, kde ho učili manželia Jágerskí. Do tanečnej ho prihlásila mama, keď mal Peter osem rokov. Mama videla, že si púšťa platne Michaela Jacksona a v bielych ponožkách tancuje na koberci, a to bol vlastne impulz pre ňu, aby ho dala na tanec. Peter sám priznáva, že to možno spravila z obavy, aby "nevyvádzal žiadne šarapaty."

Zo začiatku sa mu chlapci v škole posmievali, lebo oni hrali futbal. Avšak, keď Peter potom prišiel s krásnou tanečnou partnerkou zatancovať do školy, začali mu závidieť.

Mladý Peter Modrovský tancuje na parkete

Prvé úspechy a tréneri

Ťažko zadefinovať, čo bol Petrov hlavný úspech, lebo úspechov bolo pomerne veľa. Vyhrávali domáce aj zahraničné súťaže a neskôr to bolo o tom, získať čo najviac bodov vo svetovom rebríčku. Tam sa pohybovali medzi 30. a 40. miestom, čo bol celkom slušný úspech, a, samozrejme, získal titul majster Slovenska. Spolu s tanečnou partnerkou Barborou Jančinovou sa umiestnili vo svetovom rebríčku na peknom 33. mieste. Spoločne sa stali majstrami Slovenska v šou, vicemajstrami Slovenska v štandardných tancoch, vicemajstrami Slovenska v 10 tancoch, finalistami mnohých tanečných súťaží v zahraničí, napríklad v Kanade, Paríži, Singapure, San Franciscu a po celej Európe. V roku 2006 sa stali Majstrami Slovenska v Exibícii štandardných tancov.

Elenka Jágerská bola Petrovou úplne prvou trénerkou spolu s manželom Igorom Jágerským, keď bol malý chlapec. Od začiatku do jedenástich rokov bol čisto pod patronátom Elenky. Neskôr pokračovali aj so zahraničnými trénermi. Dá sa povedať, že od pätnástich rokov už boli s tanečnou partnerkou často v Anglicku a v Taliansku, kde ich trénovali aj zahraniční tréneri. Teraz sa karta obrátila a Elena Jágerská je trénerkou v Petrovej tanečnej škole, čo je pekná paralela.

Tanečná škola a pracovná etika

Už ako malý chlapec Peter viac-menej robil všetko, aj manuálne práce. Mamina, tým, že bola na neho sama, to nemala úplne jednoduché. Robila na železnici denné a nočné smeny, ešte chodila pomáhať do kuchyne, upratovať. Peter hovorí, že mamina mala pracovný čas pomaly 18 hodín. Našťastie, babka vykryla niektoré povinnosti a vodila ho na tanečnú. Aj on pomáhal a robil všetko, čo sa dalo. Dodnes si sám umýva tanečné sály. Dokonca má choreografie umývania podlahy, púšťa si hudbu a umýva.

Peter už od tínedžerských rokov brigádoval, aby to mamine trošku uľahčil. Asistovať v tanečnej škole začal asi v trinástich rokoch. Predĺžené venčekové kurzy už vtedy viedol a od šestnástich učil aj kurzy pre dospelých, takže tam už naberal skúsenosti. Vďaka tomu videl veci aj z druhej strany, čo mu veľmi pomohlo pri štarte vlastnej tanečnej školy. Rýchlo totiž zistil, že mať tanečnú školu nie je len o tanci, ale treba riešiť, že chýba záchodový papier, treba opraviť svetlo, zohnať peniaze, dobudovať či zabezpečiť marketing. Zrazu zistil, že nie je len učiteľ, ale aj stavbár a montér.

Televízna kariéra a šou Let's Dance

Peter sa hlavne preslávil ako tanečník v šou Let´s Dance, kde už v prvej sérii svoju partnerku herečku Zuzanu Fialovú doviedol k prvému miestu a získal titul Kráľ tanca. V tretej sérii obsadil 3. miesto s Adelou Vinczeovou (Banášovou) a vo štvrtej sérii získal 1. miesto s Nelou Pociskovou. V druhej sérii bol supervízorom a v projekte Tanec snov pôsobil ako porotca.

Jakub prekvapil, s kým si túži zatancovať: Čo by na to povedala jeho Petra?💃🕺 | Let's Dance 2026

Tanečná akadémia Dansovia a medzinárodná súťaž

Peter je nielen úspešným tanečníkom, ale aj aktívnym trénerom. Je učiteľom tanca a zakladateľom Tanečnej akadémie Dansovia, ktorá má jednu z najväčších základní detských a juniorských tanečných párov na Slovensku. Peter Modrovský je tiež zakladateľ prestížnej medzinárodnej súťaže Grand Gala pre deti a juniorov.

Koučovanie páru so zdravotným znevýhodnením v Let's Dance

V tohtoročnej tanečnej šou Let´s Dance sa objavila aj výnimočná dvojica - Patrícia Piešťanská tvorila súťažný pár so Šimonom Jakušom, sympatickým mladíkom s Downovým syndrómom. Bolo to po prvý raz, keď sa v tejto šou postavil na parkete niekto s takýmto zdravotným znevýhodnením. Ich koučom a trénerom počas celého pôsobenia v tanečnej súťaži bol tanečný tréner Peter Modrovský, ktorý mal vtedy 41 rokov.

Peter Modrovský trénuje Šimona Jakuša a Patríciu Piešťanskú

Skúsenosti s iným prístupom

Toto už bola desiata séria Let´s Dance. Z toho v piatich Peter tancoval, v troch robil supervízora a choreografa. V tomto roku nešiel do šou plnohodnotne, lebo po kovide sa projekty v jeho tanečnej škole znásobili a už tomu nedokázal venovať štyri mesiace v roku. Preto prišlo celkom vhod, že dokázal v obmedzenom režime prispieť do súťaže. Pri práci so Šimonom sa používala úplne iná metodika, učili sa hravou formou základné tanečné kroky. Tvorcovia šou pri oslovení Šimona vedeli, že bude musieť mať osobitný prístup, že tanečné tréningy bude treba uchopiť inak. Tým, že Peter s trénerkou Elenkou Jágerskou majú s týmto skúsenosť, pričom Elenka dokonca výrazne väčšiu, lebo pracuje s hendikepovanými tanečníkmi niekoľko rokov, tak ich oslovili, či vedia túto dvojicu vziať k sebe. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa Šimon dokázal naučiť choreografiu za taký krátky čas. Nie je to ľahké ani pre ostatných tanečníkov.

Pre talentovaných hercov, ktorí majú pohybové zdatnosti, sú tri dni nácviku choreografie neuveriteľne náročné. V prípade, že sa pracuje s hendikepovaným človekom, to chce výrazne viac času. Napriek tomu sa im to so Šimonom a Paťou podarilo zvládnuť bez toho, aby ľudia cítili, že ťahajú za kratší koniec.

Metodika práce so Šimonom

Šimonovou výhodou je obrovská disciplína a precíznosť. Čo Peter povedal, to si Šimon okamžite zapísal a chcel to robiť. Dokonca mal v telefóne videá, ako sa má rozcvičovať pred tréningom. Bol v tomto veľmi systémový, aj vďaka rodičom a celému tímu. To je jeho obrovský dar, a preto si dovolili risknúť aj niektoré veci, ktoré neboli jednoduché. Samozrejme, sú tam isté rozdiely, ale nie výrazné. Vďaka svojim skúsenostiam Peter vedel byť efektívny a vedel odhadnúť, čo sa Šimon dokáže naučiť a čo nie. Niektoré prvky z predchádzajúcich kôl repasovali a použili v inom tanci, lebo sa nedá robiť všetko nanovo. Ale to sa robí aj pri iných pároch, viacerí na tom boli pamäťovo možno ešte horšie než Šimon.

Šimon všetko zvládal vynikajúco, okrem kola, keď tancovali čaču. Tam prišiel moment, že Šimon sa otočil do publika, ľudia mu začali tlieskať a on svoju radosť vyjadril tým, že zrýchlil v tempe. Vždy, keď sa nedíval na Paťku, ale na burácajúce publikum, tak pridal. Bolo to ale sympatické, milé. Inak všetky živé prenosy išiel presne na hudbu so správnymi krokmi. V kole, keď mal práve narodeniny, bol trochu rozkokošený, lebo mu každý gratuloval, a trochu sa prestal koncentrovať na tanec.

Rodičovské zázemie a vypadnutie zo súťaže

Peter skladá klobúk dolu pred tým, ako Šimonovi rodičia dokázali pre neho aj pre ostatné deti vybudovať zázemie a ako zvládajú servis pri piatich deťoch. Nesmierne citlivým gestom pre Petra je aj to, že si adoptovali dcéru Adelku s Downovým syndrómom, aby v tom Šimon nebol sám.

Na otázku, či bol Šimon pripravený prijať kritiku od poroty, Peter s úsmevom hovorí, že to nevedel odhadnúť nikto. Bol vtedy na prenose v hľadisku a sám netušil, ako zareaguje, keď vypadne. Spoliehal sa, že to bude prirodzená reakcia, a to je na tom krásne, že akokoľvek by zareagoval, boli by to prirodzené emócie. Tam nie je priestor na nejaký kalkul. Peter svojim zverencom vždy hovorí: choďte to stokrát zle, ale len raz vám to musí vyjsť dobre - na živom prenose. A to sa im darilo. Pripravoval Šimona na to, že sa môže stať, že vypadne, ale on oponoval: "Nevypadnem!" Samozrejme, že keď Šimon vypadol, bolo mu to ľúto. Zvládol to však, pár dní bol smutný, že ho nikto nevolá na televízne dokrútky, tréningy sa skončili, ale potom to prijal.

Záujem o tanečný šport a budúcnosť

Ako dlhoročný tanečník, tréner a majiteľ tanečnej školy vie Peter posúdiť, ako sa mení záujem o tanečný šport a spoločenské tance. Spoločenské tance majú storočnú tradíciu a bolo by super, keby to bolo ako kedysi, keď to bolo viac-menej povinné. Peter si myslí, že by to bol prínos aj pre mladých ľudí, keby sa výuka spoločenských tancov dostala do škôl. Keby mali možnosť vybrať si napríklad medzi etikou a spoločenskými tancami. Napríklad už roky to takto funguje na jednom bratislavskom gymnáziu. Je to príjemný pohľad, keď vidí mladých ľudí, že nedržia v ruke mobily, ale tancujú so spolužiačkou a naučia sa osem tancov.

Vždy, keď je venčekový kurz, tak rodičia od dojatia plačú. Sú prekvapení, čo dokázal za dva mesiace ich tínedžer, ktorý predtým prišiel domov, hodil tašku do kúta a hral sa na počítači.

Kurzy tanca a náročnosť

Záujemcovia o kurzy tanca majú široké vekové rozpätie. Najstarší majú možno okolo sedemdesiatky. V stredu ráno mávajú v škole kurz pre petržalských seniorov, kde mávajú bežne ľudí nad 70 rokov. Vo väčšine sú to sólo dámy, ale občas sa tam mihne aj nejaký pán. Okrem toho robia venčekové kurzy pre stredoškolákov, tanečné kurzy pre deti od štyroch rokov, chodia k nim tancovať manželské páry, budúci mladomanželia, ktorí sa chcú naučiť svadobný tanec. V tanečnej škole majú množstvo nadaných detských a juniorských párov, ktoré chodia na súťaže.

Tréningy, ak je tam len jeden pán, sú špecifické. Rozcvičia sa, učia sa kroky jednotlivých tancov - rumba, čača a podobne a počúvajú pri tom hudbu. Niektoré dámy majú špeciálne hodinky, ktoré im merajú tlak, vypotené kalórie, kroky. Obyčajne urobia okolo 6000 krokov na tréningu, takže ten výdaj energie tam je.

Dámy, ktoré nemajú partnera a učia sa najmä latinskoamerické tance, môžu nastúpiť do kurzu prakticky počas celého roka. Optimálne je prihlásiť sa v máji, v júni a začať od septembra. Na individuálne hodiny, napríklad na nácvik svadobného tanca, sa môžu záujemcovia prihlásiť hocikedy, individuálnu výučbu robia po celý rok. V auguste majú tanečný letný tábor pre malé deti od päť rokov, zápis aktuálne prebieha.

Financovanie tanečného športu

Tanečný šport nie je lacná záležitosť. Zo začiatku to nie je také finančne náročné, ale keď už sa začne byť úspešným - a nielen doma, ale aj vo svete - už to peňaženka pocíti. To už sú drahšie šaty, drahší tréneri. Peter má pocit, že ľudia už spoločenským tancom akoby nefandili, že sú čosi ako prežitok. Patria pod ministerstvo cestovného ruchu a športu, ale vnímajú ich viac ako kultúrny subjekt. Na ministerstve kultúry im dotáciu neschvália, lebo majú argument, že patria pod šport. Tam zas povedia, že áno, patria pod šport, ale koeficient je taký malý, že na konci dostanú menej peňazí ako za všetky tie vybavovačky, papierovanie a zriadenie transparentného účtu. V tomto je to veľmi slabé. Veľakrát Peter dal do tanečnej školy vlastné peniaze, aby mohli k nim zavolať napríklad zahraničných trénerov. Ale to sa už bavíme o deťoch, ktoré majú nejaké výsledky, to už ide do peňazí. Ale aj to sa dá riešiť - na začiatku sa zaplatí veľa, ale potom, keď deti z tých šiat vyrastú, vedia ich pomerne dobre predať a čosi doložiť na lepšie, drahšie šaty. Je možné podporiť tanečníkov formou dvoch percent z daní, rodičia si tiež zháňajú sponzorov pre svoje deti.

Ľudia majú možno skreslenú predstavu o tom, že ako úspešný tanečník a tréner musí byť bohatý, preto by im mali prispievať na tanečnú školu. S úsmevom hovorí, že áno, je to tým, že keď sa objaví v televízii, tak asi je bohatý, keď má na konte množstvo tanečných titulov, tak asi je bohatý, má tanečnú školu - musí byť bohatý! To však vôbec nie je pravda. Má veľa priateľov, ktorí mu pomohli v začiatkoch, keď prerábal tanečnú školu, ale to sa nedá podporovať dvadsať rokov. A keď sa mu občas podarí vybaviť nejaký sponzoring na tanečnú súťaž, to je super, vtedy je v mínuse len trochu. Ale na ďalší rok ten sponzoring už nemusí byť a s veľkou pravdepodobnosťou ani nebude.

Budúcnosť spoločenských tancov

Peter nie je až taký skeptický. Lebo nech už to bude akokoľvek, o desať rokov budú možno spoločenské tance jedinou komoditou, kde bude možný fyzický kontakt jedného pohlavia s druhým pri hudbe priamo na sále. V dobe umelej inteligencie majú taneční tréneri istú výhodu. Stále musia fyzicky zdvihnúť tanečníkovi ruku a napraviť mu držanie hlavy, postoj tela, to sa nedá naučiť z internetu. Peter si myslí, že keď svet bude o pár rokov taký izolovaný, že všetko bude virtuálne a ľudia sa nebudú stretávať, tak tanečníci budú taká vychytávka, že "aha, tam ešte existuje živý kontakt!" Možno to bude dokonca zakázané a ľudia budú do tanečnej chodiť "na tajňáša," aby si potichučky pustili čaču. V tomto majú možno ešte trochu času, pokiaľ ich aj v tanci niečo nenahradí.

Osobný život a vzťahy

Peter Modrovský sa preslávil hlavne účinkovaním v tanečnej šou Let´s Dance, kde si našiel aj svoju terajšiu priateľku moderátorku Adelu Banášovú. Neskôr ju vymenil za moderátorku Adelu Banášovú, Nelu Pociskovú a Gabrielu Gunčíkovú. Poslednou tanečnou partnerkou bola Gabriela Gunčíková.

Práve jeho druhá tanečná partnerka, Adela Banášová, sa mu stala osudovou. Spojenie vtipnej moderátorky a charizmatického usmievavého tanečníka bola trefa do čierneho. A tak sa Peter začal objavovať po boku slávnej moderátorky Adely Banášovej. Ubehli však dva roky a pár sa nečakane rozišiel. Po pár mesiacoch odlúčenia však dvojica usúdila, že patrí k sebe. Momentálne je Peter tanečný inštruktor.

Peter Modrovský a Adela Banášová spoločne

Súčasný život a sociálne siete

Peter svoj život reguluje sám, celkom mu vyhovuje ticho okolo jeho osoby. Žije šťastný a pohodový život. Keď je človek súčasťou veľkých projektov, ako je aj Let´s Dance, tak neunikne mediálnemu ošiaľu. Už pri vstupe na neho číhajú fotografi pri fotostene, ale on to nepotrebuje a nerád sa prezentuje.

S úsmevom hovorí, že úplne vyvrátil mýtus, že kto nie je na sociálnych sieťach, akoby neexistoval. Má webovú stránku, o ktorú sa mu starajú, ale osobný účet na sociálnej sieti nemá. Priznáva sa, že tie technológie ani nevie úplne používať. Občas má pocit, že je jeden z posledných ľudí na tomto svete, ktorý nie je na sociálnych sieťach. Stretáva sa však s tým, že ľudia mu práve toto začínajú závidieť.

tags: #peter #modrovsky #narodeniny