Vianočné piesne, Ježiško a čaro vianočných darčekov

Vianoce sú obdobím radosti, pokoja a rodinných stretnutí, ktoré neodmysliteľne sprevádzajú tradičné piesne, príbehy o narodení Ježiška a samozrejme, očakávanie vianočných darčekov. Toto sviatočné obdobie je plné zvykov, ktoré sa v priebehu storočí vyvíjali a dodnes pretrvávajú v srdciach mnohých ľudí.

Kúzlo Vianoc a vianočné piesne

Vianočné piesne sú neoddeliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry, ktorá rozpráva príbeh o narodení Spasiteľa a šíri posolstvo lásky a nádeje.

Narodenie Ježiška a koledy

Mnohé koledy sa venujú samotnému narodeniu Ježiška, opisujúc prosté, no zázračné udalosti v Betleheme. Piesne nás prenášajú do maštale, kde sa narodil Spasiteľ.

Čas radosti, veselosti je jednou z takýchto piesní, ktorá oznamuje radostnú novinu:
Čas radosti, veselosti svetu nastal nyní,
porodila Spasiteľa Mária bez viny.
V jasliach v Betleheme, na slame, na zime
leží malé dieťa milé, Pán zeme, Pán zeme.
Aké veci ľudia všetci od dávna čakali,
to anjeli dnes veselí nám už zvestovali.
A preto plesajme a Bohu ďakujme
Pacholiatku, nemluvniatku spievajme, spievajme.
Dieťa krásne, svetlo jasné, Ježiš náš milý,
z čistej Panny svetu daný, poklad roztomilý.
Kráľu náš, Pane náš, skloň sa k nám jak náš Pán
s milosťami, s radosťami prídi sám, prídi sám.

Pieseň Narodil sa Kristus Pán vyzdvihuje význam tejto udalosti:
Narodil sa Kristus Pán! Veseľme sa!
Z ruže kvietok skvitol nám; Radujme sa!
Z života čistého, z rodu kráľovského
Kristus Pán narodil sa.
Prorokmi nám hlásaný: Veseľme sa!
Na svet nám je poslaný: Radujme sa!
Z života čistého, z rodu kráľovského
Kristus Pán narodil sa.
Človek je učinený: Veseľme sa!
By bol večne spasený: Radujme sa!
Z života čistého, z rodu kráľovského
Kristus Pán narodil sa.

Tajomné ticho nad Betlehémom v polnočnej chvíli zázrak čaká. V tom jasná hviezda na nebi skvie sa, zástup nebeských poslov plesá. Ježiš je tu, láska je tu, vstávajte ľudia, život je tu. Boh sám je tu. Vstaň, človek, nespi, kráčaj za svetlom, tam nájdeš Boha, lásku svoj cieľ. Kým anjel spieva, čaká nás Ježiš, choď oznám všetkým radostnú zvesť.

Pastieri a anjeli

Prví svedkovia narodenia Ježiška boli pastieri, ktorým túto radostnú zvesť oznámili anjeli.

Pieseň Povedzte nám, pastierovia zachytáva túto udalosť:
Povedzte nám, pastierovia, čo ste videli,
keď ste sa tak o polnoci všetci rozbehli?
Videli Dieťatko, krásne Pacholiatko,
narodené v Betleme.
Ktože vám čo o Dieťati tomto povedal?
Ja by som bol s vami ta šiel, keby som bol znal.
Anjeli spievali, nám oznamovali,
že sa Kristus narodil.
V chladnej noci jak obstojí Dieťa prekrásne,
keď v stajni nieto ničoho, len biedne jasle?
Vôl, osol dýchajú a tak zohrievajú
to prekrásne Dieťatko.

Anjelské zvesti sú kľúčové v piesni Hľa, zástup zboru anjelského:
Hľa, zástup zboru anjelského
prichodí z neba vysokého,
budí zo sna sladkého
strážcov stáda ovčieho
spievaním, spievaním, spievaním.
Sláva buď Bohu najvyššiemu
a pokoj človeku hriešnemu,
lebo prišiel Spasiteľ,
hriešnikov Vykupiteľ,
na ten svet, na ten svet, na ten svet.
V jasličky Matka ho vložila,
zima ho ukrutne mrazila,
ale hneď vôl a osol
jeho biede pomohol
dýchaním, dýchaním, dýchaním.

Ďalšia pieseň, Do hory, do lesa, valasi, vyzýva k činom:
Do hory, do lesa, valasi,
či horí v tom našom salaši?
Radosť veľká sa zjavuje
a tento svet potešuje.
Kračajte, bratkovia, k jasličkám,
aby ste zjavili všetko nám.
Počkajte nás, milí bratkovia,
nebeskí lietajú duchovia.
Sláva Bohu! Zrodila Panenka Dieťa nám,
v jasličkách vložené leží tam.
Mesiáša čakaného,
Boha na svet vteleného.
Poďme a vítajme vznešené Dieťatko,
ležiace na sene.

Pieseň Pastiery, pastieri tiež nabáda k ponáhľaniu do Betlehema:
Pastiery, pastieri, hore vstaňte,
do Betlehema sa ponáhľajte.
Aby ste Ježiška privítali,
pred ním na kolená pokľakali.
Anjeli pastierov zo sna budia,
nech spev ich počujú všetci ľudia.
Sláva buď Otcovi na výsosti
a pokoj buď ľuďom živým v cnosti.
Buď od nás, Ježiško, privítaný,
ktorý si zrodil sa z čistej Panny.
Nech tebe slúži vždy celý náš svet,
veď tys nám doniesol útechy kvet.

Želania a dary pre Ježiška

Koledy často obsahujú motív darov a prianí pre novonarodeného Ježiška, vyjadrujúc úctu a lásku.

Pieseň Jak si krásne, Jezuliatko predstavuje jednoduché dary:
Jak si krásne, Jezuliatko,
vprostred biedy pacholiatko.
Pred Tebou padáme,
dary Ti skladáme.
Ja Ti nesiem dve kozičky,
by Ti zahriali nožičky.
Ja zas mliečka málo,
by sa líčko smialo.
Ja Ti nesiem veselého
baránka zo stáda svojho.
S ním sa môžeš hrávať,
veselo zabávať.
A my biedni, čo Ti dáme?
Darovať Ti nič nemáme.
My Ti tu zahráme,
pieseň zaspievame.

V kolede Narodil sa Ježiško sa spieva:
Ježiško náš maličký, my Ťa radi máme,
naše malé srdiečka do daru Ti dáme.

Z piesne Šťastia, zdravia, pokoj svätý sa dozvedáme, že tie najcennejšie dary sú priania:
Netreba mu mliečka brať, bo ho nasýtila mať.
Krásne vinše a nič inšie máte mu poslať.

Symboly radosti a domova

Okrem duchovných tém sa vianočné piesne dotýkajú aj svetských symbolov Vianoc a prianí šťastia.

Kúpil otec rybu pripomína štedrovečerný stôl:
Kúpil otec rybu dnes na svitaní,
už si pekne pláva doma vo vani.
Sem tam hodí chvostom, sem tam spraví čľup,
len sa milý kaprík, len sa pekne kúp.
Kúpil otec rybu veľkú ako hrom,
rybinou a sviatkom vonia celý dom.
Od rána sa v izbe stromček ligoce,
kúpil otec rybu, veď sú Vianoce.

Pieseň Vyrástol nám stromček opisuje ozdobený vianočný stromček:
Vyrástol nám stromček v izbe pod oknom,
ihličím a sviatkom vonia celý dom.
Striebro hviezdičiek sa na ňom ligoce,
aby každý vedel, že sú Vianoce.
Aké sú to zväzky, aké noviny,
roztrhli sa mraky, biele periny.
Keď nám hlávky nocka spánkom omoce,
bude sa nám snívať, že sú Vianoce.

Všeobecné priania šťastia a zdravia zaznievajú v piesni Šťastia, zdravia, pokoj svätý:
Šťastia, zdravia, pokoj svätý vinšujeme Vám,
najprv Pánu gazičkovi a potom aj Vám.
Z ďaleka my ideme, novinu Vám nesieme,
čo sa stal, prihodilo v meste Betleme.
Šťastia, zdravia, pokoj svätý vinšujeme Vám,
všetkým ľuďom dobrej vôle, všetkým stvoreniam.
Z ďaleka my ideme, novinu Vám nesieme,
že sa Kristus Pán narodil v meste Betleme.

Podobné priania pre celú zem prináša pieseň Daj Boh šťastia tejto zemi:
Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej.
Nech im slnko jasne svieti každý Boží deň.
Nech ich sused v láske má, nech im priazeň, pokoj dá.
Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej.
Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým národom.
Nech im svetlo hviezdy lásky ožiaruje dom.
Hladným chleba dobrého, chorým zdravia pevného.
Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým národom.
Dopraj, Bože, svojmu dielu večné trvanie.
Nech sa samo nezahubí, všetci prosíme.
Rybám čistej vody daj, vtáctvo a zver zachovaj.
Dopraj, Bože, svojmu dielu večné trvanie.

Univerzálna pieseň pokoja

Jedna z najznámejších a najdojímavejších vianočných piesní je nepochybne Tichá noc.

Tichá noc, svätá noc, všetko spí, všetko sní,
sám len svätý bdie dôverný pár,
stráži Dieťatko, nebeský dar.
Sladký Ježiško spí, sní,
nebeský tíško spí, sní.
Tichá noc, svätá noc! Anjeli zleteli,
najprv pastierom podali zvesť,
ktorá svetom dnes dáva sa niesť.
Kristus spasiteľ je tu,
Tešiteľ sveta je tu!
Tichá noc, svätá noc! Spásy liek prijal svet;
otvorila sa nebies už sieň,
milosť zahnala ta hriechov tieň.
Takú, Ježiško, moc máš.

Vianočné darčeky a detské priania

Pre deti sú Vianoce synonymom darčekov a vzrušujúceho očakávania. Ich predstavy o tom, ako sa darčeky dostanú pod stromček, sú často plné fantázie.

Už len pár dní nás delí od najkrajších sviatkov v roku, najmä tí najmenší sa tešia, že pod vianočným stromčekom si nájdu bohatú nádielku. Deti z Materskej školy na Ulici Sládkovičovej v Žiari nad Hronom presne vedia, čo by pod ním chceli nájsť. Niektoré z nich sa poistili a Ježiškovi svoje priania aj napísali. Romanko Majer tvrdí, že bol celý rok dobrý a hoci Ježiškovi nenapísal, pod vianočným stromčekom by chcel nájsť „takú hru s potvorami a soba, ktorého som videl v obchode“.

Vikinka Pavlíková by zase chcela bábiku Shushu a dala to Ježiškovi aj na vedomie. Vraj mu napísala svoje prianie. S autíčkami sa rada hráva Kristínka Štefaňáková. Aj na Mikuláša dostala autíčko a vláčik. „Mám malého bračeka a tak som darčeky dala jemu,“ hovorí. Na Štedrý večer chodia k starej mame a tak Ježiško bude mať sťaženú úlohu. Darčeky jej musí doniesť tam. „Aj ku nám chodí Ježiško a už sa na neho teším,“ pridáva sa do diskusie Simonka Záhorecká.

Detské očakávania a teórie o Ježiškovi

Deti majú rôzne predstavy o tom, ako Ježiško darčeky nosí a aký je.

Ako to na Ježiška chodí, všetkým vysvetlila Dominika Vidovičová. „Keď príde Ježiško, dáva darčeky všetkým. Aj ozdoby. Príde z neba a vojde dnu dverami. Potom nám ozdobí stromček motýlikmi, ježkami, slimáčikmi.“ A čo by ona chcela pod stromček? „Ježiškovi som nenapísala, len som si povedala, že chcem poníka, Barbinu a bábiku,“ vysvetľuje.

S Dominikininou teóriou, ako sa darčeky dostanú pod vianočný stromček, nesúhlasil Romanko. Podľa neho Ježiško žije na Severnom póle a na Vianoce príde k nám na saniach. „Do bytu sa dostane oknom,“ dodáva. Vikinka zase tvrdí, že k starkej Katke príde Ježiško cez komín a keďže u nich doma komín nemajú, nechajú otvorené dvere. „Mamina sa nebude báť, že namiesto Ježiška prídu zlodeji,“ hovorí s istotou. Simonka len počúvala svojich kamarátov a asi sa jej ani jedna z teórií nepozdávala, viac svetla do tejto záhady však nepriniesla.

Svetoví nositelia vianočných darčekov

Hoci na Slovensku nosí darčeky pod stromček Ježiško, vo svete úradujú rôzne postavy, od Deda Mráza až po Vianočné poleno.

Ježiško na Slovensku a v strednej Európe

Najznámejším nositeľom darčekov na Slovensku je Ježiško, hoci v uplynulých rokoch začína prenikať aj Santa Claus. Možno si to človek vždy neuvedomí, no Ježiško okrem Slovenska rozdáva darčeky aj v Česku (ako Ježíšek), Maďarsku (ako Jézuska) a Rakúsku (ako Christkind).

Rôznorodosť tradícií v Európe

Vo väčšine krajín Európy si rozdávanie darčekov zvyčajne „delia“ dve rôzne bytosti. Výnimkou je Poľsko, kde deti obdarúva zrejme najviac rôznych nositeľov z celej Európy. Okrem Ježiška je to aj Święty Mikołaj (Svätý Mikuláš), Gwiazdor a Gwiazdka (Hviezdko a Hviezdička) a Aniołek (Anjelik).

Mikuláš okrem Poľska obdarúva deti aj na západe Ukrajiny a Bieloruska, o povinnosti sa však delí s Dedom Mrázom. Ten pôsobí na východe oboch štátov, v Rusku i na Balkáne, kde navštevuje deti v Bulharsku a štátoch bývalej Juhoslávie - okrem Chorvátska. Zvláštnosťou Deda Mráza je, že darčeky nerozdáva na Vianoce alebo Prvý sviatok vianočný, ale na Silvestra alebo Nový rok. Pripomína tak Bazila Veľkého, ktorý obdarúva deti v Grécku. Bazil bol rovnako ako Mikuláš kresťanský biskup. Žil v Caesarei kapadóckej a v 4. storočí bol jednou z vedúcich osobností kresťanstva. Zomrel 1. januára 379, grécke deti preto obdarúva práve v tento deň.

Severskí a iní darconosiči

Bytosť rozdávajúca darčeky má najčastejšie podobu starca s bielou bradou a bielymi vlasmi, odetého v červenom kožuchu lemovanom bielou kožušinou. Joulupukki v doslovnom preklade síce znamená „Vianočný cap“, darčeky však rozdáva starec, ktorý akoby z oka vypadol Santovi. Joulupukki na rozdiel od neho však nebýva na Severnom póle, ale v Laponsku. V Nórsku nosí darčeky Julenissen, vo Švédsku zase Jultomten.

Na Islande rozdávajú darčeky Jólasveinar (Vianoční chlapíci). Kým v Poľsku pôsobí najväčšie množstvo jedinečných „darčekonosičov“, Island jednoznačne víťazí v ich najväčšom počte, pretože Vianočných chlapíkov je až 13. Deti postupne navštevujú od 12. decembra a večer čo večer im do topánok na okne nadeľujú odmeny podľa správania v daný deň - ak poslúchali, dostanú nejakú drobnosť alebo sladkosť, ak neposlúchali, dostanú hnilý zemiak. Jólasveinar výzorom do istej miery pripomínajú Santa Clausa, no v menšom - drobní starci so snehobielymi bradami a vlasmi.

Neobyčajné tradície: Vianočné poleno

Zrejme najzvláštnejším európskym nositeľom darčekov je Tió de Nadal (Vianočné poleno). Pochádza z katalánskej mytológie a v časti Španielska (Katalánsku, Aragónsku a na Mallorke), Andorre a v Occitánií vo Francúzsku prináša malé darčeky. Tió má tradične podobu obyčajného dutého dreveného polena, v nedávnej minulosti sa však začalo objavovať i poleno s namaľovanými očami, ústami a nosom s dvomi či štyrmi nohami.

Ak si deti chcú zaistiť hojnú nádielku, musia sa o Tió starať. Od 8. decembra (sviatok Nepoškvrneného počatia) ho prikrývajú dekou, aby mu nebolo zima, a kŕmia ho zvyškami z jedla. Na Štedrý deň alebo Prvý sviatok vianočný bolo zvykom, že deti Tió čiastočne vložili do krbu a odišli sa z miestnosti pomodliť za hojnú nádielku. V súčasnosti už však väčšina domácností nekúri tuhým palivom, preto sa vkladanie do ohňa vynecháva podobne ako modlitba. Deti však napriek tomu miestnosť opúšťajú a po návrate šibú Tió palicami, recitujú pri tom tradičné básne a žiadajú ho o štedrosť. Potom postupne siahajú pod prikrývku, kde ich čakajú nielen rôzne chutné drobnosti ako mandle, lieskovce, ovocie, či nugáty, ale i drobné hračky. Tió však má veľmi zvláštny spôsob nosenia dobrôt - poleno ich... „kaká“.

tags: #pesnicka #vianocna #jezisko #darceky