Úvod do operného sveta Banskej Bystrice
Banská Bystrica, ako piate najväčšie mesto na Slovensku s počtom obyvateľov približne 78 500, je miestom s bohatou kultúrnou tradíciou. Napriek tomu, že môže z určitého pohľadu pôsobiť ako menšie mesto, paradoxne disponuje schopnosťou celosezónne prevádzkovať operné divadlo, ktoré funguje už takmer šesťdesiat rokov. Uvedenie opery La Gioconda talianskeho skladateľa Amilcara Ponchielliho na scéne Štátnej opery v Banskej Bystrici bolo preto vnímané takmer ako zázrak.
O diele a jeho inscenovaní
Dielo La Gioconda malo svoju svetovú premiéru v milánskom Teatro alla Scala 8. apríla 1876. Ponchielli sa v období, keď doznievali veľkí majstri belcanta a nastupoval verizmus, dokázal presadiť vďaka svojej originalite a schopnosti anticipovať moderné operné trendy. Hoci nejde o svetovú raritu, na Slovensku po tomto titule siahla v súčasnosti ako jediná práve Banská Bystrica.
Vedenie divadla na prípravu inscenácie prizvalo mladého českého režiséra Dominika Beneša. K spolupráci si prizval scénografa Petra Vítka, kostýmovú výtvarníčku Lenku Poláškovú, svetelného dizajnéra Daniela Tesařa a choreografa Bélu Kériho Nagya.
Réžia a vizuálne spracovanie
Dominik Beneš sa v inscenácii zameral na vytvorenie koncentrovanej drámy, ktorá smeruje k veristickému pólu. Dej je podaný bez zbytočných metafor alebo hádaniek, pričom dôraz je kladený na čitateľné vzťahy medzi postavami a silný emocionálny účinok. Režisér zvládol remeselnú stránku diela, kde dramatický ťah podporuje aj využitie stereo efektov hlasov umiestnených na balkóne, čo pomáha prekonať priestorové limity javiska.
Výtvarná stránka inscenácie je však predmetom diskusií. Zatiaľ čo karnevalové výjavy sú spracované v bujarej a pestrofarebnej nálade, niektoré prvky, ako neustále prítomný oltár na proscéniu alebo agresívne neóny, môžu pôsobiť rušivo až gýčovo. Scéna Petra Vítka síce pomáha akustike, no zároveň ukrajuje z hĺbky pódia.
Amilcare Ponchielli - La Gioconda (6.3.2021)
Hudobné a spevácke kvality
Hlavným pilierom banskobystrickej inscenácie je mimoriadna hudobná úroveň. Dirigent Igor Bulla dosiahol napriek svojmu introvertnému štýlu dirigovania nebývalú dávku vášne a emócií. Orchester podával presné a senzitívne výkony, zatiaľ čo zbor pôsobil nezvyklo sýto a intenzívne.
Sólistické obsadenie
Obsadenie hlavných postáv bolo na vysokej úrovni, ktorá je aj v celoslovenskom meradle ojedinelá:
- Jolana Fogašová (Gioconda): Predviedla technickú istotu spojenú s veľkým emocionálnym nasadením.
- Michaela Šebestová (Laura Adorno): Prekvapila kompaktným a farebne príťažlivým mezzosopránom.
- Agnieszka Zwierko (Cieca): Zapôsobila svojím zrelým a tmavým hlasovým fondom.
- Paolo Lardizzone (Enzo Grimaldo): Strhol divákov plnokrvnými a ohnivými výškami.
- Zoltán Vongrey (Barnaba): Domáci sólista vytvoril uveriteľného intrigána s podmanivým dramatickým barytónom.
Nová inscenácia La Gioconda v Štátnej opere je úspechom, kde hudobná zložka a kvalitné sólistické výkony dominujú nad ambíciami réžie, čím sa radí k mimoriadnym počinom súčasnej opernej scény na Slovensku.