Narodenie dieťaťa je považované za Boží dar a zázrak, ako spievame v evanjelickom spevníku: „Život je Boží dar, daný nám do vena.“ Táto skutočnosť sa pripomína aj pri krste, ktorý v kresťanstve predstavuje začiatok nového života z Božej milosti. Krstené dieťatko nie je len „majetok“ rodičov, ale Boží dar, nový život a milosť Božia. Tento článok sa venuje žiadosti o krst v kontexte cirkevného zboru Patmos, jeho hlbokému významu a tiež historickému kontextu reformácie na Slovensku, ktorá formovala náboženský vývoj na našom území.
Význam a potreba krstu v kresťanstve
Krst svätý je jednou z najdôležitejších sviatostí v kresťanstve. Symbolizuje očistenie od hriechov a prijatie do kresťanského spoločenstva. Augsburské vyznanie v 9. článku uvádza: „O krste učíme, že je potrebný a že v ňom sa ponúka milosť. Treba krstiť aj deti, ktoré sa krstom odovzdávajú Bohu a Boh ich prijíma.“ Tieto slová pripomínajú nielen potrebnosť krstu pre spásu, ale aj skutočnosť, že deti - rovnako ako dospelí - majú žiť v odovzdanosti Bohu. Ježišove slová v Evanjeliu podľa Marka (Mk 16,16) zdôrazňujú: „Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený.“
Teologické základy krstu
Doktor Martin Luther v Malom katechizme objasňuje, čo krstenie znamená: „Znamená, že starého Adama v sebe každodennou ľútosťou a pokáním máme topiť a mŕtviť so všetkými hriechmi a zlými žiadosťami a že zas každý deň má vychádzať a povstávať nový človek, ktorý by naveky žil pred Bohom v spravodlivosti a čistote.“ Svätý Pavol v Liste Rimanom v šiestej kapitole píše: „Spolu s Ním boli sme teda skrze krst pohrobení v smrť, aby tak, ako Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života.“ Krstom sa teda začína nový život, život z milosti Božej, nový život skrze Pána Ježiša Krista, Božieho Syna.
Pán Ježiš ustanovil Krst svätý pred svojím vstúpením na nebesia: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca, i Syna, i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal.“ (Mat. 28,19) Biblia ďalej učí: „Lebo vierou ste všetci synovia Boží v Kristu Ježiši. Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste obliekli.“ (Gal. 3,26-27). A tiež: „Tak súďte aj vy, že ste umreli v hriechu a živí ste v Bohu, Kristu Ježiši.“ (Rím. 6,11) „Zložte starého človeka podľa doterajšieho obcovania… a oblečte nového človeka, stvoreného podľa Boha a spravodlivosti a svätosti pravdy.“ (Efez. 4,22-24).
Pán Boh pri Krste svätom urobil s nami krstnú zmluvu a prijal nás za svoje deti. Pri Krste svätom dostávame záruku spasenia z milosti Božej. Pri Krste svätom sme sa zaviazali, že budeme žiť Bohu. Krst sa vykonáva trojnásobným pokropením hlavy vodou so slovami: „Krstím teba „N“ a to v meno Boha Otca + Boha Syna + Boha Ducha Svätého + Amen.“ Porovnať možno aj Dr. M. Luthera: Malý katechizmus, časť IV. Požehnanie, ktoré sa nám dostalo pri Krste svätom, nám pripomína konfirmácia. Zároveň nám ale pripomína povinnosti, vyplývajúce z Krstu svätého pre celý náš život. „Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie. Veru, vám hovorím: kto nepríjme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň.“ (Mk. 10,14-15).
Žiadosť o krst v Evanjelickej cirkvi
Krst v cirkevnom zbore tiež znamená, že pokrstené dieťatko sa stáva aj členom zboru, kde bude rásť, chodiť na besiedku, na náboženstvo, či neskôr bude konfirmované. Cirkevný zbor sa teší z každého, komu bola daná milosť života časného aj večného, a preto dúfa, že krst nie je iba rodinná udalosť, ale aj udalosť cirkevného zboru.
Proces podania žiadosti a potrebné dokumenty
O krst môžete požiadať na farskom úrade. Termín krstu je potrebné vopred dohodnúť na farskom úrade, najlepšie počas krstného pohovoru. Na krstnom pohovore sú potrební obaja rodičia. Jeho cieľom je priblížiť si program krstu a uvažovať o výchove vo viere a zodpovednosti za kresťanský život.
Pri podaní žiadosti o krst svätý je potrebné predložiť:
- rodný list dieťaťa;
- tlačivo ku krstu svätému;
- vyplnený evidenčný list.
Dňom krstu je väčšinou nedeľa počas Služieb Božích alebo po ich skončení.
Žiadosť o krst v Katolíckej cirkvi
Krst je prvou zo siedmich sviatostí a predstavuje základ celého kresťanského života. Nazýva sa aj bránou do života v Duchu a bránou k ostatným sviatostiam, pretože bez krstu nie je možné prijať inú sviatosť. Krstom sme oslobodení od hriechu, znovuzrodení ako Božie deti a dedičmi Božieho kráľovstva. Stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a ako kresťania - katolíci dostávame účasť na jej poslaní.
Proces a dokumenty pre krst dieťaťa
Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch života, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili. Aspoň jeden z rodičov má požiadať o krst dieťaťa v kancelárii farského úradu, počas úradných hodín, najneskôr jeden týždeň pred vysluhovaním sviatosti krstu. V kancelárii farského úradu sa vypíše žiadosť o krst a dohodne sa termín krstu aj krstnej náuky.
Rodičia potrebujú doniesť do kancelárie:
- Rodný list dieťaťa (stačí kópiu, nemusí byť notársky overená).
- Potvrdenie o prijatých sviatostiach krstných rodičov, v prípade, že boli pokrstení v inej farnosti.
- Ak budú dieťa krstiť v inej farnosti, ako je bydlisko rodičov, treba priniesť písomný súhlas (tzv. licenciu ku krstu) od vlastného farára. V prípade, že rodičia chcú pokrstiť dieťa v našej farnosti a nebývajú v nej, môže byť ich dieťa pokrstené iba na základe písomného súhlasu ich miestneho farára.
Kedy a kde sa krst vykonáva
Dieťa má byť za obvyklých podmienok pokrstené vo farskom kostole v mieste bydliska rodičov, kde trvalo bývajú viac ako tri mesiace (bydlisko rodičov nemusí byť vždy zhodné s trvalým bydliskom rodičov). V našej farnosti sa sviatosť krstu spravidla vysluhuje dvakrát v mesiaci, v sobotu o 11:30 hod. a v sobotu večer pri svätej omši. Krst sa má spravidla sláviť v nedeľu.
V prípade nebezpečenstva smrti môže dieťa pokrstiť ktokoľvek, pri splnení obvyklých podmienok - liať vodu na telo dieťatka a hovoriť: „M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Takýto krst treba nahlásiť v čo najkratšom čase na príslušný farský úrad.
Krstná náuka a krstní rodičia
Vopred dohodnutá krstná náuka prebieha v zasadačke farského úradu. Na krstnú náuku rodičia prinesú rodný list dieťaťa, vyplnenú a podpísanú prihlášku, prípadne aj Licenciu ku krstu. Farár sa má postarať, aby rodičia boli náležite pripravení.
Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Medzi krstným rodičom a dieťaťom krstom vzniká duchovné príbuzenstvo a krstný rodič/krstní rodičia majú byť pre dieťa príkladom vo viere. Preto je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom v duchovnom živote.
Kto môže a nemôže byť krstným rodičom (Katolícka cirkev)
Krstný rodič musí spĺňať určité kritériá:
- Musí mať najmenej 16 rokov.
- Musí mať prijaté všetky iniciačné sviatosti - krst, sväté prijímanie, sviatosť birmovania.
- Ak žije v manželstve, má to byť platne uzavreté sviatostné manželstvo.
- Má viesť riadny náboženský život, aby bol vzorom pre svoje krstné dieťa.
Kto nemôže byť krstným rodičom:
- Nekatolík (môže byť len svedkom krstu spolu s riadnym katolíckym krstným rodičom).
- Civilne rozvedený.
- Ten, kto žije pohoršlivým životom (napr. žije ako druh a družka).
Krstní rodičia majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstenému na jeho ceste kresťanského života, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia. Zvlášť v prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery.
Čo priniesť na krst a výber mena
Na krst je potrebné priniesť:
- Krstnú sviečku.
- Bielu košieľku. Na košieľke má byť vyšité alebo napísané meno dieťaťa, dátum jeho narodenia a dátum krstu.
Je vhodné, aby rodičia vyberali meno pre svoje dieťa zo zoznamu svätých alebo blahoslavených, aby dieťa malo v nich vzor, svojho nebeského patróna, a tak malo možnosť prosiť o jeho príhovor. Rodičia, krstní rodičia a farár majú dbať na to, aby sa dieťaťu nedávalo meno, cudzie kresťanskému zmýšľaniu.
Povinnosti rodičov a krstný list
S krstom dieťaťa musí súhlasiť aspoň jeden z rodičov alebo zákonný zástupca dieťaťa. Je dôležité, aby bol predpoklad, že rodičia vychovajú dieťa v katolíckej viere. Rodičia majú povinnosť vychovávať dieťa v katolíckej viere. Znamená to snažiť sa z dieťaťa vychovať nielen dobrého človeka, ale aj dobrého kresťana katolíka. Ich povinnosťou je byť pre dieťa príkladom, naučiť ho modliť sa, predstaviť mu pravdy viery a priviesť dieťa aj k ďalším sviatostiam. Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch života, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili.
Krstný list je vnútrocirkevný dokument, ktorý potvrdzuje prijatie sviatosti krstu. Identifikuje veriaceho podľa mena, rodičov, krstných rodičov a podľa miesta narodenia. Zároveň sú v ňom zaznačené informácie o ďalších prijatých sviatostiach (prvé sväté prijímanie, sviatosť birmovania, manželstvo, atď.) a ďalšie dôležité záznamy. Výpis z krstnej matriky (krstný list) sa žiada na farskom úrade, kde sa krst vyslúžil.
Historický kontext: Reformácia na Slovensku a v Uhorsku
Reformačné myšlienky boli známe už pred rokom 1525, no spočiatku sa obmedzovali iba na užšie kruhy a ostali bez podstatných zmien vo vtedajšom cirkevnom živote. Vystúpenie Martina Luthera neostalo miestnou záležitosťou; naopak, reformačné myšlienky sa rýchlo rozšírili nielen v Nemecku, ale aj do Uhorska, kde našli živý ohlas. Reformácia priniesla so sebou individualizmus a vo svojich dôsledkoch partikularizmus.
Šírenie reformácie a kľúčové postavy
Dôležitým činiteľom boli mestá a kraje s nemeckým obyvateľstvom, ktorým sa nemecká reformácia stala blízka národne i jazykovo. Medzi banskými a spišsko-šarišskými mestami (Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Zvolen, Krupina, Ľubietová, Pukanec, Košice, Prešov, Levoča, Bardejov a Sabinov) a Nemeckom, predovšetkým Sliezskom, existovali intenzívne obchodné a hospodárske styky. Kupci a iní cestujúci sa priamo dozvedeli o udalostiach vo Wittenbergu a o vývoji reformačného hnutia a prirodzene, priniesli so sebou veľa reformačných spisov.
Hneď ako sa správa o reformačnom hnutí rozšírila aj mimo hraníc, vzbudila reformácia aj u nás veľkú pozornosť. Treba zvlášť vyzdvihnúť, že prvými študentmi zo Slovenska boli v roku 1522 Martin Cyriak z Levoče a Juraj Baumheckel z Banskej Bystrice. Od tohto roku stretávame každý rok študentov z Uhorska, teda aj zo Slovenska, predovšetkým z banských miest, potom z Levoče, Bardejova, z Bratislavy a okolia. Roku 1539 študoval vo Wittenbergu Leonard Stockel z Bardejova, ktorý sa stal reformátorom Šariša.
Pokiaľ ide o ľud a o nižšie vrstvy, reformáciou očakávali zlepšenie svojho biedneho postavenia. Dôležitú úlohu hralo niekdajšie husitské - bratrícke hnutie, ktoré v rokoch 1433 - 1467 pod velením Jána Jiskru z Brandýsa (Matiáš I. ho vymenoval za dedičného hlavného župana Šariša) bolo na Východnom Slovensku silným politickým i národným faktorom. Aj jazyková blízkosť priviedla ľud na stranu bratríkov.
Prešov a Confessio Pentapolitana
Proti Lutherovmu učeniu najmä o Večeri Pánovej vystúpili niektorí odlišným učením (napr. Karlstadt, Oecolampadius, Zwingli a Calvin hlásali iné učenie ako Luther). Keďže Prešovčania chceli mať jasno v tejto otázke, obrátili sa priamo listom na Luthera o poučenie. Vysokí predstavitelia katolíckej cirkvi si uvedomovali nebezpečenstvo Lutherovej cirkevnej reformy a šírenia jeho učenia v Uhorsku a čoskoro sa obranne aktivizovali.
V reformačnom úsilí sa stal Prešov dôležitým centrom. Podnet na zvolanie synody dali Bardejovčania, ktorí listom z 27. októbra 1546 požiadali Prešovčanov, aby zvolali synodu, na ktorej by spoločne riešili cirkevné a bohoslužobné záležitosti. Pre správne pochopenie zväzku spomenutých slobodných kráľovských miest treba poznamenať, že tieto mestá ešte pred reformáciou vytvorili združenie na ochranu svojich prác, najmä hospodárskych záujmov, známe pod názvom Pentapolitana, t.j. Päťmestie (Košice, Prešov, Levoča, Bardejov, Sabinov). Do pôsobnosti Päťmestia patrili aj cirkevné záležitosti a zbory boli podriadené seniorovi alebo archidiakonovi. Prvým seniorom sa stal Michal Radašin, bardejovský farár.
Z obavy, aby Päťmestie nebolo považované za stúpencov nezákonného učenia, na podnet Prešovčanov poverili Leonarda Stockela, aby pripravil vierovyznanie Päťmestia. Stockel v spolupráci s Martinom Cyriakom zostavil vierovyznanie, tzv. Confessio Pentapolitana. Toto vyznanie dôsledne spočíva na reformačnom, evanjelickom učení a opiera sa aj o kánony Prešovskej synody. Confessiou Pentapolitana sa Päťmestie dostalo do úzkeho spojenectva a stala sa základom seniorátu piatich slobodných miest.
Niektoré tituly jednotlivých článkov Confessio Pentapolitana zahŕňali: 1. O Bohu, 2. O stvorení, 3. O dedičnom hriechu, 4. O stelesnení Krista, 5. O ospravedlnení, 6. O viere, 7. O dobrých skutkoch, 8. O cirkvi, 9. O krste, 10. O Večeri Pánovej, 11. O spovedi a rozhrešení, 12. O pokání, 13. O užívaní sviatosti, 14. O služobníkoch cirkvi, 15. O posvätných obradoch, 16. O svetskej vrchnosti a poriadku, 17. O manželstve, 18. O zmŕtvychvstaní, 19. O slobodnej vôli.