Slovenské ľudové kroje a ozdobné čelenky, známe ako party alebo vence, predstavujú neoddeliteľnú súčasť bohatého kultúrneho dedičstva, ktoré svedčí o výnimočnom estetickom cítení a majstrovskej zručnosti našich predkov. Tieto vzácne skvosty, hoci dnes už často upadajú do zabudnutia, sa stávajú ústredným prvkom jedinečných umeleckých projektov a iniciatív zameraných na ich znovuzrodenie a popularizáciu.
Parta: Symbol dospelého slobodného dievčaťa
Parta je ozdobná čelenka, ktorá bola kedysi tradičnou súčasťou ľudového odevu a symbolom dospelého slobodného dievčaťa. Nosili ju najmä nevesty pri vydaji a bola kľúčovou súčasťou sviatočnej a obradovej úpravy vlasov. Bola najdôležitejším a najkrajším prvkom svadobného kroja, preto bola vždy bohato zdobená.
V každom regióne Slovenska sa parta odlišovala tvarom, veľkosťou, použitými materiálmi, stužkami a doplnkami. Základ party tvoril pás lepenky stočený do kruhu, obšitý textilom, najčastejšie zamatom, ktorý bol doplnený našitými korálkami, bortňami (ozdobné stužky) či kovovými čipkami. Súčasťou party boli aj stuhy rôznych dĺžok, ktoré viseli okolo tváre alebo dolu chrbtom.
Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia svadobnú partu postupne nahradil veniec mladuchy z umelých kvetov a so závojom. Party na Slovensku mali rozličné lokálne pomenovania, napríklad vinec, odkonka, pantlík, vjenec, stuški a podobne (Socháň, 1931).
Projekt "Party v 21. storočí": Moderné oživenie tradície
Hĺbka myšlienky, ktorá nahlas dýcha vďaka umeleckému stvárneniu, je prítomná v projekte "Party v 21. storočí", ktorý prináša novodobý pohľad mladej generácie na takmer zaniknuté kultúrne klenoty Slovenska. Autori projektu, medzinárodne ocenení fotografi Zuzana Sénášiová a Ľubomír Sabo, tvoriaci pod značkou LSZ PHOTOGRAPHY, spájajú vo svojich dielach dva nezávislé pohľady do jedinečnej umeleckej harmónie. Základom každej ich fotografie je originálny nápad, ktorého výsledkom je nevšedné, pútavé spracovanie. Pre ich tvorbu je charakteristické zachytenie a zdôraznenie krásy a prirodzenosti slovenských žien.
Vznik a ciele projektu
Projekt vznikal takmer dva roky za pomoci etnológov a ďalších umelcov. V spolupráci s etnologičkou Katarínou Sabovou, ktorá sa výraznou mierou podieľala na kreovaní idey projektu, bol urobený výber tradičných párt a vencov z celého Slovenska. Tím sa ponoril hlbšie do histórie ľudových odevov, pátral po ornamentoch a symbolike ľudovej tradície, aby fotografie každým detailom odrážali myšlienku projektu.
Cieľom bolo vytvoriť projekt, ktorý verne vystihne históriu, no dodá jej zároveň moderný nádych, upúta pozornosť mladých a podporí ich hrdosť na svoj pôvod. Autori dodržali zvyk, že party nosili len bezdetné, slobodné dievčatá, a preto ich modelky stelesňujú tieto atribúty. Ornamenty na tvárach modeliek i maľba na plátne zodpovedajú ľudovým motívom dediny a regiónu, z ktorej parta pochádza. Štylizácia a kompozícia fotografie reflektuje dobové zábery. Modelky sa vžili do roly budúcich neviest a vážnosť sviatočnej chvíle vyjadrili výrazom pokory v tvári a náznakom úsmevu v očiach. Časti ľudových odevov na fotografiách tiež pochádzajú z dedín, z ktorých sú zaznamenané party.
Tím umelcov a etnológov
Projekt Party v 21. storočí je veľkolepým spoločným dielom fotografov Ľubomíra Saba a Zuzany Sénášiovej a etnologičky Kataríny Sabovej. Tí si do tímu prizvali spoluautorov obrazov, dve umelecké maliarky Sarah Avni a Ivanu Mintálovú, a facepainterov Andreu Ľubockú a Patrika Raga. Počas štvorročnej intenzívnej práce sa do projektu zapojilo vyše 500 ľudí, medzi nimi aj tím etnológov, ktorí dohliadali na exaktnosť použitia sviatočných párt a vencov.
Katarína Sabová - Etnologička a autorka
Katarína Sabová, etnologička, autorka a konzultantka projektu, vyštudovala etnológii a kultúrnu antropológiu na FIF UK v Bratislave a etnológii a etnomuzikológii na FF UKF v Nitre. Iniciovala myšlienku pozdvihnúť povedomie o takmer zabudnutých partách a vencoch a ukázať ich jedinečnú krásu a vzácnosť. V súčasnosti sa venuje popularizácii párt a vencov ako lektorka a organizátorka kurzov, dokumentuje a skúma party nielen na domácej pôde, ale aj v zahraničí. Najstaršou partou z nášho územia, ktorú mala možnosť držať v rukách, bola parta datovaná až do 17. storočia. Party vníma predovšetkým ako súčasť kultúrneho vývoja spoločnosti s rôznym spektrom funkcií: estetickou, magickou, stavovskou a regionálnou.
Sarah I. Avni - Maliarka
Diela maliarky Sarah I. Avni sú typické reliéfom, ktorý vytvára efekt impasto, vzácnymi kovmi, zlátiacimi technikami a miešanými pigmentmi, čo jej umožňuje väčšiu hru svetla a tieňov. V roku 2015 ju medzinárodný kultúrny portál theculturetrip.com zaradil medzi 10 slovenských umelcov, ktorých by ste mali poznať. Je tiež autorkou poštovej známky, ktorá bola v roku 2011 ocenená časopisom Stamp News ako celosvetovo najlepšia známka so športovou tematikou. Špeciálne pre "Party v 21. storočí" vymyslela nový maliarsky štýl inšpirovaný prácou textilného dizajnéra 19. storočia Williama Morrisa a japonského postmoderného umeleckého smeru „superflat“. Sarah vytvára pozadie k fotografii pre celkovú atmosféru, hrá sa s tradičnými ornamentmi ako so symbolmi, prehovárajúcimi vlastným jazykom. Od roku 2019 je neodmysliteľným členom tímu, kde prvýkrát umelecky dotvorila sériu obrazov dievčat v partách zahraničných Slovákov zo srbskej Vojvodiny.
Ivana Mintálová - Maliarka
Ivanin dekoratívny rukopis a talent je rozpoznateľný v prevedení slovenských symbolov v barokovom či renesančnom štýle - odlišnom od doterajších obrazov. V obrazoch, vytvorených jej jedinečnou technikou a maľbou ornamentov v úplne novom videní, tak dominujú najmä farby drahých kovov a reliéfna technika. V maľbe experimentuje s rôznymi typmi povrchových úprav a štruktúrami. Obvykle v jej výtvarnom prevedení dominujú metalické pigmenty a neobvyklé materiály, ako sú napríklad fluorescenčné farby. V niektorých prípadoch je povrch maľby natoľko pastózny, až má tendenciu vytvárať efekt basreliéfu. Ivana si našla cestu k projektu, keďže sa v jej osobnej tvorbe častým ústredným prvkom stáva práve žena, neraz vyobrazená v priam fantasknej podobe.
Andrea Ľubocká a Patrik Raga - Facepainterovia
Vyhľadávaní umeleckí maskéri Andrea Ľubocká a Patrik Raga participujú na projekte jedinečnou maľbou na tvár. Každá maľba na tvár bola individuálna a vyžadovala si osobitý prístup, čo bolo nesmierne motivujúce.
Výsledky a dosah projektu
Zámerom tohto projektu je pomocou moderného umenia reprezentovať a spájať kultúru, tradičné hodnoty a históriu Slovákov a atraktívnym spracovaním ich priblížiť aj súčasnej generácii. Výsledkom sú originálne obrazy, ktoré unikátnym spôsobom spájajú fotografiu, facepainting a umeleckú maľbu. Doposiaľ autori vytvorili 51 originálnych obrazov a zároveň „vzkriesili“ a zdokumentovali 45 párt zo všetkých regiónov Slovenska, ako aj 6 párt zahraničných Slovákov zo srbskej Vojvodiny.
V priebehu 3 rokov navštívilo už viac ako 600 000 ľudí 40 výstav a prezentácií po celom svete: Brusel, Berlín, Bratislava, Viedeň, Moskva, Šanghaj, Praha, Pyeongchang, Ottawa, New York, Washington D.C., Istanbul, Košice či Brno. Jedinečnosť projektu rovnako podčiarkuje módna prehliadka historických párt a krojov, v ktorej modelky „doslova“ vystupujú z obrazov, ako aj originálne skomponovaná hudba, ktorá kombinuje pôvodnú ľudovú hudbu s prvkami aktuálnych moderných žánrov.
Každý obraz z limitovanej edície má certifikát originality (COA) a bude vyrobený iba v troch rozmeroch: 60×90 cm, 80×120 cm a 120×180 cm. Z každého obrazu je tiež dostupný číslovaný a autormi podpísaný Fine Art Print v limitovanom množstve 100 kusov. Mojou hlavnou myšlienkou bolo poukázať na skutočný stav od 20. storočia až po súčasnosť. Aj pomocou tohto projektu sa zabudnuté, stratené fragmenty našej minulosti mohli spojiť s modernou predstavou umelcov, ktorí na tomto diele pracovali. Výsledok bude reprezentovať Slovensko nielen doma, ale aj vo svete a povzbudí ľudí pri pátraní po vlastnej minulosti.
Slovenské ľudové kroje: Rozmanitosť a symbolika
Ľudové kroje predstavujú typické slovenské dedičstvo, ktoré je vzácne a zaslúži si, aby sme si ho vážili. Každý kúsok kroja v sebe nosí bohatú slovenskú históriu a prenáša jej odkaz z generácie na generáciu. Vyšívané kroje plné farieb a dekorácií v ľuďoch už od nepamäti vzbudzujú zvedavosť.
História a funkcia krojov
Kroje sa na Slovensku nosili do konca 19. storočia. Slovenské kroje sa šili napríklad z konopy, ľanu alebo bavlny. Kroje sa dozdobovali rôznymi čipkami a plsťou z ovčej vlny. Ich výroba trvala aj niekoľko týždňov, ba až mesiacov. Delili sa na obradové, pracovné, sviatočné a príležitostné kúsky. Nemali však slúžiť len na estetický účel. Ich hlavným cieľom bolo odlíšenie jednej obce od inej - v tomto prípade mali komunikačnú funkciu. Podľa kroja ste vedeli rozoznať, kto je z akej obce a čo je pre túto obec typické. Pomocou krojov sa rozlišovali aj ľudia - vyjadrovali tak napríklad to, či sú slobodní alebo už majú deti. U žien sa odlišovali aj jej prvým pôrodom dieťaťa. Keď bola žena slobodná, muž ju vedel rozoznať podľa stužky vo vlasoch. Vydaté ženy nosili vo vlasoch tzv. grguľu, čo bola zohnutá ihlica, ktorá sa prikrývala čepcom. Podľa kroja sa však vedel určiť aj vek človeka, vekovo starší a ovdovení ľudia ich nosili v tmavých farbách.
Regionálne rozdiely a ich význam
Ku koncu 19. storočia mali kroje približne 60 variantov, ktoré sa líšili najmä dekoratívnymi prvkami. Každý kraj na Slovensku bol typický svojím krojom, spätým hlavne s pôvodom obyvateľstva. Napríklad tatranské kroje poznačili rôzne národy - či už to boli Nemci, Gorali, alebo Rusíni. Okrem krajov sa mierne líšili aj v rámci jednej obce. Na vznik vplýval okrem iného aj druh práce majiteľa kroja, spoločenská trieda, náboženstvo a svetonázor. V minulosti sa hovorilo, že čím je kroj bohatší na výzdobu, tým je bohatší aj kraj, z ktorého pochádza. Kedysi sa dediny v okolí Piešťan považovali za tie najbohatšie, pretože mali najkrajšiu výzdobu krojov. Okrem toho, že kroje sa odlišovali podľa kraja, líšili sa aj podľa náboženstva. Napríklad evanjelické kroje na dolnom Liptove mali jednoduchšiu výzdobu, no v Trnave ju mali bohatšiu.
Symbolika prvkov kroja
- Mušličky na goralských klobúkoch: Čím mal gazda na klobúku viac mušlí, tým bol bohatší. Mušličky sa na klobúky dávajú už storočia, ešte z čias, keď za ne Gorali predávali plátno Arabom. Gorali sa ich báli mať schované doma, preto si ich začali prišívať na klobúk. Okrem mušlí nosili Gorali na klobúkoch aj tenké retiazky či ozdoby z páperia a nesmelo im chýbať ani pero z orla. Orol predstavuje symbol slobody, po ktorej Gorali v tých časoch najviac túžili.
- Výšivky: Výšivka so štvorlístkom symbolizovala šťastie a lásku. Perúnov kvet ľudia nosili na krojoch, pretože ochraňuje a pomáha udržať úplnosť rodiny. Špirála zrodu života zase symbolizuje putovanie duše.
- Krátke košele: Povesti hovoria, že tieto krátke košele vznikli počas hostiny kráľa Mateja na Vígľašskom zámku, keď si hostia z dediny nosili zvyšné jedlo domov v košeliach.
Tradície a kroje v regiónoch Slovenska
Fintice - Nárečie a folklórne dedičstvo
Obec Fintice sa do dejín slovenskej kinematografie zapísala legendárnou vetou z filmu Pásla kone na betóne: „Nemáš chlopa, nemáš pravdy.“ Snímka z roku 1981 je kompletne nahovorená v lokálnom šarišskom nárečí, ktoré obyvatelia Fintíc používajú denne. Je mäkké a nepoužíva žiadne tvrdé y. Vďaka dlhoročnému výskumu Jozefa Kolarčíka Fintického sa v minulosti podarilo zostaviť bohatú zbierku šarišských piesní. Tradície udržiava folklórny spolok Fincičanky, ktorý sa spolupodieľa na kultúrnom živote obce a dbá na zachovanie ľudového dedičstva i jedinečného nárečia.
| Šarišské slovo (Fintice) | Preklad (spisovná slovenčina) |
|---|---|
| Segiňatko | chúďatko |
| Naľešňik | zemiaková placka |
| Chľista | dážďovka |
| Chibaľ | iba ak |
| Perše | najprv |
| Pľeban | kňaz, farár |
Malý Šariš - Tradičná svadba a redovi tanec
V Malom Šariši si nedokážu predstaviť svadbu, kde by nevesta netancovala redovi tanec v ľudovom kroji. Tradičný svadobný deň sa začína tzv. odpytovaním z domu nevesty, kde starejší poďakuje rodičom za výchovu. Po ceste do kostola na snúbencov čakajú prekážky, napríklad „druček“ (brvno), ktoré musia „vykúpiť“. Pred polnocou sa tancuje družbovský tanec, počas ktorého starší družba vezme neveste vienok, ktorý dnes zastupuje závoj. O polnoci sa začína čepenie alebo čepčenie nevesty, kedy jej dámy v krojoch založia na hlavu čepiec - symbol vydatej ženy. Potom sa začína redovi tanec, kde svadobčania vytancujú jeden po druhom už začepčenú nevestu.
Rybany - Výšivky „pamuk“ a účes „rohi“
Západoslovenskú dedinku Rybany preslávil najmä ich zachovaný ženský ľudový kroj. Pôvodné kroje boli utkané z obyčajného plátna s detailnými výšivkami. Krojová sukňa sa nazývala letnica, bola plátenná a biela, zástera čierna. Vrchná časť ženského kroja nazývaná oplecko bola červeno pretkávaná, a dlhé vyšívané a nazbierané rukávce nazývané pamuk, zväzované pri konci na stužku, sú tou najvýraznejšou časťou kroja. Súčasťou bol aj ručne vyšívaný alebo háčkovaný golier.
Vydaté ženy mali vlasy upravené do účesu rohi, ktorý bol mierne vystúpený dohora a vytváral nenápadné „rožky“. Zvnútra bol účes podložený obaľovaným drôtom - grgulou a navrch účesu sa položil vyšívaný čepiec a naň ešte cinadoch - plátenný pás.
Seňa - Džentlmenská polievačka na Veľkú noc
V dedinke Seňa južne od Košíc sa dodržiavajú veľkonočné tradície s džentlmenským prístupom. Chlapci z dediny oblečení v krojoch prichádzajú na Veľkonočný pondelok obliať dámy, no nikdy nie bez úvodných veršíkov (povedaných v maďarčine), ktorými dámu na studenú sprchu pripravia:
„Som chlapec, záhradník, parobok, chodím polievať a počul som, že jedna vetvička rozmarínu chce zvädnúť, preto som prišiel poliať tento kvet. Ale najprv prosím otca a matku ešte viac, či mi dovolia vodou svoju dcéru osviežiť.“
Krnča - Pochovávanie basy
V obci Krnča sa dobové kroje líšili v závislosti od konkrétnej cirkvi - katolícka a evanjelická cirkev mali oddelené kroje. Zachovali sa iba evanjelické, v ktorých vystupujú členovia a členky folklórneho súboru Krnčianka. Súčasťou typického kroja v Krnči sú skladané sukne, zástery, lajblíky, rukávce a vyšívané čepce. Muži majú na sebe čierne vesty, široké košele, konopné nohavice zastrčené do kožených čižiem a menšie klobúky. V týchto krojoch sa každoročne stretávajú v sprievode na fašiangy a spoločne spievajú pod domami. O pár dní neskôr, pred Popolcovou stredou, sa sprievod stretáva opäť, ale už v smútočnej nálade pri zvyku pochovávania basy - teda poslednej zábave pred pôstom. So sviečkami v rukách symbolicky odprevádzajú basu „na jej poslednej ceste“.
Bidovce - Bidovský čardáš a hodvábne kroje
V Bidovciach, obci na východ od Košíc, má ich čardáš veľkú slávu a preberajú ho folklórne skupiny po celom Slovensku. Bidovskému čardášu sú prispôsobené i domáce ľudové kroje, ktoré majú úzke vyšívané spodničky zakrývajúce pančušky a následne široké sukne, ktoré sa točia a pri tanci sa dvíhajú až do vzduchu. Kroje sú hodvábne a nechýbajú ani vyšívané zástery či špeciálne pokrývky hláv. Vydaté ženy nosia tradičnú „konťu“ či čepiec, ktorý je vystužený tvrdým kartónom a pokrytý bordovým hodvábom, pričom sa na hlavu prisponkuje.
Zachovanie a propagácia ľudového dedičstva
Výstavy a osveta
Rozmanitosť a pôvab ženského ľudového odevu z východného Slovenska priblíži výstava vo Verejnej knižnici Jána Bocatia pod názvom Folklór - výstava krojov. Návštevníci môžu vidieť rôzne podoby ženského tradičného odevu z východného Slovenska, v ktorých rozdielnosti sa odráža krása a pestrosť celého Košického kraja i jeho priľahlých oblastí. Väčšina vystavených krojov sú autentické originály, časti, ktoré sa už nepodarilo zachovať, dopĺňajú precízne repliky vytvorené samotnou autorkou výstavy, Dominikou Sakmárovou.
Dominika Sakmárová pochádza zo Spiša a okrem folklóru sa venuje aj propagácii čínskej a kórejskej kultúry. Vyštudovala sinológiu, je autorkou troch kníh o Ďalekom východe a zbierky poviedok zo svojho rodného regiónu. Folklóru sa venuje od detstva - pôsobila vo viacerých súboroch na Slovensku i v Česku a od roku 2013 vedie vlastnú folklórnu skupinu FS Pirečko, s ktorou vydala dva hudobné albumy. Dlhodobo sa venuje zbieraniu, obnove a výrobe krojov z východného Slovenska, najmä zo Spiša.
Dnes sa kroje využívajú najmä na kultúrnych akciách a slávnostiach. Môžete ich vidieť napríklad na vystúpení súboru Lúčnica či v múzeu ÚĽUV-u. V niektorých častiach Slovenska sa však hrdo nosia dodnes. Okrem náboženských sviatkov si aj v dnešnej dobe obyvatelia Heľpy stále obliekajú svoj tradičný kroj, napríklad v nedeľu do kostola. A ľudí, ktorí kroje nosia ako súčasť bežného dňa, môžete stretnúť ešte aj v Príbelciach.
Výroba a požičovňa krojov
Výroba krojov je v spoločnosti PARTA - Slovenské ľudové umenie tradíciou už viac ako 30 rokov. Vyrábajú originálne a precízne kroje a tradičný odev z akéhokoľvek slovenského regiónu, pričom dbajú na originalitu a vypracovanie, používajúc tradičné materiály. Celá výroba kroja je pod dohľadom etnologičky PhDr. Jany Kucbeľovej, ktorá je aj autorkou najznámejšej knihy o slovenských krojoch Odetí do krásy.
Medzi zákazníkov patria folklórne kolektívy, zberatelia, sólisti, ale aj široká verejnosť. Mnoho krojov bolo vyrobených aj ako dary do zahraničia, či pre Kanceláriu prezidenta SR, Ministerstvo obrany SR, folklórny súbor Lúčnica, SĽUK a mnoho ďalších. Prevažnú väčšinu krojov robia na zákazku, ale majú pripravených niekoľko krojov aj na priamy predaj. Ponuka krojov je veľmi široká, či už ide o ženský, mužský alebo detský kroj, sviatočný alebo pracovný kroj, a jeho vzhľad závisí od regiónu. Veľmi často robia kroje aj na slávnostné udalosti ako sú svadby, oslavy a plesy.
Vyrábajú aj jednotlivé krojové súčasti ako sú blúzky, oplecká, brusniaky, sukne, zástery, košele, vence, party, čižmy, krpce, klobúky, nohavice, opasky, vesty a ostatné doplnky.
Pre tých, ktorí potrebujú kroj len na chvíľu alebo určitú udalosť, existujú požičovne krojov a krojových doplnkov. Požičiavajú pánske, dámske a detské kroje, ale aj jednotlivé krojové súčasti a doplnky ako parta, košeľa, klobúk a iné.
- Ručné výšivky spájajú tradíciu s estetikou a sú cenným prejavom kultúrneho bohatstva Slovenska.
- Dámska folklórna košeľa je vyrobená zo 100% bavlny s ručnou výšivkou motivovanou Slovenskom.
- Košeľa i nohavice sú zdobené folklórnym motívom.
Moderné využitie a zážitky
Krása slovenských krojov podnecuje nielen módne značky, aby sa vrhli na pridávanie ľudových vzorov na kúsky oblečenia. Spisovateľku, novinárku a moderátorku Tamaru Šimončíkovú Heribanovú očarili natoľko, že si vytvorila svoju súkromnú zbierku nášho kultúrneho dedičstva. „Slovenské autentické kroje sú doslova umeleckým dielom a dokazujú výnimočné estetické cítenie a majsterskú zručnosť našich predkov.“
Pre všetkých, ktorí chcú vyzerať netradične, prinášame možnosť požičať si originálne starožitné odevné súčiastky z rôznych regiónov Slovenska. Sú to výnimočné oblečenie, ktoré lichotí každej postave a slovanské črty tváre v ňom vyniknú neuveriteľným spôsobom. Spoločnosti sa špecializujú na tradičné svadobné zvyky, ktoré pripravia na mieru tak, aby svadba bola nezabudnuteľnou. Ponúkajú hudobno-tanečné programy na rodinné oslavy či firemné akcie rôzneho druhu. Zabezpečujú školy tanca z rôznych regiónov Slovenska a v prípade záujmu pripravia program s cimbalovou kapelou či celým tanečným súborom. Môžu pomôcť aj s organizáciou samotnej svadby počas jej realizácie, prostredníctvom "starejšieho", osoby, ktorá zorganizuje svadobný sprievod a zmanažuje obrady.
