Ministerstvo vnútra SR, ktoré zodpovedá za organizačno-technické zabezpečenie volieb, pravidelne poskytuje aktuálne a praktické informácie k voľbám a upozorňuje na dôležité termíny pre voličov a politické strany. V Slovenskej republike sa konajú pravidelné voľby, pričom jedným z kľúčových krokov v predvolebnom období je podávanie a registrácia kandidátnych listín.
Podávanie a náležitosti kandidátnych listín pre parlamentné voľby
Pre voľby do Národnej rady SR, ktoré sa konajú napríklad v sobotu 30. septembra 2023, je dôležitým termínom podanie kandidátnych listín. Politické strany, hnutia a koalície ich môžu podávať zapisovateľke Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán v listinnej aj elektronickej forme. Zamestnanci odboru volieb a úradu štátnej komisie sú k dispozícii pre politické strany v Bratislave na Drieňovej ulici aj počas víkendov pred termínom uzávierky.
Na kandidátnej listine môže politická strana alebo koalícia uviesť najviac 150 kandidátov. Po podaní kandidátnej listiny už nie je možné dopĺňať kandidátnu listinu o ďalších kandidátov ani meniť ich poradie. Strany sú tiež povinné predložiť zoznam členov najvyššieho orgánu politickej strany podľa zaregistrovaných stanov v predpísanom počte alebo zoznam členov politickej strany rovnajúci sa najmenej dvojnásobku počtu kandidátov. K tomuto zoznamu sa pripája aj vyhlásenie každého člena uvedeného v zozname s osvedčeným podpisom, ktorým potvrdzuje svoje členstvo v uvedenom orgáne strany, resp. v strane.
Preskúmanie a registrácia kandidátnych listín
Ďalším krokom je preskúmanie kandidátnych listín Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Termín pre preskúmanie je zvyčajne stanovený do polovice júla. Komisia overuje, či kandidát nie je uvedený na kandidátnych listinách viacerých politických strán alebo koalícií. Podmienkou na preskúmanie je aj pripojené potvrdenie o uhradení volebnej kaucie, ktorá pre parlamentné voľby býva vo výške 17 000 eur.
Kandidátne listiny, ktoré sú v súlade so zákonom, štátna komisia zaregistruje v stanovenom termíne. Bezodkladne po zaregistrovaní kandidátnych listín štátna komisia určí žrebom číslo, ktorým sa označí kandidátna listina každej politickej strany alebo koalície.
Proti rozhodnutiu štátnej komisie o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami a proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny môže dotknutá politická strana podať návrh na správny súd do troch dní od prevzatia rozhodnutia štátnej komisie. Politický subjekt môže najneskôr 48 hodín pred voľbami vziať späť celú svoju kandidátku.
Predseda štátnej komisie upozornil aj na diskusiu ohľadom povolaní uvádzaných kandidátmi na listinách. Komisia sformulovala podnet pre Ministerstvo vnútra SR týkajúci sa možnej zmeny legislatívy v súvislosti s povolaniami, ktoré si kandidáti uvádzajú, pričom niektorí si ako povolanie uvádzali napríklad „bojovník proti korupcii".
Voľba poštou a hlasovacie preukazy
Pre voličov zo zahraničia je k dispozícii voľba poštou. Žiadosť o voľbu poštou prijíma Ministerstvo vnútra SR elektronicky prostredníctvom elektronickej služby alebo písomne. Väčšina žiadostí prichádza elektronicky. Posledný termín, dokedy musí byť žiadosť doručená na MV SR, je obvykle 9. august. Tento termín je obzvlášť dôležitý pre voličov, ktorí nemajú trvalý pobyt na území SR, keďže títo voliči sa môžu zúčastniť na voľbách len prostredníctvom hlasovania poštou.
Voličom, ktorí podali elektronickú žiadosť, rezort vnútra po jej prijatí posiela materiály na hlasovanie, a to dve obálky a poučenie o spôsobe hlasovania. Samotný hlasovací lístok vybranej strany si voliči vytlačia po zaregistrovaní kandidátnych listín z webu rezortu vnútra, kde budú zverejnené. V prípade listinnej žiadosti MV SR zasiela voličom aj hlasovacie lístky. Materiály na hlasovanie sú zaslané najneskôr do 21. augusta.
Návratnú obálku s hlasovacím lístkom je potrebné zaslať tak, aby bola doručená do podateľne Ministerstva vnútra SR na Drieňovej ulici č. 22 v Bratislave najneskôr do piatka 29. septembra.
Využívaným inštitútom pri voľbách je aj hlasovací preukaz, ktorý umožní voličom hlasovať mimo svojho okrsku v ľubovoľnej volebnej miestnosti. Obce a mestá začínajú s vydávaním preukazov od 16. augusta.
Financovanie kampane a organizačné zabezpečenie volieb
Na účely volebnej kampane môže politická strana použiť iba prostriedky vedené na osobitnom transparentnom účte, ktorého adresu je povinná oznámiť Ministerstvu vnútra SR. Rezort vnútra zverejňuje odkazy na adresy transparentných účtov na svojom webe. Politické subjekty môžu na kampaň minúť maximálne tri milióny eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Do výdavkov sa počítajú aj náklady na propagáciu strany 180 dní pred vyhlásením volieb.
Starostovia obcí, mestských častí a primátori miest majú povinnosť utvoriť volebné okrsky a určiť volebné miestnosti pre parlamentné voľby. Napríklad, bolo vytvorených 5 996 okrskov. Dôležitým krokom je aj delegovanie členov do okrskových a okresných volebných komisií, ktorých termín pre kandidujúce strany je do 21. augusta. Minister vnútra zdôraznil, že spôsob vytvárania volebných komisií je jeden z hlavných kontrolných mechanizmov, ktorý zabezpečuje transparentnosť volieb. Pripomenul, že pravidlá nastavené pred rokom 1990 sa ukázali ako transparentné a systém si zaslúži dôveru.
Dôležité termíny parlamentných volieb (september 2023)
- Termín volieb: 30. septembra
- Podanie kandidátok: do 2. júla
- Registrácia kandidátok a pridelenie volebného čísla: do 22. júla
- Utvorenie volebných okrskov: do 27. júna
- Začiatok volebnej kampane: 9. júna
- Odpočítavanie 3-miliónového limitu na kampaň: od 11. decembra (predchádzajúceho roka)
- Delegovanie členov do okrskových volebných komisií: do 21. augusta
- Žiadosť o voľbu poštou zo zahraničia: do 9. augusta
- Zaslanie volebných materiálov pre voľbu poštou voličovi ministerstvom vnútra: do 21. augusta
- Doručenie návratných obálok pre voľbu poštou: do 29. septembra
- Vydávanie hlasovacích preukazov: od 16. augusta
- Podanie žiadosti o hlasovací preukaz elektronicky či poštou: do 8. septembra
- Podanie žiadosti o hlasovací preukaz osobne na obecnom úrade: do 29. septembra
- Možnosť vysielať politickú propagáciu v TV: od 9. septembra
- Volebné moratórium: od polnoci z 27. na 28. septembra
- Vzdanie sa a odvolanie kandidatúry: do 7:00 28. septembra
- Predpokladané vyhlásenie výsledkov volieb: 1. októbra
Kandidátne listiny a výsledky volieb do Európskeho parlamentu 2024
Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 sa na Slovensku konali 8. júna 2024, ako súčasť celoeurópskych volieb prebiehajúcich od 6. do 9. júna. Právo voliť majú slovenskí občania, ako aj ostatní občania EÚ s trvalým pobytom na Slovensku (títo sa musia zaregistrovať vo svojej obci najneskôr 40 dní pred dňom volieb). Slovenskí občania s pobytom v zahraničí nemohli voliť zo zahraničia, ale mohli hlasovať osobne na Slovensku s platným slovenským pasom.
Definitívne zloženie kandidátnych listín museli politické strany doručiť zapisovateľovi Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán do 10. marca 2024. Celkovo bolo podaných 24 kandidátnych listín politických strán a jedna koalícia, s celkovým počtom 324 kandidátov. Štátna komisia po preskúmaní zaregistrovala kandidátky, ktoré boli v súlade so zákonom o podmienkach výkonu volebného práva a následne im žrebom určila čísla, ktoré sa objavili na hlasovacích lístkoch.
Počet kandidátok sa mohol ešte znížiť, ak niektorý subjekt z volieb odstúpil. Príkladom je Pirátska strana - Slovensko, ktorá 31. mája 2024 oznámila odstúpenie z volieb v prospech strany Demokrati. Z volieb odstúpila aj Gabriela Michaláková, ktorá bola na kandidátnej listine strany Slovenský PATRIOT.
Výsledky volieb do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024
Volebná účasť na Slovensku dosiahla 34,38 %, čo bola najvyššia účasť z doterajších piatich eurovolieb. Najvyššia účasť bola v Bratislavskom kraji (44,53 %), najnižšia v Košickom (28,33 %).
Výsledky volieb ukázali nasledujúce rozdelenie podpory:
- Progresívne Slovensko (PS): 27,81 %, získalo šesť mandátov. Zvíťazilo v 632 obciach a vo všetkých krajských mestách získalo nad 30 %. Líder kandidátky a bývalý premiér Ľudovít Ódor získal 294 944 prednostných hlasov.
- SMER-SD: 24,76 %, zvíťazil v 1536 obciach, najmä na východe, Kysuciach, Považí a hornej Nitre. Dvojka kandidátky Ľuboš Blaha získal 187 020 prednostných hlasov.
- REPUBLIKA: 12,53 %, skončila na treťom mieste, ale nevyhrala v žiadnom meste. Dosiahla nadpriemerné výsledky v niektorých menších obciach na Orave.
- HLAS-SD: 7,18 %, získal o polovicu menej percent ako vo voľbách do Národnej rady SR a nevyhral v žiadnom meste. Podporu si udržal na severovýchode Slovenska.
- Kresťanskodemokratické hnutie (KDH): 7,14 %, úspešné vo svojich tradičných baštách na Orave, Spiši a Šariši. Zvíťazilo v Námestove a dosiahlo dobré výsledky v Prešove, Bardejove, Starej Ľubovni či Kežmarku.
Do Európskeho parlamentu sa tesne nedostali strany Sloboda a Solidarita (SaS) so 4,92 % a Demokrati so 4,68 %. Maďarská aliancia (3,88 %) zvíťazila v 371 obciach a viacerých mestách južného Slovenska, avšak pri nízkej volebnej účasti. Koalícia SLOVENSKO-ZA ĽUDÍ Igora Matoviča (1,98 %) a Slovenská národná strana zaznamenali prekvapivo nízke výsledky.