Katolícka cirkev si pripomína prvé výročie zvolenia Svätého Otca Františka. Pri tejto príležitosti prinášame sériu viacerých správ, ktoré súvisia s jubileom a pochádzajú z Vatikánskeho rozhlasu.
Začiatok pontifikátu a prvé gestá
Pontifikát pápeža Františka sa začal bežným pozdravom: „Fratelli e sorelle buonasera!” (Bratia a sestry, dobrý večer!). Napriek tomu nie je tento začiatok v rozpore s jeho revolučným charakterom, pretože revolučnosť Jorgeho Maria Bergoglia je v evanjeliovej jednoduchosti, pokore a normálnosti, ktorá je prekvapujúca, až šokujúca. Už prvé prejavy a gestá nového pápeža - prvého s menom Chudáčika z Assisi, prvého pápeža jezuitu, prvého z Latinskej Ameriky - rušili dávne zvyklosti, počnúc tým večerom, keď bol zvolený. Vtedy povedal: „A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. (...) Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa.“
Spojenie „Biskup a ľud“ pápež František vzápätí naznačil ako program svojej služby. Nový biskup Ríma sníva o „Cirkvi chudobnej a pre chudobných“, ako povedal na stretnutí s novinármi celého sveta, ktorí informovali o priebehu konkláve. Prednostné zameranie sa na chudobných, ktoré pápež František vyjadruje svojou triezvosťou, rozhodnutím žiť v Dome sv. Marty a nepoužívať reprezentačné služobné vozidlá, dosvedčuje slovami, ktoré vyslovil počas svätej omše začiatku Petrovej služby 19. marca, že „pravá moc je v službe“.
Počas historickej návštevy Assisi nabádal zbaviť sa „duchovnej svetskosti“. Aby sme sa vyhli tomuto pokušeniu, poznamenal, musíme sa zveriť do Božieho náručia, „nechať sa Bohom milovať“. Práve milosrdenstvu, ktoré má vpísané aj v biskupskom motte, venoval pápež František aj prvý príhovor na Anjel Pána v nedeľu 17. marca 2013. Veriacim na Námestí sv. Petra tu opakovane pripomenul, že Boh sa nikdy neunaví odpúšťaním.
„On sa nikdy neunaví odpúšťaním, ale my sme niekedy unavení prosiť o odpustenie. Nikdy sa neunavme! On je milujúci Otec, ktorý vždy odpúšťa a má milosrdné srdce pre každého z nás. Aj my sa učme byť milosrdní so všetkými.“
Zelený štvrtok 2013 vo väznici pre mladistvých
Toto posolstvo zaniesol Svätý Otec na Zelený štvrtok mladistvým do jednej z rímskych väzníc Casal del Marmo. V kaplnke trestného zariadenia bolo prítomných len asi 50 osôb, najmä z radov väznených a dobrovoľníkov, ktorí k ním pravidelne prichádzajú. Milosrdenstvo Boha nás mení, dáva nám nádej, že je silnejšie ako najväčšie chyby nášho života.
V rámci obradov Zeleného štvrtka pápež František slúžil omšu, počas ktorej umyl nohy 12 väzňom. Medzi dvanástimi väzňami bol aj moslim, ktorý konvertoval na kresťanstvo, a tri ženy. Dvaja z väzňov, ktorým pápež umyl nohy, si odpykávajú doživotný trest. Vo väznici v Paliane sú väznení prevažne bývalí členovia mafie, ktorí sa dali na spoluprácu s úradmi výmenou za zníženie trestu.
„Ako kňaz a biskup musím byť k vašim službám,“ povedal pápež vo svojej homílii a vyzval ich, aby si vzájomne pomáhali. Umytie nôh apoštolom, ktoré počas poslednej večere vykonal Ježiš, František nazval prejavom nežnosti. „Je to Pánov príklad.“ Podľa Ježišovho príkladu kňazi na Zelený štvrtok umývajú nohy dvanástim mužom predstavujúcim apoštolov. Medzi väzňami, ktorým umyl nohy pápež, však boli aj dve ženy. Viacerí z „apoštolov“ sa navyše hlásili k islamu. Kľačiaci František im nohy nielen poumýval, ale aj pobozkal. S ľuďmi na okraji slávil omšu na Zelený štvrtok aj ako arcibiskup Buenos Aires.
Po omši sa pápež v telocvični zariadenia stretol s ďalšími 150 väzňami, ktorí mu darovali vlastnoručne vyrobený drevený kríž a kľakadlo. Dopoludňajšiu omšu svätenia olejov pápež slávil s približne 1 600 kňazmi v Bazilike sv. Petra. V úvode veľkonočných slávností zopakoval svoju výzvu na mier vo svete. „Násilie nie je liekom pre náš rozvrátený svet,“ zdôraznil pre dnešné vydanie denníka La Repubblica.
Revolučný charakter a nové smerovanie Cirkvi
Milosrdenstvo Boha nás mení a dáva nám nádej, ktorá je silnejšia ako najväčšie chyby nášho života. Toto povzbudenie Svätý Otec rozšíril na všetkých, keď ho znovu vyslovil na Kvetnú nedeľu 24. marca: „A prosím vás, nenechajte si ukradnúť nádej! Nenechajte si ukradnúť nádej, ktorú nám dáva Ježiš!” Táto nádej sa ohlasuje úsmevom. Pre pápeža Františka je nemysliteľný smutný kresťan, podobne ako je nemysliteľné evanjelium uzavreté do cirkevných komunít.
Musíme ísť na „existenciálne periférie, kde je veľa utrpenia“. Nie náhodou nový biskup Ríma navštevuje ako prvé farnosti na periférii Ríma. „Nasledovať, sprevádzať Krista, zostávať s ním, si vyžaduje «vyjsť», vykročiť. Vyjsť zo seba samých, z unaveného a návykového prežívania viery, z pokušenia zavrieť sa vo vlastných schémach, ktoré blokujú horizont Božej stvoriteľskej činnosti. Boh vyšiel zo seba samého, aby prišiel k nám, býval uprostred nás, aby nám priniesol Božie milosrdenstvo, ktoré zachraňuje a prináša nádej“ - zaznelo na prvej generálnej audiencii pápeža Františka 27. marca 2013.
Apoštol nehy, pastier kráčajúci pred svojím stádom, uprostred neho i za ním - taká je predstava pápeža Františka a povzbudenie biskupom a kňazom. Počas svätej omše svätenia olejov na Zelený štvrtok to vyjadril takto: „O toto vás prosím: buďte pastiermi s vôňou oviec, pastieri uprostred stáda, rybármi ľudí.“
Posolstvo Urbi et Orbi na Veľkonočnú nedeľu 2013 uzavrel Svätý Otec František slovami: „Prineste vašim rodinám, vašim krajinám posolstvo radosti, nádeje a pokoja, ktoré sa každoročne v tento deň mocne obnovuje. Vzkriesený Pán, víťaz nad hriechom a smrťou, nech je oporou pre všetkých, najmä pre tých najslabších a najnúdznejších.“
Reakcie a interpretácie prvých krokov
Pápež František svojimi prvými krokmi ukazuje, že slová „Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných“ myslí vážne. Tieto gestá, ako umývanie nôh väzňom, vrátane žien a moslimov, viedli k rôznym reakciám. Predchádzajúci pápeži na Zelený štvrtok zvykli umývať nohy 12 vybraným mužom, zvyčajne kňazom, a to buď vo vatikánskej Bazilike sv. Petra, alebo v rímskej Lateránskej bazilike. Pápež František však zaužívaný protokol porušil a už v roku 2013 vykonal rituál umývania nôh v rímskej väznici pre mladistvých.
O necelé dva týždne po pápežovom vyjadrení vydal poľský episkopát tzv. Veľkonočnú výzvu. V tejto výzve čítame: „Poslaním Katolíckej cirkvi je solidarita s chudobnými. Toto cirkevné spoločenstvo však nie je žiadnou charitatívnou organizáciou. Jej najdôležitejšou úlohou je hlásanie spásy chudobných a evanjelia.“ A ešte: „Materiálne potreby ľudí v núdzi dokážu podstatne lepšie uspokojiť iné organizácie ako cirkev.“ Varšavský arcibiskup, kardinál Kazimierz Nycz povedal: „Pápež František chce chudobnú cirkev, to však neznamená, že ju zbaví bohatých ľudí, ani to, že sa začne zbavovať kultúrnych pamiatok nahromadených Vatikánom za uplynulých dve tisíc rokov.“
Čo viedlo poľských biskupov k takejto rýchlej reakcii na pápežove slová o chudobe? Zrejme za tým stojí aj iný dôvod: ťažká skúsenosť z poľských dejín a pocit permanentného ohrozenia proticirkevným sprisahaním. „V takomto permanentnom «ohrození» musia stáť na čele cirkvi ľudia hrdí a sebavedomí. «Ťažko» ich môžu reprezentovať ľudia, ktorí by bývali v paneláku a chodili do práce pešo, alebo autobusom.“ Zrejme tu teda narazili na seba dve životné skúsenosti. Presvedčenie, že cirkev je permanentne vystavená útokom takých síl, ktoré ju chcú zničiť alebo skompromitovať, je vlastné viacerým miestnym cirkvám na svete, vrátane slovenskej.
Pápež na Zelený štvrtok namiesto slávenia Eucharistie s kardinálmi išiel do väzenia pre mladistvých a tam umýval nohy aj dvom mladým ženám, z ktorých jedna bola moslimka. Pápež sa navyše odmietol nasťahovať do Apoštolského paláca a býva ďalej v Dome sv. Marty, čím nielen porušil stáročnú tradíciu, ale vniesol aj napätie pre iných, ktorí v tomto impozantnom paláci pracujú a žijú. K nám začínajú doliehať z Večného mesta obavy, či sa týmto pápežom nezačína obrovská kríza v cirkvi, ktorá by mohla viesť nakoniec až k schizme?! Takto pred nami začína vyrastať aj vnútorný „nepriateľ“ cirkvi. „Zákon a proroci! Dodržiavanie zákona je «ľahšie» overiteľné. Bez zákona sa nedá žiť.“
Nástup Františka stavia cirkev, najmä v Európe, do pozície, aby od základov prehodnotila svoje pôsobenie vo svete, v ktorom stále viac stráca svoje postavenie. Už prvé týždne nasvedčujú, že to môže priniesť v mnohých miestnych cirkvách aj veľké napätia a krízy. Slovensko sa tejto „konfrontácii“ nevyhne. Vernosť a pravda budú príkazom dňa.
Stretnutie ako kľúč magistéria pápeža Františka
Stretnutie je kľúčovou kategóriou magistéria pápeža Františka, ktorý Cirkev vyzýva, aby vyšla zo seba - povedal páter Antonio Spadaro, šéfredaktor časopisu „La Civiltà Cattolica”, komentujúc prvý rok pontifikátu v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas: „Pápež František má misijnú víziu Cirkvi. Pracuje a bude pracovať na premene Cirkvi na misijnú. To znamená, že Cirkev, ako ju on vidí, je úplne naklonená voči svetu, otvorená svetu, pretože pápež chce, aby bolo evanjelium ohlasované všetkým, každému, nech by sa nachádzal v akejkoľvek situácii života. A preto je jazyk pápeža Františka prirodzeným jazykom, obyčajným, povedal by som takým normálnym. Jeho cieľom je osloviť každého.“
Pozornosť voči Latinskej Amerike, evanjeliový rozmer pastorácie, reforma kúrie, vzťahy s inými cirkvami - to sú niektoré z charakteristických bodov tohto prvého roka jeho pontifikátu. Páter Spadaro reaguje na otázku ďalších možných či predpokladaných „zmien skokom“ v nadchádzajúcich mesiacoch slovami, že to azda ani pápež nevie, totiž „pápež nemá nejaké abstraktné myšlienky, ktoré má aplikovať do reality, stvárňujúc ju podľa jeho vlastných predstáv. V skutočnosti pápež napreduje krok za krokom tým, že robí rozlišovanie nad históriou, sprevádza dianie týkajúce sa Cirkvi, samozrejme, vo vzťahu k životu sveta. To znamená, že najdôležitejšie pre neho je sledovať, čo sa deje, a chápať proces reformy ako reformu zvnútra.“
Čo je podľa šéfredaktora časopisu „La Civiltà Cattolica” v pontifikáte pápeža Bergoglia od sv. Ignáca z Loyoly, a čo od sv. Františka? „Pápež Bergoglio je formovaný radikálne v ignaciánskej spiritualite od mladého veku, tak by som povedal, že jeho spôsob konania, videnia, vnímania skutočnosti je úplne spätý s touto spiritualitou. Je to spiritualita jasne evanjeliová, ktorá poukazuje na samu prítomnosť Pána vo svete. Je to spiritualita optimistická, plná nádeje. To znamená, že podľa pápeža Pán už pôsobí vo svete, a tak my prichádzame vždy až po ňom a musíme rozpoznať jeho prítomnosť. A toto je rozlišovanie. Takže v prvom rade by som povedal, že pontifikát rozlišovania o tom, ako Pán pôsobí vo svete, je v tomto zmysle hlboko ignaciánsky a jezuitský. Avšak aj františkánsky v hlbšie ignaciánskom zmysle slova, pretože františkánska spiritualita je prežívaná v ignaciánskej. To isto vedie pápeža k veľkej pozornosti voči chudobe a jednoduchosti. Avšak je tu aj iný rozmer, veľmi prítomný u sv. Františka, rozmer obnovy. Vieme, že snom, ktorý hlboko poznačil život sv. Františka, bola obnova Cirkvi, obnova jej prítomnosti vo svete, obnova jej ruín. Preto ten obraz «poľnej nemocnice», obrazy situácií, keď je to potrebná rekonštrukcia, obnova, sú veľmi prítomné v pontifikáte svätého Františka.“
Kontinuita posolstva v neskorších rokoch
Pápež František pokračoval v tradícii umývania nôh znevýhodneným aj v nasledujúcich rokoch, čo potvrdzuje jeho konzistentné posolstvo služby a milosrdenstva. Napríklad, v roku 2016 na Zelený štvrtok umyl a pobozkal nohy moslimským, pravoslávnym, hinduistickým a katolíckym utečencom v utečeneckom centre v Castelnuovo di Porto, čo bolo vnímané ako gesto vrúcnosti a bratstva v období vyhrotených protimoslimských a protiprisťahovaleckých nálad. Podľa nových noriem Vatikánu môže byť na obrad vybratý každý spomedzi „ľudu Božieho“.
Rovnako v roku 2017, pri príležitosti Zeleného štvrtka, pápež František prijal dary od väzňov počas návštevy väznice v mestečku Paliano juhovýchodne od Ríma. František potom v rámci obradov Zeleného štvrtka slúžil omšu, počas ktorej umyl nohy 12 väzňom. Medzi 12 väzňami bol aj moslim, ktorý konvertoval na kresťanstvo, a tri ženy.
Tieto opakované gestá zdôrazňujú, že jeho prístup z roku 2013 nebol jednorazovým činom, ale základným pilierom jeho pontifikátu, ktorý pokračuje v hľadaní „existenciálnych periférií“ a prejavovaní Božej lásky a milosrdenstva všetkým, bez ohľadu na pôvod či vieru.