Pristupovať k Oltárnej sviatosti je nanajvýš dôverná realita zjednotenia sa s Kristom. Pre dušu každého človeka je veľmi osožné, ak túži po svätom prijímaní. Latinské slovo communio má význam nielen upevňovať a posilňovať, ale označuje aj spoločnosť či pospolitosť v zmysle spoločenstva. Slovo communis znamená spoločný. Sväté prijímanie je taktiež pojem, ktorým katolícka a pravoslávna cirkev označuje posvätený chlieb a víno, ktoré kresťania prijímajú pri slávení Eucharistie.
Podľa Nového zákona Ježiš ustanovil zdieľanie chleba a vína a prikázal konať tento akt svojim nasledovníkom ako srdce uctievania pri spoločnom schádzaní sa spoločenstva (Lukáš 22:19 a 1. Korintským 11:23-26). Kresťanské slávenie „zdieľania spoločenstva“ je spojené so „svätým prijímaním“, ktoré väčšina kresťanov chápe ako sviatosť. Počas „svätého prijímania“ ide o pripodobnenie Poslednej večere (Matúš 26:17-30, Marek 14:12-26, Lukáš 22:7-39 a Ján 13:1-17:26.), ktoré nadobudlo v kresťanských cirkvách a denomináciách rôzny liturgický charakter, podoby a pomenovania ako napríklad slávenie Eucharistie, omša svätá, božská liturgia, Večera Pánova, lámanie chleba a podobne. Prijímanie, v ktorom ide o prijímanie chleba (kvaseného alebo nekvaseného) a vína (respektíve produktu hroznovej šťavy), je súčasťou slávenia. Preto sa v rámci jednoty tohto kontextu môže hovoriť rovnako o „slávení“ ako aj o „prijímaní“.
Čo je sviatosť Eucharistie?
Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju tiež sviatosť oltárna alebo sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obetou Cirkvi. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista, pričom sa mení podstata chleba a vína. Toto premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom, čo znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého. Sväté prijímanie sa podáva vkladaním do úst, víno prijíma kňaz, prípadne veriaci pri mimoriadnej príležitosti (napríklad svadba).
Teologické pohľady na Eucharistiu
- Katolícka cirkev verí v „transubstanciáciu“ (premenu podstaty) - zázračnú premenu chleba a vína na Kristovo telo a krv.
- Učenie Martina Luthera spočíva v koncepte sviatostného zjednotenia (mylne označovaného ako konsubstanciácia) - v prítomnosti osláveného tela a krvi Kristovej „v“, „s“ a „pod“ spôsobom chleba a vína.
- Podľa Ulricha Zwingliho ide v prípade chleba a vína o symboly. Odmietol akýkoľvek koncept premeny, pretože Kristus je fyzicky prítomný v nebi, no počas obradu je prítomný svojím Duchom.
- Ján Kalvín zdôrazňoval, že prijímanie skutočne privádza veriacich do spoločenstva s Bohom. Chlieb a víno nie sú „prázdne“ symboly.
Podmienky pre prijatie svätého prijímania
Otázka, či možno pristupovať k svätému prijímaniu, ak človek nesúhlasí s nejakým učením Cirkvi, je zložitejšia, než by sa na prvý pohľad zdalo, a nie je možné na ňu odpovedať iba jednoslovne - áno alebo nie. V dnešnej individualizmom poznačenej dobe si málo uvedomujeme, že prijímanie sviatostného Krista nie je len otázkou vlastného duchovného úžitku jednotlivca. To, čo tvorí a buduje spoločenstvo Cirkvi, však nie sú iba sviatosti, ale aj to, čomu veriaci veria ako jeden ľud. Ide o prejav pôsobenia Ducha Svätého, že celý Boží ľud, od biskupov až po posledných veriacich laikov, vyjadruje svoj všeobecný súhlas vo veciach viery a mravov. Ak sa vrátime k položenej otázke, treba si vo svetle týchto skutočností úprimne priznať, či uvedený postoj nie je výrazom istej vnútornej rozdvojenosti. Ak nesúhlasíme s učením Cirkvi, prakticky to znamená, že neprijímame nadprirodzenú jednotu spoločenstva veriacich v otázkach viery a mravov. Nemáme však ani zostať v stave nesúhlasu alebo pochybností, pretože tým by sme vyjadrili, že nám na spoločenstve s Cirkvou v podstate nezáleží.
Čo sa týka samotného pristupovania k svätému prijímaniu, sú z neho vylúčení tí, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu (porov. CIC, kán. 915). Myslí sa tu na hriešny stav, ktorý trvá a človek ho nechce zmeniť, ako je napríklad nemanželské spolužitie katolíkov. Podmienkou k tomu, aby človek mohol prijať Eucharistiu - sväté prijímanie, je milosť posväcujúca v duši. Teda musí jej predchádzať sviatosť pokánia - svätá spoveď, človek musí svoje hriechy oľutovať a dodržať eucharistický pôst jednu hodinu pred svätou omšou.
Prvé sväté prijímanie detí
Prvé sväté prijímanie je jedným z najdôležitejších momentov v živote katolíckych detí a ich rodín. Tento sviatok je spojený s hlbokým duchovným významom, pretože je to okamih, keď dieťa prvýkrát prijíma Ježiša Krista v Eucharistii - sviatosti, ktorá je v katolíckej cirkvi považovaná za najdôležitejší spôsob spojenia s Bohom.
Ak krst prijíma dospelý človek, v tej istej svätej omši na veľkonočnú vigíliu, počas ktorej bol pokrstený, má aj prvýkrát účasť na Eucharistii. To znamená, že v jednej svätej omši je pokrstený, ide na prvé sväté prijímanie a ak biskup miestnej diecézy dovolí, môže ho kňaz aj pobirmovať. Ak je však niekto pokrstený ako dieťa, prijíma iniciačné sviatosti postupne, podľa stupňa psychického vývoja a úrovne chápania.
Historický vývoj vekovej hranice
V minulosti, po Tridentskom koncile, mohli Krista v Eucharistii prijať prvýkrát deti, ktoré dosiahli dvanásty rok života. Až pápež svätý Pius X., 8. augusta 1910 dekrétom Quam singulari, povolil prvé sväté prijímanie deťom od siedmich rokov. Po Druhom vatikánskom koncile bola táto prax potvrdená.
Súčasné požiadavky na deti
„K udeleniu svätého prijímania deťom sa vyžaduje, aby mali dostatočné poznanie a boli dôkladne pripravené tak, aby podľa úrovne svojho poznania pochopili Krista a jeho náuku a mohli prijať telo Pána s vierou a zbožnosťou.“ (CIC Kán. 914) Znamená to, že dieťa musí byť schopné pochopiť základné pravdy kresťanského náboženstva a musí byť na takom stupni psychického vývoja, že vie rozoznať obyčajný chlieb od eucharistického. Inak povedané: Vie pochopiť a vierou rozpoznať rozdiel medzi obyčajným chlebom a Ježišovým eucharistickým telom. Túto úroveň myslenia a rozpoznávania dosahujú deti okolo 8.-10.-tého roku života. V mnohých diecézach, napríklad v rožňavskej, je určený vek, od kedy môže dieťa pristúpiť k prvému svätému prijímaniu, na druhý ročník základnej školy.
Úloha rodičov a farnosti v príprave
Keďže ide o deti, ktoré sú psychicky a sociálne závislé na názoroch a rozhodovaní rodičov, je veľmi dôležité, aby rodičia detí, ktoré majú ísť na prvé sväté prijímanie, žili svoj náboženský život príkladným spôsobom a aby prežívali Eucharistiu. Tým totiž spontánne rozvíjajú vieru svojich detí. Je mylné domnievať sa, že prvé sväté prijímanie detí prinesie veľké ovocie bez ďalšieho náboženského života.
„Povinnosťou predovšetkým rodičov a tých, ktorí sú na ich mieste, a tiež farára je dbať, aby deti, ktoré dosiahli užívanie rozumu, boli náležite pripravené a čo najskôr, po prijatí sviatosti zmierenia, prijali sväté prijímanie; farár musí tiež dbať, aby ku svätému prijímaniu nepristupovali deti, ktoré nedosiahli užívanie rozumu alebo ktoré nepovažuje za dostatočne pripravené.“ (CIC Kán. 914) Cieľom katechézy nie je iba príprava dieťaťa na prvé sväté prijímanie, ale aj na sviatostný život, ktorý má žiť aj po slávnosti prvého svätého prijímania. Katechetická príprava pozostáva zo stretnutí počas hodín náboženstva. Nedeľa a sviatočný deň sú privilegovaným časom, kedy sa schádzame na slávení Eucharistie.
Moje prvé sväté prijímanie
Slávnosť a jej prežívanie
Príprava na tento sviatok začína obvykle niekoľko mesiacov pred samotným podujatím. Dôležitým krokom je nielen náboženská, ale aj osobná a morálna príprava dieťaťa. V rámci prípravy sa deti učia o Eucharistii, jej význame a spôsobe prijímania. Okrem teoretických znalostí sa v rámci prípravy kladie dôraz aj na etický aspekt.
Prvé sväté prijímanie nie je len slávnostným momentom v živote dieťaťa, ale aj obradom, ktorý má hlboký symbolický význam. Eucharistia, ktorá je počas prijímania prijímaná, predstavuje telo a krv Ježiša Krista. Tento obrad je základom katolíckej viery a symbolizuje Kristovu prítomnosť medzi veriacimi. Prvé sväté prijímanie je zároveň krokom do širšej cirkevnej komunity. Dieťa sa stáva plnohodnotným členom cirkvi a začína sa aktívne podieľať na liturgii a ďalších náboženských činnostiach.
Slávnosť prvého svätého prijímania je obvykle spojená s rodinnými oslavami, pretože je to významný duchovný a spoločenský okamih. Po samotnom obrade, ktorý sa často koná v kostole, nasledujú oslavy, kde rodiny a priatelia oslavujú tento významný moment. Okrem toho sa v mnohých rodinách praktizujú zvyky, ako je dávanie darčekov, čo je symbolom podpory a radosti z tohto dôležitého kroku. Prvé sväté prijímanie je veľká udalosť pre celú farnosť.
Praktické aspekty prípravy
Milí rodičia, prinášame Vám niekoľko základných informácií ohľadom prvého svätého prijímania Vášho dieťaťa:
- Nácviky: Súčasťou prípravy sú nácviky vo farskom kostole. Je potrebné, aby na nácvik prišlo dieťa s aspoň jedným rodičom. Presné termíny sa upresňujú v rámci farských oznamov.
- Prvá svätá spoveď: Pre Vaše dieťa sa prvá svätá spoveď koná v dopoludňajších hodinách v týždni pred prvým svätým prijímaním. Počas tejto svätej spovede majú možnosť vyspovedať sa aj rodičia a príbuzní dieťaťa. Je dôležité trpezlivo pomôcť svojmu dieťaťu dobre sa vyspovedať, keďže forma spovede, ktorú si osvojí, ho často sprevádza celý život.
- Termín prvého svätého prijímania: K prvému svätému prijímaniu pristúpi Vaše dieťa spravidla v nedeľu, počas svätej omše vo farskom kostole. Bude dobré, ak tam budete s dieťaťom o niečo skôr. Konkrétne dátumy sú vždy oznámené farárom.
Je dôležité si uvedomiť, že prvé prijatie živého Ježiša Krista do života dieťaťa nie je poslednýkrát. Veľakrát sa stáva, že deti, ktoré sa v deviatom ročníku pripravujú na sviatosť birmovania, priznajú, že pred birmovkou sa budú spovedať len druhýkrát. Sprostredkujeme našim deťom sviatosť, a potom im neumožníme ju často prijímať. Naučíme ich, že dobrovoľne neísť v nedeľu do kostola je smrteľným hriechom, a potom ich necháme úplne svojvoľne do tohto hriechu upadať znova a znova. Povieme im, že ich Ježiš miluje a nedovolíme im, aby zažili túto jeho lásku. Pri sobáši i pri krste ste sľúbili, že svoje deti budete vychovávať v duchu Kristovho evanjelia. Nikdy nezabudnite na tento sľub! Prvé sväté prijímanie je nielen vzácnym okamihom v živote dieťaťa, ale aj krokom na jeho ceste viery. Tento obrad má dlhodobý vplyv na jeho duchovný život. Prijatie Eucharistie je pozvánkou na neustále prehlbovanie vzťahu s Bohom, na pravidelnú účasť na bohoslužbách a na prežívanie viery v každodennom živote. Tento sviatok má tiež silný vplyv na cirkev ako celok, pretože každé dieťa, ktoré prijme Eucharistiu, prináša do spoločenstva novú silu a oživuje jeho duchovný život. Je to príležitosť na oslavu viery, rodiny a spoločenstva.
tags: #pamatne #listy #1 #svate #prijimanie