Univerzita Komenského v Bratislave (UK), najstaršia a najväčšia slovenská univerzita, má bohatú históriu, siahajúcu do 27. júna 1919, kedy na našom území vznikla prvá univerzita, ktorá začala poskytovať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku. Univerzita je významnou vedeckou inštitúciou, ktorá sa podieľa na špičkovom výskume v rôznych vedných oblastiach a je riešiteľom stoviek domácich i medzinárodných vedeckovýskumných projektov. Na univerzite pôsobí 26 špičkových vedeckých tímov z 54 pôsobiacich na slovenských vysokých školách. S ponukou štúdia v širokej škále oblastí ľudského poznania - od medicíny cez humanitné a sociálne vedy, prírodné vedy, matematiku až po teológiu - UK má 13 fakúlt. Ročne na nej študuje viac ako 22 000 študentov, z toho takmer 20 000 v dennej forme, a navštevuje ju takmer 3000 zahraničných študentov z vyše 80 krajín sveta. Univerzita Komenského, na čele ktorej je rektor prof. Marek Števček, sa pravidelne umiestňuje v celosvetových rebríčkoch najlepších univerzít sveta.
Oslavy 100. výročia založenia UK (2019)
Významné storočné jubileum si Univerzita Komenského v Bratislave pripomínala už od začiatku roka 2019 podujatiami pre študentov, zamestnancov i verejnosť. Oslavy vyvrcholili slávnostným akademickým zhromaždením a galavečerom vo štvrtok 27. júna 2019. Pri príležitosti 100. výročia založenia Univerzity Komenského sa vo štvrtok 27. júna 2019 o 10.30 hod. uskutočnilo slávnostné zhromaždenie v Aule Univerzity Komenského, Šafárikovo nám. 6, Bratislava.
Na tomto podujatí prisľúbili účasť významné osobnosti, ako prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, predseda vlády SR Peter Pellegrini či predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan. Počas slávnostného zhromaždenia udelil rektor UK Marek Števček Veľkú zlatú medailu UK predsedovi Ústavného súdu Českej republiky a signatárovi Charty 77 Pavlovi Rychetskému, čím si univerzita pripomenula svoju spätosť s českým vysokým školstvom v časoch jej vzniku.
Večer 27. júna 2019 o 18.00 hod. sa v Slovenskej filharmónii na Medenej 3 v Bratislave uskutočnil galavečer. Zaznela na ňom skladba slovenského skladateľa Mariána Lejavu, zložená špeciálne k 100. výročiu založenia Univerzity Komenského. Hoci bolo toto podujatie určené najmä pre pozvaných hostí a zástupcov spolupracujúcich domácich i zahraničných inštitúcií, rektor UK sa rozhodol uvoľniť 200 miest navyše pre registrovaných študentov a zamestnancov UK.
Historické insígnie a návštevy
Taláre akademických funkcionárov UK boli vyhotovené v roku 1923 a ich insígnie v roku 1924. Medzi významných raných predstaviteľov patrili pedel Filozofickej fakulty UK Alois Zíma, pedel Lekárskej fakulty UK Josef Hošek, pedel Právnickej fakulty UK Václav Köstner a hlavný pedel (pedel rektora) Ferdinand Dänmark. V tom období, prezident ČSR Tomáš G. Masaryk na svojej ceste na Slovensko navštívil aj Univerzitu Komenského a v sprievode rektora UK prof. Alberta Milotu si prezrel aj novopostavený internát Lafranconi.
Pamätné predmety k 100. výročiu UK
Sté výročie Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré pripadlo na 27. júna 2019, bolo pripomenuté vydaním viacerých pamätných predmetov, vrátane mince, medaily a známky. Rektor UK prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD. vtedy priblížil, že v súvislosti so storočnicou najväčšej a najstaršej slovenskej univerzity budú vydané aj známka a medaila.
Pamätná strieborná zberateľská minca
Dňa 27. júna 2019 o 14.00 hod. v Aule UK v Bratislave uviedli pamätnú striebornú zberateľskú mincu v nominálnej hodnote 10 eur, ktorú vydala Národná banka Slovenska. Do súťaže na výtvarný návrh mince bolo predložených desať prác od siedmich autorov. Komisia odporučila prvú cenu a realizáciu návrhu Patrika Kovačovského. „Návrh najlepšie vystihuje náplň prvej národnej univerzitnej vzdelávacej inštitúcie na Slovensku,“ uvádza sa v stanovisku Komisie na posudzovanie výtvarných návrhov pamätných mincí a zberateľských mincí. Jej odbornými poradcami v procese hodnotenia boli PhDr. Ľubica Kázmerová, CSc., zástupkyňa Historického ústavu SAV a doc. Mgr. Druhou zníženou cenou bol ocenený ďalší výtvarný návrh Patrika Kovačovského a rovnako návrh Márie Podlaufovej. Treťou cenou bol ocenený návrh akad. mal. a taktiež návrh Márie Podlaufovej. Tretia cena nebola udelená. Ďalšiu cenu za kvalitne spracovaný návrh získal akad. mal. Autorom výtvarného návrhu mince bol prof. Patrik Kovačovský.
Príležitostná poštová známka
Zároveň bola uvedená výročná poštová známka v hodnote 1,90 eur, ktorú k storočnici najväčšej a najstaršej slovenskej univerzity vydala Slovenská pošta v náklade 200 000 kusov. Motívom známky je portrét Jána Amosa Komenského, priečelie budovy Univerzity Komenského a žezlo UK so znakom Slovenskej republiky. Autorom výtvarného návrhu známky je akad. mal. Dušan Kállay.
Pamätná medaila Univerzity Komenského (2019)
Podobné motívy ako poštová známka nesie aj pamätná medaila, ktorú dala univerzita vyhotoviť pri príležitosti svojho jubilea v Mincovni Kremnica. Na averze medaily z patinovaného striebra je podobizeň Jána Amosa Komenského a na reverze historická budova univerzity na Šafárikovom námestí. Autorom výtvarného návrhu je akad. sochár Alojz Drahoš, PhD., ktorý pôsobí na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UK. Návrh vybrala komisia, ktorej členmi boli okrem zástupcov vedenia UK aj rektor VŠVU prof. Stanislav Stankoci, akad. mal. a vedúca Katedry dejín umenia Filozofickej fakulty UK doc. Mgr. Dana Veselská.
Prvá pamätná medaila Univerzity Komenského (1924)
Prvá pamätná medaila Univerzity Komenského bola vydaná v roku 1924. Na averze medaily bolo poprsie J. A. Komenského a na reverze štátny znak Československej republiky a pohľad na Bratislavu s hradným kopcom.
Proces vzniku prvej medaily
Prvú zaznamenanú informáciu o pamätnej medaile Univerzity Komenského máme v liste zo dňa 22. januára 1922, ktorý je uložený v Archíve Univerzity Komenského. Docent Richard Horna vtedy podal písomný návrh, aby sa profesorský zbor Právnickej fakulty UK uzniesol na podaní návrhu akademickému senátu UK, aby bola vydaná pamätná medaila a adresa (pozdravný list). Už o štyri dni neskôr, 30. januára 1922, Akademický senát UK predložený návrh schválil a poveril vypracovaním týchto úloh trojčlennú komisiu, do ktorej si každá z troch existujúcich fakúlt navrhla po jednom zástupcovi. Profesorské zbory jednotlivých fakúlt zvolili do komisie týchto členov: filozofická fakulta profesora Dobroslava Orla, ktorý bol zároveň jej predsedom; lekárska fakulta profesora Antonína Spilku a právnická docenta Richarda Hornu. Umeleckým referentom komisie sa stal A. Spilka a konateľom a zapisovateľom R. Horna.
Akademický senát následne schválil návrh komisie na vzhľad medaily a výber akademického sochára prof. Otakara Španiela. Toho poverili vypracovaním definitívnej podoby medaily a tiež kolán univerzitných hodnostárov. Po predošlej komunikácii s medailovou komisiou O. Španiela oficiálne požiadali o vypracovanie návrhu podľa podkladov komisie listom z kancelárie rektora, v ktorom je uvedené, že navrhovaná veľkosť 85 mm postačuje a obraz averzu a reverzu medaily má byť taký, ako ich schválil akademický senát.
Linguistické kontroverzie s nápisom
Zložitejší problém však nastal pri latinskom preklade spojenia „Republika Československá“ v nápise na reverze medaily. Dňa 26. februára 1924 sa preto obrátil rektor UK profesor Stanislav Kostlivý na Predsedníctvo ministerskej rady v Prahe, ktoré v odpovedi uviedlo: „...podle odborného zdání profesorského sboru filosofické fakulty Karlovy university v Praze, jednomyselně učineného, jest správným latinský překlad jména čsl. Republiky, jehož se na Karlově universitě užívá stále hned od převratu, totiž res publica Bohemica Slovenica“.
O tomto vyjadrení upovedomili aj medailéra O. Španiela, ktorý listom z 5. mája 1924 adresovaným rektorátu UK prosil o potvrdenie správnosti opravenej formy nápisu na reverze medaily v tvare: BRATISLAVA IN REPUBLIKA BOHEMICA SLOVENICA a dodáva, či medzi slová BOHEMICA a SLOVENICA má dať čiarku. Rektor Kostlivý v odpovedi opravil prepis slova REPUBLIKA na REPUBLICA. Avšak správnosť prekladu spochybnil list profesora všeobecnej jazykovedy na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe Jozefa Baudiša rektorovi Kostlivému zo 17. mája 1924, kde uviedol: „Magnifice, Dnes mluvil jsem s panem professorem G. Friedrichem, a on mi řekl, že již s Vámi mluvil; znovu potvrdil můj názor, že název res publica Bohemica Slovena jest filologicky nesprávný, musí tu být složenina. Dále Sloveno znamená Slovinský a ne Slovenský. Navrhovaný název r. p. Bohemicoslavica jest filologicko správný, ale věcne se jak podle prof. Friedricha tak i podle mého mínení nevyrovná názvu r. p. Czechoslovakia, (nebo Čechoslovakia) myslím, že názor ministerstva není pro nás závazný a že my můžeme si zavésti tento termin (t. j r. p. Czechoslovakia). To myslí i pan prof.“ Definitívnu podobu averzu a reverzu medaily po predošlej rozprave schválil akademický senát 21. mája 1924.
Medaila k 50. výročiu založenia UK (1968)
Pri príležitosti osláv 50. výročia založenia UK bola vypísaná súťaž na vytvorenie nového návrhu univerzitného emblému a prorektorských insígnií. Zvíťazil návrh akad. sochára Jána Kulicha a v decembri 1968 komisia dala súhlas k razbe medaily v Mincovni Kremnica.
- Na averze medaily sa nachádza portrét Jána Amosa Komenského. V hornom poli je kruhopis UNIVERSITAS COMENIANA, v dolnom poli kruhopis J.A.COMENIUS MAGISTER NATIONUM a vľavo letopočet MCMXIX BRATISLAVENSIS.
- Reverz predstavuje postava Mateja Korvína so symbolmi kráľovskej moci s textom ACADEMIA ISTROPOLITANA. Vľavo je mestský znak, vpravo letopočet MCD/LXV. Pod postavou je kruhopis MATHIAS REX.
Medaila bola razená s priemerom 50 a 70 mm, vo vyhotovení - pozlátená, strieborná a bronzová. Averz tejto medaily sa stal oficiálnym emblémom univerzity.
Výstava "Medaily Univerzity Komenského 1924-2024"
Univerzita Komenského v Bratislave si pripomína 100. výročie vydania prvej pamätnej medaily a zároveň svoje 105. výročie založenia výstavou pod názvom "Medaily Univerzity Komenského 1924-2024". Táto výstava predstavuje bohatú históriu medailérskej tvorby spätej s univerzitou.
tags: #pamatna #medaila #60 #vyrocie #univerzity #komenskehok