Dva niekdajšie obľúbené májové dni, ktoré boli dňami voľna, sú pre šetrenie štátu minulosťou. Sviatkom síce ostávajú oba, ale nad jedným z nich si aktuálne láme hlavu nejeden odborník, najmä v súvislosti s blížiacim sa rokom 2026. Tento dátum nesie v sebe hlboký historický význam, pripomínajúc ukončenie jednej z najničivejších vojen v dejinách ľudstva, no zároveň sa na Slovensku stáva predmetom kontroverznej diskusie v pracovnom práve.
Historické pozadie Dňa víťazstva nad fašizmom
Slovensko si pripomína Deň víťazstva nad fašizmom. Dátum 8. máj sa vzťahuje na výročie kapitulácie nacistického Nemecka, ktorá vstúpila do platnosti 8. mája 1945. V niektorých štátoch sa tento deň označuje aj ako Deň víťazstva v Európe.
Ukončenie druhej svetovej vojny v Európe si jednotlivé štáty Starého kontinentu pravidelne pripomínajú 8. mája. Po páde socialistického zriadenia sa vo viacerých krajinách vrátane Slovenska presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom na 8. mája. V Slovenskej republike (SR) je Deň víťazstva nad fašizmom dnes dňom pracovného pokoja, pričom rozhodnutie o označení tohto dňa ako štátneho sviatku a dňa pracovného pokoja prijala Národná rada Slovenskej republiky v júni 1996.
Chronológia kľúčových udalostí druhej svetovej vojny
Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939 napadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom. Agresori, najmä vojenské jednotky Nemecka a Japonska, v prvých rokoch vojny dosahovali veľké víťazstvá na všetkých frontoch a značné úspechy.
Prelom z rokov 1941 a 1942, keď vojská Sovietskej armády odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu, predznamenal obrat v prospech nielen ZSSR, ale aj spojencov Veľkej Británie a USA. Bitka o Stalingrad v roku 1943 znamenala zásadný obrat vo vojne, rovnako ako bitka o mesto Kursk. Západné veľmoci začali obmedzovať rozpínavosť fašistickej moci a teroru, najmä zastavením nemeckého ťaženia v severnej Afrike v rokoch 1942-43, dobytím Sicílie v roku 1943 a úspešným vylodením v Normandii v roku 1944, čím otvorili západný front. Úspechy sovietskej Červenej armády, ako aj úspech západných spojencov v bojoch s agresorom, predznamenali koniec vojny.
Na prelome apríla a mája 1945 bolo otázkou času, kedy fašistické Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať kapituláciu. Dňa 2. mája 1945 Prvý bieloruský a Prvý ukrajinský front Červenej armády dovŕšili porážku nemeckých obranných zoskupení pri Berlíne. Hlavnému vyjednávačovi ZSSR generálovi Vasilijovi Čujkovovi sa ani po samovražde Adolfa Hitlera nepodarilo dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka.
Západní spojenci rozdrvili nemecký odpor na západnom fronte. Hitlerov nástupca, veľkoadmirál Karl Dönitz, aj keď vedel, že kapitulácia je nevyhnutná, sa najskôr usiloval zabezpečiť evakuáciu čo najväčšieho počtu vojakov a civilistov z východných oblastí Nemecka na západ.
Kapitulácia a rozdielne dátumy osláv
Ešte 3. mája 1945 sa dovŕšilo oslobodenie Slovenska, keď posledné zvyšky nemeckých vojsk zlikvidovali v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. S Nemeckom kolaborujúca vláda slovenského štátu aj s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu 8. mája 1945. Metropolu bývalého Československa, Prahu, stále ohrozovali nemecké jednotky, v meste 5. mája 1945 vypuklo májové povstanie pražského ľudu.
Dňa 7. mája 1945 o 02.41 h bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Remeši podpísaná kapitulácia, ktorú okrem predstaviteľov Nemecka podpísalo osem spojeneckých generálov zo ZSSR, Veľkej Británie, USA, Francúzska, pričom sa 8. mája 1945 do 23.01 h mali ukončiť všetky boje. Sovietske vedenie však chcelo, aby sa akt podpisu dokumentu zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste.
Historik Vojenského historického ústavu Igor Baka v spojitosti s oslavou Dňa víťazstva - v európskych štátoch 8. mája, v Ruskej federácii a krajinách bývalého ZSSR 9. mája - spresnil, že kapitulácia bola podpísaná 7. mája. Sovieti si vyžiadali opakovanie jej podpisu 8. mája v Berlíne. Na tomto akte sa zúčastnil za nemeckú stranu okrem iného náčelník štábu wehrmachtu Wilhelm Keitel a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov. Akt podpisu kapitulácie sa uskutočnil v noci z 8. na 9. mája 1945. Avšak podpisom kapitulácie 7. mája 1945 táto vstúpila do platnosti 8. mája o 23.00 h stredoeurópskeho času. V tom čase už v ZSSR bolo po polnoci, teda 9. mája. Z uvedených historických skutočností teda vyplýva, že oba termíny, 8. a aj 9. máj, symbolizujúce porážku fašizmu, sú opodstatnené a správne.
Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase druhej svetovej vojny. OSN vyzvala svoje členské štáty, mimovládne organizácie i jednotlivcov, aby si každý rok pripomínali tieto májové dni - jeden alebo druhý, prípadne oba. Na podujatiach sa má spomínať na všetky obete druhej svetovej vojny a má sa im vzdať náležitá pocta.
Vo svete sa vojna v máji 1945 ešte neskončila. Boje prebiehali na Ďalekom východe a v Tichomorí medzi americkými a japonskými vojskami. Až zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva, ktorú podpísalo 2. septembra 1945.
Aktuálnou zaujímavosťou je, že 24. apríla 2020 podpísal ruský prezident Vladimír Putin dekrét, ktorý označuje za dátum ukončenia druhej svetovej vojny pre Rusov 3. september 1945. V Ruskej federácii tak učinili na základe toho, že sily bývalého sovietskeho zväzu ešte 3. septembra bojovali s Japoncami a až v tento deň ich porazili.
Slovensko a Deň víťazstva: Od dňa pracovného pokoja k paradoxu roku 2026
Zvláštna legislatívna kombinácia urobila z 8. mája 2026 jeden z najkontroverznejších dní v pracovnom práve na Slovensku. Deň víťazstva nad fašizmom v roku 2026 sa mení na právny aj ekonomický experiment, ktorý odhalí limity pracovného práva aj správanie zamestnávateľov. Zamestnanci majú pracovať, no zároveň majú nárok na sviatočné príplatky.
Reakcie odborníkov a vlády
Exminister práce Jozef Mihál hovorí o „rébuse“, vláda o zámere. Sviatok, ktorý nie je dňom voľna, je netradičný. Podľa zákona o štátnych sviatkoch totiž ostáva sviatkom, no po zásahu vlády už nejde o deň pracovného pokoja. Daňový expert upozorňuje na paradox celej situácie. Pôvodne sa pritom hovorilo o legislatívnej chybe. Minister práce Erik Tomáš totiž naznačoval, že je potrebné ju opraviť. Situácia sa však zmenila po vyjadreniach premiéra Roberta Fica. Podľa neho si vláda uvedomila fiškálny efekt opatrenia. „Takéto chyby sú z pohľadu štátu vítané,“ naznačuje s iróniou.
Dopady na zamestnávateľov a zamestnancov
Celý konštrukt má však zásadnú trhlinu. Aj keď je 8. máj pracovným dňom, stále ide o sviatok podľa Zákonníka práce. A ten presne určuje, aké práce možno vo sviatok vykonávať. Bežná práca v kanceláriách alebo vo výrobe tak môže byť problematická. A tu sa začína problém. Nejasná legislatíva sa rýchlo premieta do praxe.
Zamestnávatelia prirodzene hľadajú spôsoby, ako znížiť náklady, najmä tie spojené s príplatkami. Jednou z ciest je nariadiť čerpanie dovolenky. Ani to však nie je bez háčikov. V praxi to teda znamená, že očakávaná úspora sa nemusí dostaviť - skôr naopak. Z toho vyplýva, že prax bude veľmi nejednotná.
Zamestnávatelia otvorene hovoria o tom, že systém považujú za nelogický a finančne náročný. Podľa nich nedáva zmysel, aby sa ten istý deň považoval za bežný pracovný a zároveň bol odmeňovaný ako sviatok. Do toho štát vysiela nejednoznačné signály. Najprv sa hovorilo o úprave legislatívy, dnes skôr zaznieva, že vláda je pripravená ponechať veci tak, ako sú.
Odborníci upozorňujú aj na širší problém: systém sviatkov ako taký nepôsobí konzistentne. Niektoré sviatky sú pracovné bez príplatkov, pri iných sa príplatky zachovávajú. „V rovnakých situáciách platia rôzne pravidlá. Od materskej po minimálny dôchodok. Najbližšie obdobie pravdepodobne neprinesie jednotný prístup. Časť zamestnancov príplatky dostane, časť nie. Pre zamestnávateľov to bude najmä o hľadaní rovnováhy - ako optimalizovať náklady, ideálne v medziach zákona, no niekedy aj na jeho hrane. Bez jasného legislatívneho zásahu tak môže byť 8. máj 2026 symbolický nielen historicky, ale aj ako ukážka toho, aké neprehľadné dokáže byť pracovné právo v praxi.
Tisíce ľudí demonštrovali po celom Slovensku, aby odsúdili zmeny trestného zákonníka, ktoré vniesol populistický premiér • FRANCE 24
Celosvetové pripomínanie a trvanie mieru
Hoci väčšina ľudí si 8.-9. mája pripomína víťazstvo nad nacizmom a fašizmom, táto ideológia ako taká pretrváva doteraz. Deň víťazstva nad fašizmom je sviatok oslavovaný na pamiatku bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka, ktorá nadobudla účinnosť 8. mája 1945, čím sa skončila druhá svetová vojna v Európe. Táto vojna, ktorá svojimi škodami nemá v dejinách ľudskej civilizácie obdobu, slúži nielen ako pripomienka historických udalostí, ale aj ako príklad varovania pre budúcnosť.
V Rusku a ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu sa tradične oslavuje 9. máj, zatiaľ čo v západnej a strednej Európe je to 8. máj. Oba termíny sú správne, odrážajúc historické a časové špecifiká prijatia kapitulácie. V bývalom ZSSR sa pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom konali vojenské prehliadky na Červenom námestí, Rusko ich obnovilo v roku 2008. Tieto oslavy, rovnako ako pietne akty po celom svete, zdôrazňujú potrebu spomínať na všetky obete druhej svetovej vojny a neustále bojovať proti prejavom nenávisti a intolerancie.