Pripomenuli sme si 100. výročie tragickej smrti generála M. R. Štefánika, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej histórie. Milan Rastislav Štefánik (*21.7.1880 - †4.5.1919) sa narodil v obci Košariská a zomrel vo veku 39 rokov. Jeho život, hoci krátky, bol mimoriadne bohatý a zohral kľúčovú úlohu pri formovaní československého zahraničného odboja a založení prvej Československej republiky. Pri príležitosti tohto významného jubilea sa na rôznych miestach Slovenska, ako aj vo vysielaní verejnoprávnych médií, uskutočnili rozsiahle spomienkové akcie a programy.
Celoslovenská spomienková slávnosť v Brezovej pod Bradlom a Košariskách
Celoslovenská spomienková slávnosť pri príležitosti 100. výročia tragickej smrti gen. M. R. Štefánika ponúkla bohatý kultúrno-spoločenský program. Dni 4. - 11. mája 2019 boli venované spomienke na Košariskách, Brezovej pod Bradlom, Ivanke pri Dunaji, Bratislave a ďalších miestach Slovenska.
V deň výročia sa krátko predpoludním začal fakľový pochod z Košarísk na Bradlo, symbolizujúci krátku životnú púť Štefánika, ako aj súdržnosť a jednotu slovenského národa. Slávnostný akt položenia vencov k mohyle na Bradle so začiatkom o 13.00 hod. bol sprevádzaný delostreleckými salvami a Vojenskou hudbou Ozbrojených síl SR. Majestátny charakter pietneho aktu umocnil aj prelet súčasnej a historickej leteckej techniky.
140,000 ľudí na Bradle (máj 1968)
V Brezovej pod Bradlom samotnému pietnemu aktu predchádzal program Matice slovenskej v Národnom dome Štefánikovom a panelová výstava s názvom Generál PhDr. M. R. Štefánik 21. 7. 1880 - 4. 5. 1919 v Múzeu D. S. Jurkoviča. Pripravená bola aj prezentácia komiksu M. R. Štefánik, ktorý svojimi jedinečnými ilustráciami a výstižným dejom osloví najmä mladého diváka. V podvečerných hodinách sa návštevníci mohli tešiť na vystúpenie folklórneho súboru Brezová a Orchestru ľudových nástrojov RTVS na Námestí gen. M. R. Štefánika v Brezovej pod Bradlom.
Pripomienkové vydania a numizmatika
Pri príležitosti 100. výročia úmrtia Milana Rastislava Štefánika bola inaugurovaná príležitostná poštová známka v hárčekovej úprave, venovaná Československým légiám a Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
Na národnej strane pamätnej euromince je vyobrazený portrét Milana Rastislava Štefánika. Vľavo od portrétu sú v dvoch riadkoch letopočet jeho narodenia „1880“ a úmrtia „1919“. V ľavej časti mincového poľa sú v opise mená a priezvisko „MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK“. Pod nimi je v opise vnútorného kruhu názov štátu „SLOVENSKO“. Letopočet „2019“ je v opise vnútorného kruhu vpravo od portrétu. Pod ním sú štylizované iniciálky autora výtvarného návrhu národnej strany pamätnej euromince Mgr. art. Petra Valacha „PV“ a značka Mincovne Kremnica, štátny podnik, ktorú tvorí skratka „MK“ umiestnená medzi dvoma razidlami.
Život a dielo Milana Rastislava Štefánika
Milan Rastislav Štefánik bol všestranná osobnosť: slovenský politik, diplomat, vojak, vedec, astronóm, fotograf, vojenský letec, cestovateľ a vynálezca. Bol brigádnym generálom ozbrojených síl Francúzska a patril k najvýznamnejším obhajcom a podporovateľom rokovaní o vzniku Československého štátu spolu s T.G. Masarykom a E. Benešom.
Počiatky života a vzdelanie
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šiesty syn z 12 detí tamojšieho evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertiny, rod. Jurenkovej. Už od útleho detstva bol Milan vychovávaný v prostredí, kde sa formoval hurbanovský duch bojovníka za slovenskú slobodu, keďže na otcovu faru prichádzal ako vzácny hosť aj sám J. M. Hurban. Po narodení Milana bolo v rodine spolu 6 súrodencov, pričom otec Pavol dával chlapcom vždy aj druhé, slovanské meno (napríklad Branislav, Svätopluk). Celkovo rodičia vychovali 9 detí.
Malý Milan sa už od detstva rád staral o svoju hriadku v záhrade a večer zo stoličky cez okno s obľubou pozoroval hviezdy. Prvé tri triedy ľudovej školy začal študovať v rodnej obci. Jeho otec, vedomý si dôležitosti kvalitného vzdelania, poslal Milana vo veku deviatich rokov z domu do Šamorína, aby sa naučil po maďarsky pre štúdium na pomaďarčenom evanjelickom lýceu v Prešporku. Milan dosahoval vynikajúce študijné výsledky, no kvôli problémom brata Pavla so štúdiom prešli do Šopronu a potom do Sarvaša. Tu štúdium ukončil s vyznamenaním maturitou a získal Telekiho cenu. V Sarvaši sa tiež dostal do konfliktu s maďarskými spolužiakmi, no vďaka riaditeľovi školy nebol vylúčený.
Po skončení štúdia odišiel do Prahy, aby splnil otcov sen a zapísal sa na štúdium stavebného inžinierstva. V Prahe sa začal angažovať v rôznych spolkoch, ako bol Detvan (kde bol študujúci medik Vavro Šrobár), spravil si kontakty v Československej jednote, získal štipendium a pôsobil aj v spolku evanjelických akademikov Jeroným a v spolku Radhošť. Preberal myšlienky od profesora Karlovej univerzity T. G. Masaryka. V roku 1898 bol už tajomníkom spolku Detvan.
Po návrate do Prahy sa odhlásil z techniky a prihlásil sa na štúdium astronómie na Filozofickej fakulte. V tom čase sa už prejavovali jeho problémy so žalúdkom, ktoré ho sprevádzali celý život. V roku 1901 sa stal predsedom Detvana, ale pre nezhody spolok opustil. Letný semester 1902 študoval v Zürichu, kde rozšíril svoju sieť kontaktov. Po návrate do Prahy na jeseň bol opäť zvolený za predsedu Detvana. Od roku 1903 pomáhal Šrobárovi redigovať časť jeho periodika Hlas pod názvom Umelecký hlas. Stal sa aj publicistom a v pondelkovom vydaní denníka Čas informoval o kultúre na Slovensku a maďarizácii.
Astronomická a vedecká kariéra
Posledný rok štúdia astronómie sa Štefánik venoval predovšetkým svojmu oboru. Napísal dizertačnú prácu s názvom Nové hviezdy z doby predtychonovej a Nova Cassiopea. Po úspešnej obhajobe práce bol 12. októbra 1904 promovaný za doktora filozofie. O mesiac neskôr už hľadal v Paríži miesto vo hvezdárni u známeho astronóma Julesa Janssena, u ktorého nastúpil v nasledujúcom roku v slávnom observatóriu Meudon.
Až do prvej svetovej vojny sa Štefánik venoval vedeckému bádaniu. Na pôde Francúzskej akadémie vied predniesol sedem vedeckých prác týkajúcich sa výskumu slnečnej korony. Zúčastnil sa na mnohých astronomických expedíciách za pozorovaním oblohy a úkazov na nej. Trikrát vystúpil na Mont Blanc, kde v malom Janssenovom observatóriu robil meteorologické a astronomické pozorovania. Za zatmením Slnka cestoval do Španielska (Alcosebre, 1905) a do turkestanského Ura Tjube (1907). Sledoval prechod Halleyho kométy na Tahiti (1910), zatmenie Slnka na ostrove Vavau (1911), za čo dostal aj ocenenie od Francúzskej akadémie, a v Brazílii (Passa Quatro, 1912). Podnikol aj mnohé neastronomické cesty, napríklad do Afriky, Ekvádoru a na Galapágy, kde cestoval za účelom zriadenia siete meteorologických a telegrafických staníc už ako francúzsky občan. Od jesene 1911 bol francúzskym občanom. Následne bol vo Francúzsku ocenený krížom Rytiera čestnej légie.
Jeho chatrné zdravie sa aj vo Francúzsku podpísalo pod dvojmesačnú hospitalizáciu v nemocnici v Chamonix. V tom čase zomrel aj profesor Janssen a z meudonskej hvezdárne Štefánik musel odísť. Márne sa snažil zachrániť Janssenovu pozorovateľňu na Mont Blancu a neúspešný bol aj pokus o vybudovanie vlastnej hvezdárne. V roku 1913 mu zomrel otec. Okrem vedeckej činnosti sa venoval aj zberateľskej vášni, vytvoril zbierku tzv. exotickej etnografie.
Vojenská a politická činnosť, formovanie štátu
V roku 1914 Štefánika zdravotné problémy opäť prinútili ísť do Švajčiarska, kde mu operovali žalúdok. Následne vypukla prvá svetová vojna. V auguste 1914 bol menovaný za rytiera Radu čestnej légie. Hneď po vypuknutí vojny sa prihlásil na front, ale pre pretrvávajúci zlý zdravotný stav mu to nebolo hneď umožnené. Až v roku 1915 získal diplom pilota a hodnosť desiatnika. Uskutočňoval prieskumné lety a zo vzduchu navádzal delostrelectvo. Zaoberal sa meteorológiou v letectve a zaviedol leteckú meteorologickú službu. Po havárii v Srbsku opätovne ochorel a bol prevezený do nemocnice v Ríme.
Štefánikova ďalšia kariéra vedca a diplomata bola prerušená vypuknutím prvej svetovej vojny, kedy sa začal intenzívne angažovať v boji za vznik samostatného československého štátu. Počas vojny sa angažoval aj v Taliansku, kde získaval podporovateľov pre samostatnosť Čechov a Slovákov. Pohyboval sa vlastne po celom svete, v Rusku zakladal československé légie. Od jesene 1915 pôsobil na vlastnú žiadosť v zostave leteckej skupiny MFS-99 na srbskom fronte.
Po návrate zo Srbska sa Štefánik 13. decembra 1915 stretol v Paríži s E. Benešom a ohromil ho koncepciou i detailmi svojho plánu na oslobodenie slovenského a českého národa. Prof. T. G. Masarykovi sprostredkoval významné audiencie u francúzskych štátnikov a bol zakladajúcim členom Národnej rady českých krajín, od jari 1917 podpredsedom Československej národnej rady (ČSNR) v Paríži. V jeho prospech sa M. R. Štefánik výrazne angažoval v Taliansku, Rumunsku, Rusku, Veľkej Británii a USA. Od apríla 1916 pôsobil v Taliansku a dal výrazný impulz k letákovej akcii, v ktorej nabádal slovanských vojakov rakúsko-uhorskej armády k prebehnutiu na taliansku stranu. Podarilo sa mu získať významné kontakty medzi talianskou politickou elitou. V júli 1916 bol francúzskou vládou vyslaný do Ruska a Rumunska, kde rokoval o nábore československých dobrovoľníkov z radov zajatcov pre francúzsky front. Presadil vylúčenie J. Düricha z ČSNR, inicioval tzv. Kyjevský zápis a po februárovej revolúcii 1917 v Rusku dosiahol uznanie ČSNR za jedinú predstaviteľku čs. odboja v zahraničí.
V máji 1917 odcestoval major Štefánik do USA, kde organizoval nábor čs. dobrovoľníkov medzi americkými krajanmi do čs. légií. Na základe dekrétu o čs. armáde, ktorý spracovali M. R. Štefánik a E. Beneš a podpísal francúzsky prezident R. Poincaré 19. decembra 1917, sa de facto konštituovali čs. légie vo Francúzsku. Po dlhých a náročných rokovaniach sa plukovníkovi Štefánikovi podarilo zlomiť aj postoj talianskej vlády a 21. apríla 1918 podpísal s talianskym ministerským predsedom V. E. Orlandom a ministrom vojny V. Zupellim dohodu o konštituovaní politicky a právne samostatných čs. légií v Taliansku a osobne sa podieľal na ich výstavbe. Mnohí spojeneckí činitelia hodnotili zmluvu ako fakticky prvé uznanie budúceho Česko-Slovenského štátu niektorou z dohodových mocností. V júni 1918 bol Štefánik menovaný do hodnosti francúzskeho brigádneho generála. Spolu s generálom M. Janinom odišiel v auguste cez USA a Japonsko k čs. légiám na Sibíri. Vojna sa skončila, keď bol v Japonsku. Potom dojednával návrat československých legionárov z Ruska domov a v januári 1919 prišiel do Paríža.
V roku 1918 zorganizoval peňažnú zbierku, keď od amerických Slovákov na podporu česko-slovenských légií získal miliónovú podporu, z čoho značná časť bola usmernená na gymnázium Jána Kollára v Petrovci. Milanovi Rastislavovi Štefánikovi problematika dolnozemských Slovákov nebola cudzia, keďže jeho starší brat Igor Branislav Štefánik pôsobil na Dolnej zemi v niekoľkých cirkevných zboroch a najdlhšie v Báčskej Palanke a v Novom Sade, kde je aj pochovaný.
Tragická smrť a odkaz
Vo februári 1919 sa čs. minister vojny gen. Štefánik vrátil do Európy, krátko sa zúčastnil na mierových rokovaniach v Paríži. Vynaložil maximálne úsilie, aby sa urýchlil návrat čs. légií z Ruska do vlasti. Zároveň ho prezident Masaryk poveril riešením napätých vzťahov medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou v ČSR. 20. apríla 1919 pricestoval Štefánik na rokovanie do Talianska, kde vykonal aj prehliadku čs. domobraneckých práporov v Gallarate. V máji v Taliansku si plánoval svoju spoločnú budúcnosť so svojou láskou Giulianou Benzoniovou.
4. mája 1919 nastúpil na letisku Campo Formido pri Udine do dvojplošníka typu Caproni Ca.33, aby sa vrátil do vlasti. Tesne pred pristátím v Bratislave vo Vajnoroch však lietadlo havarovalo pri obci Ivanka pri Dunaji. Celá posádka, vrátane dvoch talianskych letcov a mechanika, našla v troskách lietadla okamžitú smrť. Štefánikov život sa skončil náhle, na prahu nového života v oslobodenej vlasti, o ktorej vznik sa tak mimoriadne zaslúžil.
Smútočné obrady sa konali 10. mája v Bratislave a 11. mája 1919 v Košariskách. Spolu s talianskymi letcami je pochovaný na mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. V roku 1923 bola na mieste tragédie postavená mohyla v tvare pyramídy podľa projektu architekta Dušana Jurkoviča.
Štefánik bol nositeľom rôznych vyznamenaní a pôct a bol prvým ministrom vojny Dočasnej vlády československej. Jeho odkaz sa uchováva aj prostredníctvom pomenovania vzdelávacích inštitúcií. V roku 1993 bola Vysoká vojenská letecká škola SNP v Košiciach premenovaná na Vysokú vojenskú školu letectva gen. M. R. Štefánika. Neskôr, s platnosťou od 20. novembra 1996, sa zmenil názov na Vojenskú leteckú akadémiu generála M. R. Štefánika v Košiciach. Po jej zániku bola zákonom č. 455/2004 Z. z. k 1. septembru 2004 zriadená Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši ako štátna vysoká škola.
Dňa 4. mája je na Slovensku pamätný deň výročia úmrtia Milana Rastislava Štefánika. Spoluzakladateľovi Československa Milanovi Rastislavovi Štefánikovi bola 4. mája 2009, na 90. výročie jeho tragickej smrti, odhalená socha v nadživotnej veľkosti v centre Bratislavy. Bronzovú, takmer 7 a pol metrovú podobizeň Štefánika v leteckej uniforme s hmotnosťou šesť a pol tony vyrobili zlievači z moravského Blanska. Dielo je vytvorené podľa sochy, ktorá v Bratislave stála od roku 1938 na Námestí Ľudovíta Štúra, a ktorej autorom bol známy český sochár Bohumil Kafka. Podobizeň Štefánika umiestnili pred novú budovu Slovenského národného divadla na nábreží Dunaja a za ním sa týči socha leva, ktorý symbolizuje československú štátnosť.
Spomienka na Štefánika vo vysielaní RTVS
Pri príležitosti 100. výročia úmrtia Milana Rastislava Štefánika pripravila RTVS bohatý televízny a rozhlasový program, sústredený najmä na deň výročia - sobotu 4. mája.
- Televízny program Dvojky:
- V soboty 27. apríla a 4. mája večer Dvojka uviedla v premiére dvojdielny dokumentárny film RTVS Milan Rastislav Štefánik, ktorý použitím kombinácie hraných a animovaných prvkov nadväzuje na film True Štúr. Epizódy Astronóm a cestovateľ i Generál a diplomat priniesli pohľad na výnimočnú osobnosť Štefánika z troch rôznych historických perspektív - francúzskej, českej a slovenskej, doplnené o dosiaľ nepublikované fotografie.
- V sobotu 4. mája o 21:05 nasledoval životopisný film Milan Rastislav Štefánik z roku 1935 s hlavnou úlohou Chorváta Zvonimira Rogoza.
- O 9:30 priniesla Dvojka priamy prenos z Košarísk zo Služieb Božích so spomienkou na Milana Rastislava Štefánika, kde kázal generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Ivan Eľko.
- Vysielanie pokračovalo dokumentárnym blokom, zostaveným z vybraných epizód sérií nedávnej produkcie RTVS - Konzervy času i Poklady.sk.
- Popoludní o 15:05 čakal divákov unikátny archívny dokument M. R. Štefánik z roku 1969 s komentárom Ladislava Chudíka.
- O Štefánikovej osobnosti diskutoval aj Michal Havran v dvoch vydaniach relácie Večera s Havranom, s historikmi a špecialistami na Štefánikovo pôsobenie v zahraničí, ako aj s pohľadom francúzskej histórie.
- Pre detských divákov pripravila RTVS trojdielny dobrodružný seriál Mohyla, ktorého prvá časť bola odvysielaná 28. apríla. Hlavnými hrdinami sú traja spolužiaci, ktorí sa počas školského výletu na Mohylu pod Bradlom ocitnú v spomienkach Milana Rastislava Štefánika a cestujú časom.
- Rozhlasový program:
- Rádio Slovensko prinieslo 4. mája živé vysielanie z Celonárodnej spomienkovej slávnosti, moderátori Marko Varmus a Vlado Seman sprostredkovali atmosféru dňa a rozhovory s hosťami. Životu a odkazu generála Štefánika sa venovala Soňa Gyarfašová v Príbehu na týždeň. Hosťom relácie Kontakty a historickej Nočnej pyramídy bol autor knihy o Štefánikovi Michal Kšiňan.
- Priamo z rodného domu M. R. Štefánika v Košariskách vysielalo 4. mája Rádio Regina Západ, kde historik Pavol Kanis a riaditeľka múzea Alena Petráková priblížili zaujímavosti z jeho života. Počas vysielania bol v Košariskách uvedený do života nový komiks o Štefánikovi.
- Rádio Devín pripravilo reportážny cyklus M. R. Štefánik v umeleckej reflexii, diskusie historikov a propagátorov Štefánikovej osobnosti v Dokumentárnom Rádiu Devín, a premiéru rozhlasovej hry Petra Pavlaca Tri rozhovory M.R.Š a T.G.M.