História slovenského rozhlasu a televízie

Verejnoprávny rozhlas a televízia si pripomínajú významné okrúhle výročia začiatkov svojich vysielaní. Tieto jubileá budú viditeľné nielen vo vysielaní RTVS, ale aj v špeciálnej výzdobe priestorov budov rozhlasu a televízie, v zvukovej grafike rádií RTVS či v televíznej grafike, ktorá divákom obe výročia kontinuálne pripomína. RTVS k výročiam pripravila jubilejné logo, ktoré dočasne nahradí aktuálne logo a bude ho používať v internej a externej komunikácii počas celého roka.

Počiatky rozhlasového vysielania na Slovensku

Vznik a rozvoj rozhlasu

Prvé rozhlasové vysielanie sa v slovenskom éteri ozvalo 3. augusta 1926. Československo sa v roku 1923 stalo po Veľkej Británii druhou európskou krajinou s pravidelným rozhlasovým vysielaním. Prvých dvadsať rádiokoncesionárov malo Slovensko už v roku 1924, o rok neskôr košickí poštoví technici prostredníctvom uspôsobeného rádiotelegrafného vysielača v Haniske uskutočnili prvé pokusné rozhlasové vysielanie na Slovensku. Príbeh pravidelného vysielania rozhlasu na Slovensku sa však začal písať až v roku 1926.

• 3. augusta 1926: Radiojournal začal s pravidelným vysielaním z Bratislavy. Z provizórneho štúdia v sále bývalého dôstojníckeho kasína vo Vládnej budove (terajšia budova Filozofickej fakulty UK) sa vysielalo dvakrát týždenne. Bratislavská odbočka Radiojournalu prešla na každodenné vysielanie ešte v tom istom roku.
• 17. apríla 1927: Začalo sa s pravidelným vysielaním z Košíc.

Kultúrne a spoločenské míľniky rozhlasu

Keď Košice odvysielali bábkovú hru Ludmily Tesařovej Vodníkova Hanička, vznikla pravidelná sobotňajšia dramatická relácia pre mládež. V Košiciach tiež vzniklo náboženské vysielanie (po prvý raz vysielali omšu z dómu sv. Alžbety), neskôr sa pridalo aj vysielanie pre školy či pre maďarských poslucháčov. Začal tu pôsobiť aj rozhlasový orchester.

• 11. februára 1929: Bratislavská odbočka začala vysielať počas pracovných dní Miestne správy. Pre rozhlasové vysielanie na Slovensku to znamenalo vznik regionálneho vysielania. V tom istom roku Bratislava začala vysielať v pracovných dňoch popri maďarských aj nemecké správy.
• 1. júla 1929: Uskutočnilo sa prvé vystúpenie bratislavského rozhlasového orchestra pod vedením dirigenta pražského rozhlasového orchestra Otakara Paříka.

Rozhlas zohral dôležitú úlohu aj v historických momentoch:

• 30. augusta 1944: Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica sa ohlásil s povstaleckými výzvami a pracoval do 27. októbra 1944.
• 28. apríla 1948: Bol prijatý zákon o Československom rozhlase, čím vznikol Český rozhlas, spol. s r. o. a Slovenský rozhlas, spol. s r. o.
• 1. septembra 1953: Ondrej Francisci založil Detský spevácky zbor Československého rozhlasu v Bratislave a stal sa jeho zbormajstrom, resp. dirigentom.
• 27. júla 1957: Dušan Ruppeldt pôsobí v Dillí ako prvý rozhlasový zahraničný spravodajca.
• 21. augusta 1968: Sovietski vojaci pri zásahu vojsk Varšavskej zmluvy v Československu obsadili rozhlasové strediská na Slovensku a zastavili vysielanie.
• 27. marca 1985: Rozhlas sa rozlúčil so starou budovou a začalo sa s pravidelným vysielaním z nového rozhlasového strediska na Mýtnej ulici v Bratislave.
• 1. mája 1986: Rozhlas má na Slovensku viac ako milión koncesionárov, presnejšie 1 014 586.
• 22. novembra 1989: Študenti a herci, ktorí sa na Slovensku zaslúžili o pád komunistického režimu, mali podporu rozhlasových pracovníkov.
• 5. marca 1990: Vysiela sa poludňajšia rozhlasová spravodajská relácia Radiožurnál.
• 4. marca 1991: Vznikol nový okruh Rock FM Radio, ktorý bol predchodcom dnešného Rádia_FM.
• 1. januára 1993: Slovenský rozhlas je jedinou celoštátne pôsobiacou rozhlasovou inštitúciou samostatnej SR. Programový okruh Slovensko 1 prešiel v tom čase na dvadsaťštyrihodinové vysielanie.
• 13. - 15. júna 2001: V Piešťanoch sa uskutočnil 1. ročník súťaže rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok.

Začiatky televízneho vysielania

Prvé kroky a technické zázemie

Bratislavské televízne štúdio začalo vysielať 3. novembra 1956. Pravidelné vysielanie Československej televízie z bratislavského televízneho štúdia začalo tiež 3. novembra 1956. Televízni pracovníci mali v tom čase k dispozícii trojkamerový prenosový voz, provizórnu hlásateľňu, neskôr prebudovanú na miniatúrne štúdio, dve kamery a filmový snímač. Hlavným programom prvého televízneho vysielania bol prenos zo slávnosti v bratislavskom PKO. Réžiu prvého programu mal J. Mazanec, vysielania J. Rehák, hlásateľkou bola Hilda Michalíková. Skupinu kameramanov viedol E. Rožňovec. V čase prvého vysielania bolo na Slovensku približne iba 500 televízorov. Najprv sa vysielalo dvakrát týždenne, v stredu a v sobotu, od 3. novembra 1957 sa začalo vysielať už trikrát týždenne. Od 3. novembra 1959 začala Československá televízia vysielať päťkrát týždenne.

• 18. novembra 1956: Uskutočnil sa prvý športový priamy televízny prenos - futbalové derby bratislavských klubov Slovana a Červenej hviezdy.
• 15. mája 1957: Bola odvysielaná prvá televízna inscenácia televízneho štúdia Bratislava.
• 5. apríla 1965: Začalo sa s výstavbou areálu v Mlynskej doline v Bratislave. Prvú etapu výstavby odovzdali do užívania 25. novembra 1970. Budova STV si neskôr pripísala niekoľko "naj", stala sa napríklad najvyššou budovou v republike s výškou 107,5 m nad úrovňou terénu a 28 poschodiami. V Mlynskej doline sa tiež nachádzalo rozlohou najväčšie štúdio Československej televízie.
• 14. februára 1970: Československá televízia uskutočnila prvý farebný televízny prenos. Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní 1970 vo Vysokých Tatrách si vo farbe mohli pozrieť diváci v 30 krajinách sveta. Technika pochádzala z Talianska. Napriek tomu, že v tej dobe mala drvivá väčšina obyvateľov nášho územia čiernobiele televízory, farebný prenos bol významným medzníkom. Neskôr, v roku 1980, dosiahla farba už 73 percent z celkového objemu vysielania.

Ideológia a cenzúra

V počiatočnom období rozvoja televízie sa museli pracovníci vysporiadať aj s ideologickými problémami. Vyžadovalo sa od nich uprednostňovanie politických obsahov o úspechoch socializmu a o ideálnom socialistickom občanovi. Okolo roku 1968 nastalo určité kultúrne i umelecké uvoľnenie, ktoré umožňovalo nakrúcať adaptácie diel západných autorov. Toto obdobie bolo čoskoro zabrzdené, no televízia aj tak mala zásluhu na šírení myšlienok Pražskej jari.

Úloha televízie počas historických zmien

Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy sa situácia zdramatizovala, televízne štúdiá boli obsadené a vysielanie bolo prerušené. Opäť nastala tvrdá cenzúra. Televízia bola po príchode vojsk Varšavskej zmluvy odsúdená ako prozápadná a antikomunistická, čo malo dopad na prepúšťanie pracovníkov.

Počas Nežnej revolúcie sa potvrdila úloha televízie ako nosného informačného média. Od 22. novembra 1989 prinášala Československá televízia priame prenosy z Václavského námestia v Prahe a rôzne diskusné bloky s práve sa rodiacim hnutím za demokraciu. Na televízne obrazovky sa dostávali necenzurované zábery a komentáre, ktoré prispeli k pádu totalitného režimu, pretože informovali verejnosť objektívne a rýchlo.

Vývoj Slovenskej televízie (STV) a RTVS

Vznik samostatnej STV

Od 3. septembra 1990 došlo k zmene koncepcie televízie: federálnym kanálom zostal len dovtedajší 1. program - F1, zatiaľ čo 2. program sa rozdelil na dva samostatné vysielacie okruhy: ČTV pre Česko a S1 pre Slovensko (druhý program však bol už od svojho vzniku koncipovaný ako národný a teda odlišný pre Česko a pre Slovensko). Slovenská televízia (STV) ako samostatná inštitúcia vznikla 1. júla 1991 zákonom Slovenskej národnej rady, hoci názov Slovenská televízia už predtým od apríla 1990 niesla zložka Československej televízie zodpovedná za vysielanie na Slovensku (predtým Československá televízia v Slovenskej socialistickej republike, pôvodne v roku 1956 Televízne štúdio Bratislava).

Dňa 1. januára 1993 Slovenská televízia prebrala vysielanie dovtedajšieho prvého okruhu bývalej Československej televízie. Dovtedy sa na vysielaní dvoch programov Československej televízie podieľala približne jednou tretinou. Od 1. januára 1993 začala vysielať Slovenská televízia na dvoch programoch pre celé územie Slovenska.

Obdobie zmien a "Nový začiatok"

Zložitý spoločenský a politický vývoj zasiahol aj do fungovania tejto inštitúcie. Za dvanásť rokov sa v Slovenskej televízii vystriedalo 13 manažmentov. 1. januára 2004, keď bol generálnym riaditeľom Richard Rybníček, sa uskutočnila zmena grafiky, kompletná zmena vysielacej štruktúry, boli zrušené hlásateľky a Hlavné redakcie boli zlúčené do jedného celku. Začal sa takzvaný "Nový začiatok" STV. Táto udalosť vyvolala rôzne názory, pretože na jednej strane sa STV konečne zbavila miliónových dlhov a bola rozpočtovo po veľmi dlhej dobe v pluse, no na druhej strane začal byť program STV veľmi komerčný.

Mnohým prekážala presýtenosť programu americkými filmami, v ktorých výrazne dominoval český dabing (čo bolo na národnú televíziu paradoxné a napokon v roku 2007 podnietilo vládu k vydaniu nového audiovizuálneho zákona pre slovenské dabingy). Ak aj bol použitý slovenský dabing, tak bol z nepochopiteľných príčin vyrobený v externých štúdiách (napr. Štúdio Attack), pričom STV disponovala vlastným dabingovým štúdiom. Kontroverzné bolo aj organizovanie súťaže Slovensko hľadá Superstar, ktorá podľa mnohých ľudí nepatrila na obrazovky verejnoprávnej televízie.

Samostatná Slovenská televízia zanikla k 31. decembru 2010, kedy došlo k zlúčeniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu do jednej inštitúcie - Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS), ktorá začala fungovať od 1. januára 2011.

Slovenská televízia v súčasnosti vysiela na dvoch okruhoch - prvý okruh „Jednotka“, druhý okruh „Dvojka“. Pôvodne názvy kanálov „Jednotka“ a „Dvojka“ pri vzniku televízie roku 1993 boli STV 1 a STV 2. Zmenilo sa to roku 2004 po nástupe Richarda Rybníčka do funkcie generálneho riaditeľa.

Rozširovanie programovej ponuky

• 8. augusta 2008: Odštartovalo vysielanie tretieho okruhu STV3 pod názvom Trojka. Okruh bol zameraný na športové programy. STV po prvý raz vysielala prenos v HD kvalite práve na treťom okruhu, išlo o Olympijské hry v Pekingu v roku 2008. Na Trojke sa odvysielala ešte jedna olympijská udalosť: Zimné olympijské hry vo Vancouveri 2010.
• 22. decembra 2019: Vznikla tretia televízna programová služba, znovu pod názvom Trojka. Ponúkla inscenácie, relácie, seriály či filmy z bohatého archívu Slovenskej televízie, no priaznivci si v jej programe našli aj nové relácie.
• 20. decembra 2021: Na slovenských televíznych obrazovkách sa objavila nová športová stanica. RTVS spustila svoju štvrtú programovú službu, okruh :ŠPORT, ktorý vysiela 24 hodín denne a prináša najmä prenosy so slovenskými športovcami.
• 28. februára 2022: V mimoriadnej situácii súvisiacej s vojnou na Ukrajine spustila RTVS nepretržité spravodajské vysielanie :24, plnohodnotné celodenné spravodajské pokrývanie tém z domova i zo sveta, doplnené o publicistické, dokumentárne, vzdelávacie, diskusné a iné relácie. Nový okruh tak nahradil vysielanie Trojky.

Dôležité osobnosti a programy v histórii

Prehľad rozhlasových a televíznych programov

• 5. júla 1959: Začiatok vysielania pravidelnej kultovej nedeľnej relácie pre poľnohospodárov pod názvom Roľnícka beseda.
• 15. septembra 1961: Vysiela sa mládežnícka relácia Na modrej vlne.
• 8. januára 1966: Vysiela sa košická rozhlasová zábavná relácia Ma-ra-tón.
• 15. marca 1974: Začal sa vysielať kultový rodinný seriál Čo nového, Bielikovci, ktorý zanikol v januári 1990 a vysielal sa takmer 16 rokov.
• 6. októbra 1975: Začal sa vysielať prvý pôvodný televízny seriál z Bratislavy Vivat Beňovský o rodákovi z Vrbového Móricovi Beňovskom, ktorý sa stal kráľom afrického Madagaskaru.

Kľúčové osobnosti

Josef Laufer, legendárny športový reportér, sprosredkoval rozhlasovým poslucháčom u nás doma aj finálový zápas MS 1934 Taliansko-Československo.

Oslavy jubileí RTVS

Koncept osláv 95/65

Tento rok si verejnoprávny rozhlas a televízia pripomínajú okrúhle výročia začiatkov svojich vysielaní. Oficiálne oslavy sa začali už v utorok 3. augusta spustením kampane 95/65, ktorou RTVS odkazuje na dôležité dedičstvo televízneho aj rozhlasového vysielania na Slovensku. „Spustenie rozhlasového vysielania bolo pred 95 rokmi pre Slovensko obrovským míľnikom a rovnako tak aj následné spustenie televízneho vysielania pred 65 rokmi," uviedla RTVS. Poslaním verejnoprávneho rozhlasu a televízie, ako modernej národnej, kultúrnej inštitúcie, je v prvom rade prinášať všetkým poslucháčom a divákom aktuálne, vyvážené a nestranné spravodajstvo, vytvárať priestor pre rozvoj slovenského audiovizuálneho umenia, podporovať slovenskú kultúru, pripomínať históriu a udržiavať hodnoty.

Špeciálne programy a podujatia

RTVS k týmto významným výročiam pripravuje celý rad špeciálnych formátov. Diváci sa môžu tešiť na premiérové dokumenty, televízne zábavné šou s odkazom na históriu televízneho vysielania, aj na premiérovú tretiu sériu úspešného cyklu Fetiše socializmu s podtitulom Fetiše televízie. V tejto súvislosti bude RTVS pokračovať v úspešnom projekte digitalizácie slovenskej televíznej klasiky a počas roka odvysiela ďalšie kultové diela v retušovanej a v remastrovanej podobe.

V priebehu roka sa odohrá séria galakoncertov a spomienkových podujatí za účasti významných osobností, ktoré sa nezmazateľne zapísali do histórie média. V roku 2016 RTVS zrealizuje televízne záznamy štyroch koncertov Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu (SOSR). V septembri sa 88. koncertná sezóna SOSR otvorí slávnostným koncertom, ktorého dramaturgia bude zohľadňovať 90. výročie rozhlasového vysielania. V novembri budú SOSR, Detský a dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu a Orchester ľudových nástrojov pri Slovenskom rozhlase účinkovať na špeciálnom galavečere venovanom 90. výročiu.

Rozhlasové programy k výročiu

• Oslavy výročí sa začínajú v pondelok a pri tejto príležitosti nahradilo programovú službu Rádio Klasika vysielanie Rádia Pyramída. Redaktori Rádia Pyramída vyberajú z archívu najdôležitejšie nahrávky, ktoré zostavia do piatich dvojhodinových celkov. V rozhlasovom archíve sa napríklad objavila aj neobyčajná nahrávka z roku 1938 - približne 20 minútový záznam komédie Ferka Urbánka Ratkovský poštár.
• Rádio Slovensko každý pracovný deň vysiela novú rubriku venovanú osobnostiam rozhlasu pod názvom Rodinka rozhlasových a v rubrike Čo sa stalo s Robom Rothom si pripomína udalosti spojené s výročím. Aktuálne v pracovných dňoch, po poludňajšom Radiožurnále, ponúka poslucháčom cyklus o histórii jednotlivých zložiek vysielania - spravodajstva, publicistiky, športu, hudby i dramatiky, ako aj o histórii štúdií v Košiciach, Banskej Bystrici a v Prešove. Pripomenie si aj udalosti ako vysielanie Slobodného vysielača v Banskej Bystrici v období Slovenského národného povstania a pôsobenie rozhlasu v dňoch invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968.
• Rádio Devín odvysiela 80 premiérových polhodinových relácií, v ktorých predstaví osobnosti súčasného rozhlasu a televízie pod názvom Fokus - rozhlas a Fokus - televízia. Spolu s Rádiom_FM participuje Rádio Devín aj na podujatí Radio_Head Awards (11. - 13. marca 2016). Výročiu sa venuje v pravidelných piatkových ranných rubrikách Historický kalendár ´95 a Rozhlasové reflexie. V septembri odvysiela fíčer Doroty Vlnovej Rozhlas a Slovensko, a tiež sériu 30 prozaických miniatúr súčasných autorov na tému rozhlas pod názvom Miniromány ´95.
• Rádio Regina Západ vysiela od začiatku roka v sobotu o 11.30 h 52-dielny cyklus pod názvom Humorparty, v ktorom Rasťo Piško mapuje históriu rozhlasového úsmevu.
• Rádio Regina Stred zaradilo do svojho programu cyklus venovaný 95. výročiu rozhlasového vysielania na Slovensku Môj prvý krok k rozhlasu.

Televízne programy k výročiu

RTVS bude na jubileá rozhlasu a televízie na Slovensku reflektovať aj v televíznom vysielaní, pričom televízne oslavy vyvrcholia počas jesene. V rámci osláv RTVS pripravuje aj dva veľké eventy k jednotlivým výročiam. Galaprogram k 95. výročiu začiatku rozhlasového vysielania RTVS odvysiela v sobotu 9. novembra a v pondelok 14. novembra Galavečery 90/60.

• Jednotka si pripomína výročie 95/65 už počas leta vysielaním archívnych programov počas víkendu pred poludním: Bambuľkine dobrodružstvá, Spadla z oblakov, Leto s Katkou, Safari a ďalšie.
• Dvojka ponúkne divákom v rámci osláv aj Televízne pondelky a 3. novembra sa diváci môžu tešiť na špeciálne živé vysielanie obľúbenej relácie Noc v archíve. Počas víkendov zaradí do programu aj 2. sériu Televízia za dverami II o ľuďoch a udalostiach jubilujúcej televízie s archivárom Milanom Antoničom a v rámci série NeCelebrity predstaví špeciálne portréty tvorcov zo štúdií RTVS v Košiciach a Banskej Bystrici. Na históriu rozhlasového vysielania bude spomínať aj v sérii archívnych dokumentov: Obrátená pyramída, Pod Pyramídou, Viera Bálinthová - herečka bez javiska, Tráva je zelená a obloha modrá, Haló, tu Bratislava! a Rááádio.
• Trojka odvysiela k 65. výročiu televízneho vysielania na Slovensku množstvo archívnych relácií. Medzi nimi napríklad cyklus televíznych spomínaní Takí sme boli, ďalej sériu Portrétov o televíznych pracovníkoch, či zábavný formát Borisa Filana k 45. výročiu STV Gala Gala o STV. Zaujme aj novými reláciami, ktoré vznikli kombináciou bohatého archívu a súčasného pohľadu na ne, napríklad séria rozhovorov Ľuba Beláka s poprednými textármi, skladateľmi a interpretmi v 17-dielnom cykle Kde bolo, tam bola. Rasťo Piško si v desiatich pokračovaniach relácie Vtipnejší zostáva zaspomína na úspešnú reláciu a pre veľký divácky úspech bude uvedené aj pokračovanie cyklu vážnej hudby Clippato II. s Martinom Babjakom. Prekvapením bude i spätný pohľad Milana Markoviča na jeho Večer Milana Markoviča.

Vizuálna identita a komunikácia

Televízna i rozhlasová časť Štúdia RTVS Banská Bystrica pripravila v jubilejnom roku letný cyklus v televíznej turistickej relácii Televíkend, inšpirovaný Slovenskom a rozhlasovým Rádiovíkendom Rádia Slovensko, Túry k vysielačom. Najväčším projektom k jubileu prispievajú tvorcovia nakrúcaním dokumentárneho filmu Bystrica ste! Jeho obsah je zameraný na výročie banskobystrického televízneho štúdia, ktoré si v tomto roku pripomína svoje 55. výročie od vzniku Krajskej redakcie. Vo filme divák uvidí aj unikátne zábery z roku 1966 z otvorenia redakcie. Počas 26-minútového dokumentárneho filmu tvorcovia zmapujú históriu banskobystrického televízneho štúdia od jeho počiatkov až po súčasnosť.

Generálni riaditelia Slovenskej televízie

Zoznam generálnych riaditeľov Slovenskej televízie (pred rokom 2011) a RTVS (po roku 2011) je nasledovný:

tags: #oslava #slovenskej #televizie