Oslavy a sviatky tvoria neoddeliteľnú súčasť kultúry a spoločenského života. Ponúkajú príležitosti na spoločné stretnutia, spomienky a utužovanie vzťahov. V priebehu roka máme mnoho príležitostí na oslavy, ktoré môžeme rozdeliť na štátne, cirkevné a rodinné. Najčastejšie oslavujeme narodeniny, meniny, svadbu a krst. Tieto oslavy sa väčšinou konajú v kruhu našich príbuzných a známych.
Terminológia Osláv v Nemčine
Nemecký jazyk ponúka niekoľko výrazov pre pojem „oslava“:
- die Feier (slávnosť)
- das Fest (sviatok, slávnosť)
- die Fete (hovorovo, žúr)
Pre konkrétne udalosti sa používajú špecifické frázy:
- „usporiadať oslavu“ možno preložiť ako eine Feier veranstalten alebo hovorovo ein Fest aufziehen.
- „oslava narodenín“ je die Geburtstagsfeier.
- „oslava Nového roka/Silvestra“ je das Neujahrsfest/die Silvesterfeier.
- „malá rodinná oslava“ je eine kleine Familienfeier.
- Priebeh osláv môže byť „dôstojný“ - würdiger Feierverlauf.
- „výročná oslava“ sa nazýva die Jubiläumsfeier alebo die Jahresfeier.
Existujú aj špecifické výrazy pre nečakané udalosti, napríklad „oslava sa zvrhla na pitku“ ako Die Feier artete in ein Trinkgelage aus, alebo „vykázať koho z oslavy“ ako j-n von einer Feier ausschließen. Niekedy sa stretneme aj s otázkami typu: „Hast du mitgekriegt, dass er ein Fest machen will?“ (Vedel si, že chce usporiadať oslavu?).
Významné Oslavy a Sviatky v Nemeckom a Slovenskom Kontexte
Advent a Vianoce (Weihnachten)
K najkrajším sviatkom v roku patria určite Vianoce. Vianoce oslavujú aj v ostatných krajinách. Štyri týždne pred Štedrým večerom - 24. decembra, začína advent. V tomto čase sa pripravujeme na očakávané zimné sviatky. S príchodom Vianoc je spojený vianočný trh, ktorý patrí k tradičným. Na trhu môžeme kúpiť všetko, čo patrí k Vianociam, vrátane betlehemu, ktorý je pravým znakom Vianoc.
5. decembra sa oslavuje Mikuláš. S dobrým Mikulášom chodí aj anjel a čert. Dobré deti dostávajú večer 5. decembra sáčok alebo pančuchu s ovocím a sladkosťami.
Po predvianočnom čase prichádza konečne Štedrý večer. Kresťania v tento deň - 24. decembra, oslavujú narodenie Ježiša Krista. Predpoludním sa zdobí vianočný stromček. Okolo 18. hodiny si celá rodina sadá za sviatočne prestretý stôl, aby sa navečerala. Jedlá sú tradičné: rybacia (alebo kapustová) polievka a vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom. Pod vianočným stromčekom ležia pekne zabalené darčeky, ktoré sa neskôr rozdeľujú. Neskoro v noci ľudia chodia do kostola na polnočnú omšu, čím sa Štedrý večer pomaly končí.
Traja králi (Heilige Drei Könige)
6. januára je Deň Troch kráľov. V tento deň, najmä na vidieku, chodia deti ako traja králi z domu do domu a spievajú koledy. Za to dostanú trochu peňazí alebo sladkosti.
Fašiangy a Popolcová streda (Fasching und Aschermittwoch)
Potom prichádzajú fašiangy. Je to prechod medzi zimou a jarou. Fašiangy prinášajú so sebou zábavu, hry a masky. Spievajúci a tancujúci maškarný sprievod ide z domu do domu. Obyvatelia dávajú maskám rôzne dary, napríklad koláče, klobásky či pálenku. Škaredá streda - znamená koniec fašiangov a všetkých bláznovstiev. Týmto dňom sa začína obdobie pôstu, ktoré trvá do Veľkej noci.
Veľká noc (Ostern)
Veľká noc je v podstate cirkevný sviatok. Oslavuje sa zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Oslavuje sa v nedeľu a v pondelok po prvom jarnom splne. Od rána chodia mládenci s korbáčmi z domu do domu, aby vyšibali dievčatá. Odmenou za to im sú maľované vajíčka a pestré stužky. Znakmi Veľkonočných sviatkov sú symboly jari - zajac, baránok a žlté kačiatko.
Silvester a Nový rok (Silvester und Neujahr)
Každý rok končí 31. decembra. V tento deň oslavujeme Silvestra, čo znamená koniec starého a príchod nového roka. 1. január nazývame Novým rokom. V noci medzi týmito dvoma dňami prebiehajú veľké oslavy. Odvšadiaľ sa ozýva smiech, ľudia tancujú, rozprávajú si vtipy, jedia a pijú.
Príchod nového roka oslavujeme buď doma s rodinou, alebo ideme do hotela, nejakej reštaurácie, a niektorí z nás odchádzajú oslavovať do hôr. O polnoci všetci povstanú s pohárom šampanského v ruke a čakajú, až hodiny odbijú dvanástu. Potom si priťuknú a zaželajú si šťastný nový rok. Mnohí z nás si pritom dávajú predsavzatia do nového roka.
Pre Vianoce a Nový rok sa často používajú priania ako: „Frohe Weihnachten und alles Gute für das neue Jahr: Gesundheit, Zufriedenheit, Glück und Erfolge wünscht euch / Ihnen euer / Ihr ...“ (Šťastné Vianoce a všetko dobré do nového roka: zdravie, spokojnosť, šťastie a úspechy želá Vám váš...).
Štátne Sviatky v Slovenskej Republike
Okrem cirkevných a rodinných osláv má Slovensko aj niekoľko dôležitých štátnych sviatkov:
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 1. máj - Sviatok práce
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
- 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a Metoda
- 29. august - Výročie Slovenského národného povstania
- 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
Multikultúrne Oslavy a Spolunažívanie
V Slovenskej republike žijú predovšetkým Slováci, ale aj národnostné menšiny, ako sú Maďari, Česi, Poliaci, Ukrajinci, Rusi a Rómovia. Všetci majú svoje vlastné zvyky, obyčaje a tradície. Od roku 1989 sa na Slovensko prisťahovali ľudia rôznych národných a kultúrnych skupín.
Ak chýba porozumenie a tolerancia domáceho obyvateľstva k prisťahovalcom, je spolunažívanie v jednej krajine ťažké. Môže existovať strach z cudzincov (Fremdenangst), nepriateľstvo voči cudzincom (Ausländerfeindlichkeit), či dokonca rasizmus. Prisťahovalci sa často cítia cudzo a vylúčení zo spoločnosti, nie sú integrovaní. Pre spolunažívanie ľudí rôznych kultúr je potrebná vzájomná tolerancia. Multikultúrna spoločnosť však prináša aj viaceré výhody: nové skúsenosti, myšlienky, iné postoje k životu, toleranciu a vzájomné porozumenie.
Príklady Kultúrnych Osláv na Slovensku
15. výročie Záhrady a festival Kre:pí
V roku 2025 oslavuje kultúrne centrum Záhrada svoje 15. narodeniny vo veľkom štýle. Zároveň s programom 8. ročníka festivalu Kre:pí si návštevníci užijú spoločné chvíle s multižánrovým kultúrnym programom. Cieľom je pripomenúť si spoločné zážitky z minulých rokov a načerpať nové tvorivé sily do budúcnosti nezávislej kultúry na Slovensku. Festival Kre:pí vznikol z pozorovania, ako môže verejný priestor ponúkať návštevníkom zážitok a stimul, ktorý sa stáva odtlačkom v nás ako pripomienkou života. Snaží sa o renesanciu zmyslov, ktoré sprostredkúvajú vnemy, oživujú naše telo, vyplavujú spomienky, postrkujú k poznávaniu a inšpirujú k zamýšľaniu, či už individuálne alebo kolektívne.
8. ročník festivalu a oslava 15-tich rokov Záhrady je oslavou ľudskej schopnosti tvoriť, zotrvávať, veriť, vytvárať a budovať aj bez očakávaného výsledku. Program zahŕňa rozhlasové vysielanie (KREPí RADIO), diskusie, premietania dokumentov ako „Slobodní a každý iný!“ a „Hore dolu, hore dolu“ od Divadla z Pasáže, sonické inštalácie (KORF AR SON), interaktívne inštalácie (T. Hubinský: mnemicity), kreatívne workshopy (Nano vjs: Lumenia open lab), umelecké inštalácie (Zareh Kōlin & Amara Sëv: Náhodné konštelácie), performance (KREPí „IN JOY“ LAB), filmové projekcie (HOMO LUDENS), koncerty, performatívne inštalácie (Dušan Krnáč: Glóbus Slovenska), experimentálne dokumenty (Cristian Estrella: Medzi doľinami, medzi vŕšky), pop-up card reading performance a Ecstatic Dance s Jakubom Cerulíkom.
Filozofia festivalu je inšpirovaná myšlienkami nemeckej politickej filozofky Hannah Arendt: „Ak má verejný priestor prinášať svetlo do ľudských vecí tým, že poskytuje ľuďom miesto, kde môžu vystúpiť a prostredníctvom slov i činov - či už s dobrým alebo zlým výsledkom - ukázať, kým sú a čo dokážu, potom temnota nastáva vtedy, keď toto svetlo zhasína pre ,nedostatok dôveryhodnosti’ a ,neviditeľnú vládu’, pre jazyk, ktorý nezjasňuje, ale zahaľuje, a pre morálne (aj iné) výzvy, ktoré pod zámienkou potvrdenia starých právd znižujú hodnotu pravdy na bezvýznamnú banalitu.“
75. výročie Starého divadla Karola Spišáka v Nitre
Staré divadlo Karola Spišáka (SDKS) v Nitre si slávnostným večerom pripomenie 75. výročie založenia nitrianskeho bábkového divadla. Podujatie s názvom Nitky času sa bude konať 24. apríla. Oslava vzniku profesionálneho bábkového divadelníctva v Nitre je inscenovaná ako príbeh narodenia, života a budúcnosti SDKS. To je zobrazené ako živá bytosť, ktorá má svoju kolísku, prežíva detstvo, dospievanie a krízy, má svoje túžby i sny o budúcnosti. Celým večerom budú divákov sprevádzať tri postavy - Minulosť, Prítomnosť a Budúcnosť.
Títo hrdinovia vyvolajú spomienky na históriu divadla pre deti, budú komentovať jeho zlomové udalosti a oživia jeho veselé i ťažšie chvíle. V galaprograme budú prezentované krátke ukážky archívnych záznamov z inscenácií a histórie divadla, ako aj videospomienky bývalých hercov a zamestnancov súboru. Ukážky z úspešných predstavení budú predstavené aj v novom naštudovaní hercov SDKS.
Celosvetové Oslavy: Deň svätého Patrika
Deň svätého Patrika, hoci ide o patróna Írska, je dnes celosvetovo oslavovaný sviatok. Patrik sa narodil v severozápadnej časti Anglicka a v 16 rokoch ho uniesli piráti do Írska, kde bol šesť rokov otrokom. Po úteku sa vrátil domov, študoval kresťanstvo vo francúzskom Auxerre a stal sa misionárom, ktorý šíril náboženstvo po celom Írsku až do svojej smrti 17. marca.
Legenda hovorí o tom, že svätý Patrik vystúpil na kopec dnes známy ako Croagh Patrick (764 m n. m.) a vykynožil tu všetky hady a žaby tým, že ich údermi na bubon vyhnal do mora. Odvtedy vraj hady a žaby v Írsku nie sú. Na vrchole kopca si dnes môžete vychutnať nádherné výhľady na Atlantický oceán a navštíviť sochu svätca či kaplnku.
Oslavy v Írsku a vo svete
V Dubline, hlavnom meste Írska, sa začínajú sprievody tradične o 12.00 h, pričom sa mesto zahalí do zelenej farby a preplní dobrou náladou a írskou hudbou. Okrem hlavného sprievodu sa koná aj rozsiahly St. Patrick’s Festival.
Zelený sviatok nie je výslovne len záležitosťou ostrova Írsko. Patrikův deň môžete osláviť v rôznych kútoch sveta:
- V Londýne sa oslavuje zvyčajne 16. marca. Sprievod írskych pochodových kapiel, tanečných skupín a gigantických zelených sôch prechádza centrom mesta a ikonické budovy, ako napríklad Tower Bridge, sú osvetlené v smaragdových odtieňoch.
- Mníchov usporadúva najväčšie oslavy Dňa svätého Patrika v Európe mimo Írska, s hudbou a tancami pod holým nebom na námestí Odeonsplatz.
- Boston, s jednou z najvyšších írsko-amerických populácií v USA, organizuje pravidelné sprievody už od roku 1901.
- New York je domovom najstarších, najväčších a najpompéznejších osláv s obrovským sprievodom 150 000 ľudí po Piatej Avenue, ktorý priťahuje milióny divákov.
- V Chicagu sa oslavy vyznačujú farbením rieky na smaragdovozelenú farbu, čo vytvára ikonické pohľady na mesto.
- Montreal hostí najdlhšie trvajúce podujatie svojho druhu v Kanade, odrážajúc obrovskú írsku komunitu v meste.
- Buenos Aires má najväčšie oslavy svätého Patrika v Južnej Amerike, kde ulice ožívajú írskym jedlom, pivom, keltskou hudbou a tradičnými tancami.
- V Tokiu, napriek geografickej vzdialenosti, sa konajú jedny z najväčších osláv Dňa svätého Patrika v celej Ázii, s ulicami štvrte Omotesando zaplavenými zelenou farbou a kreatívnymi kostýmami spájajúcimi írske a japonské prvky.
- V Sydney je počas Dňa svätého Patrika Opera House „ozelenená“ a festival ťaží z podpory emigrantov.
- Auckland na Novom Zélande predstavuje najvzdialenejšie oslavy, zahŕňajúce širokú škálu kultúrnych, športových a zábavných podujatí, pričom ikonické pamiatky mesta sa zahalia do zelenej.
Deň svätého Patrika patrí medzi najúžasnejšie festivaly sveta, demonštrujúce radosť a kultúrnu výmenu naprieč kontinentmi.
tags: #oslava #rozpravanie #po #nemecky