Slovenské národné povstanie (SNP) bolo ozbrojené povstanie slovenského domáceho odboja počas druhej svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na územie vojnovej Slovenskej republiky. Začalo sa 29. augusta 1944 ako obrana pred nemeckými okupačnými jednotkami. Nepriamo bolo aj útokom proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom a snahou byť na strane víťazných spojeneckých mocností druhej svetovej vojny. Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili a v noci z 27. na 28. októbra 1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja.
V roku 1943 Edvard Beneš, vodca česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne, inicioval prípravy na možnú vzburu kontaktovaním zástupcov odboja. V decembri 1943 odbojové prúdy, česko-slovenskí demokrati, komunisti a antifašisti v slovenskej armáde prijali Vianočnú dohodu, na základe ktorej neskôr v septembri 1944 vznikla povstalecká ilegálna Slovenská národná rada (SNR). V marci 1944 podplukovník Ján Golian prevzal velenie nad prípravami. Konšpirátori nazhromaždili zásoby a peniaze v základniach na strednom a východnom Slovensku. Významnú úlohu pri tom zohrali Peter Zaťko, poradca ministra hospodárstva, a Imrich Karvaš, guvernér Slovenskej národnej banky, ktorý zabezpečil prevoz troch miliárd korún do Banskej Bystrice.
Plán ozbrojeného povstania pripravovala od mája 1944 skupina dôstojníkov slovenskej armády pod vedením pplk. gšt. Jána Goliana z Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Podľa optimálneho variantu mal ozbrojený boj začať v koordinácii so sovietskou stranou. Krízový scenár počítal s vyhlásením vojenského odporu v prípade, že nemecké vojská začnú obsadzovať Slovensko. Rozhodujúcu úlohu hrala v tomto pláne Východoslovenská armáda, ktorá mala sovietskym vojskám otvoriť cestu cez karpatské priesmyky.
Partizánske hnutie na Slovensku sa začalo rozvíjať spontánne, ale po príchode sovietskych organizátorských skupín nadobudlo vážnosť. Od konca roku 1943 sa začali vytvárať tri partizánske jednotky, ktoré neskôr zohrali významnú úlohu: Uhrova skupina na západnom Slovensku, Žingorova skupina na Martinských holiach a jednotka pod vedením Kukorelliho na východe. Komunistami organizované oddiely sa sústredili na ozbrojený boj a pomoc postupujúcej Červenej armáde.
V lete roku 1944 sa aktivita partizánskych skupín stupňovala. Slovenská armáda dostala 9. augusta 1944 rozkaz zakročiť proti partizánom. 10. augusta 1944 sa začala rozsiahla protipartizánska akcia v Nízkych Tatrách, ktorú riadil generál Jozef Turanec. Akcia bola neúspešná. 11. augusta slovenská vláda vyhlásila na území Slovenska s platnosťou od 12. augusta stanné právo, ktoré malo zamedziť ďalšie akcie partizánov a ostatných antifašistov.
V noci z 25. na 26. júla 1944 bola v priestore Liptovskej Osady pri Ružomberku vysadená prvá partizánska organizátorská skupina pod velením nadporučíka P. Velička. 6. augusta pristála na Prašivej druhá a ďalšie skupiny nasledovali čoskoro na to. Od 26. júla 1944 do konca vojny vysadil Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia v Kyjeve na územie Slovenska 53 organizátorských skupín s asi 1 200 osobami.
Symbolický pohár trpezlivosti nacistov pretiekol 27. augusta 1944, keď partizáni obsadili Ružomberok. Na základe správ o potýčkach príslušníkov žilinskej posádky s prichádzajúcimi nemeckými jednotkami vyslal pplk. gšt. Golian 29. augusta 1944 krátko po 20.00 hod. heslo "Začnite s vysťahovaním!", ktoré bolo signálom na začiatok ozbrojeného odporu. Väčšina západoslovenských posádok však jeho výzvu neuposlúchla a Východoslovenskú armádu Nemci takmer bez boja odzbrojili. Vzhľadom na to zostalo povstalecké územie zredukované na oblasť stredného Slovenska, horné Ponitrie a východnú časť Spiša.
Výročie Slovenského národného povstania ako štátny sviatok
29. august sa štátnym sviatkom stal v roku 1992. Predtým bol Povstanie zaraďované nanajvýš medzi významné dni. Až po federalizácii spoločného štátu k 1. januáru 1969 prijala SNR zákon č. 69/1969 Zb., ktorým bolo výročie vypuknutia SNP ustanovené za štátny sviatok (Slovenskej socialistickej republiky) a za deň pracovného pokoja. Tento zákon však bol zrušený.
V roku 1992 bola predložená novela Ústavy SR, ktorá mala ustanoviť 29. august za štátny sviatok. Návrh zákona v mene skupiny poslancov za SDĽ predniesol 29. septembra 1992 jej podpredseda Pavol Kanis. Po schválení Ústavy SR znovu navrhli vyhlásiť 29. august za štátny sviatok. V kontexte politického zápasu o smerovanie Slovenskej republiky sa poslanci Spolužitia a Maďarského kresťanskodemokratického hnutia postavili za to, aby demokratické Slovensko stálo na tradíciách SNP.
Význam SNP pre slovenskú identitu
Slovenské národné povstanie bolo prihlásením sa Slovákov a bojovníkov z ďalších 33 národov k veľkej protifašistickej koalícii vedenej Veľkou Britániou, USA a ZSSR. V Deklarácii povstaleckej SNR z 1. septembra 1944 sa uvádza: „Dnešným dňom slovenský národ manifestačne pripojuje sa k spojeneckým národom, ktoré svojím veľkým bojom a veľkými obeťami zabezpečujú slobodný a demokratický život národom celého sveta, a tak i nášmu malému národu.“
Povstaním začali Slováci proces svojho oslobodzovania spod nacistickej nadvlády. V očiach Spojencov zmazalo SNP hanbu kolaborácie s hitlerovským Nemeckom. Zároveň vyslalo jasný odkaz, že rozbitie prvej ČSR bolo výsledkom mocenského tlaku hitlerovského Nemecka, a nie výsledkom slovenskej iniciatívy. Tým všetkým si Slováci vybojovali dôstojné miesto v Európe. Namiesto toho, aby skončili, podobne ako Maďari, medzi porazenými, zaradili sa medzi víťazné národy antifašistickej aliancie.
SNP jednoznačne odmietlo ľudácky totalitný fašistický režim založený na vodcovskom princípe, ktorý prijal a uplatňoval norimberskú rasovú legislatívu a organizoval slovenský holocaust. Rozchod Slovákov s Tisovou fašistickou farskou republikou pritom nebol zásluhou iba jedného politického smeru či skupiny osôb, ale výsledkom širokého antifašistického politického konsenzu.
V roku 1994 sa identifikácia Slovenska s pokrokovou tradíciou SNP v očiach zahraničných politikov a verejnosti definitívne zavŕšila. V Banskej Bystrici sa na oslavách SNP spontánne a s nadšením zišli desaťtisíce ľudí. Na pozvanie prezidenta Kováča sa na nich zúčastnili zástupcovia 22 štátov vrátane šiestich prezidentov, troch premiérov a predsedu izraelského Knesetu. Bolo to potvrdenie zahraničím aj pre zahraničie, že samostatná Slovenská republika sa jednoznačne hlási k princípom slobody a demokracie a nebude sa v ničom viazať na dedičstvo fašistického štátu.
Súčasné oslavy a pripomínanie si SNP
Tento rok si Slovenská republika pripomenie celoštátnymi oslavami v Banskej Bystrici 80. výročie Slovenského národného povstania (SNP). Už v roku 1945 sa konali prvé oslavy tohto domáceho odboja. Výstava Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach s názvom 80 rokov osláv SNP sa snaží poukázať práve na toto hľadisko pripomínania si SNP v rokoch a dekádach po ňom.
Hlavný deň celoštátnych osláv 74. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici sa začal prezentáciou účastníkov dobovej cyklistickej eskadróny. Múzeum SNP ocenilo učiteľku Evu Holéczyovú a Policajný zbor SR za dlhoročnú podporu aktivít múzea. Pre návštevníkov boli pripravené novinky ako dotykový terminál v partizánskej zemľanke a informačný kiosk o histórii partizánskych bunkrov. K dispozícii bola aj nová suvenírová eurobankovka s motívom "Múzeum SNP - Pancierové vlaky v Povstaní".
Prezident SR v prejave počas centrálnych osláv uviedol: "Pred 74 rokmi sa statoční muži a statočné ženy na Slovensku pridali k zápasu civilizovaného sveta s fašistickou a nacistickou ideológiou. Rozhodli sa bojovať proti režimu, ktorý neváhal posielať svojich občanov na smrť v koncentračných táboroch." Podľa jeho slov vďaka odvážnym ženám a mužom, vďaka rodinám ochotným znášať útrapy a čeliť pomste nepriateľa po vojenskom potlačení Povstania, tu dnes môžeme stáť so vztýčenou hlavou.
Predseda NR SR Andrej Danko zdôraznil, že história nie je na to, aby sme sa kvôli nej hádali, má nás posunúť a urobiť múdrejšími. Podľa jeho slov generácia účastníkov SNP bola v priamej konfrontácii s bojom proti fašizmu, zabíjaniu, vraždeniu, neľudskosti. Šéf parlamentu vzdal hold odvahe, obetavosti a odhodlaniu všetkým osobnostiam, ktoré sa do SNP zapojili.
Predseda vlády Peter Pellegrini vyjadril ľútosť, že priami účastníci Slovenského národného povstania (SNP) musia byť ešte aj dnes svedkami toho, že sa niekto snaží SNP spochybňovať. "Takíto ľudia podľa jeho slov patria na smetisko dejín a on prekrúcanie histórie nedovolí." Pellegrini si uvedomuje, akú odvahu museli nájsť naši otcovia a starí otcovia, keď sa vzopreli fašizmu, nacizmu a diktatúre.
Odkaz Slovenského národného povstania je dôležité pripomínať, uchovávať, ale predovšetkým rozvíjať a dokončiť. Zapáliť sviečky a položiť kvety pri pamätníkoch nestačí. Dôležité je hovoriť o súčasných zdrojoch a podobách nebezpečenstiev neslobodného myslenia v spoločnosti. Obete Slovenského národného povstania (SNP) sú odkazom, že za slobodu a svojbytnosť národa sa oplatí bojovať.
Politická strana SaS hodnotí Slovenské národné povstanie (SNP) ako schopnosť Slovákov postaviť sa na správnu stranu v zložitej historickej situácii. "Tých, ktorí sa chopili zbraní s čestnými úmyslami a ktorí nasadzovali svoje životy za slobodu, musíme mať navždy v úcte. Ich odkaz je stále aktuálny."
Ministerka vnútra Denisa Saková uviedla, že SNP je míľnikom v našich dejinách. "Chcem vzdať úctu všetkým ľuďom, ktorí sa pred 74 rokmi zapojili do Slovenského národného povstania. Urobili to, čo bolo správne a spravodlivé. Rozhodným spôsobom prejavili svoj vzdor voči ideológii, ktorá zapríčinila smrť miliónov ľudí."
Minister obrany Peter Gajdoš je presvedčený, že aj po desaťročiach je odkaz SNP aktuálny a jasný. "Jednoznačne sa postaviť proti násiliu a povedať jasné nie fašizmu. Na udalosti SNP by sme si mali spomínať s úctou."
Šéf koaličného Mosta-Híd a podpredseda NR SR Béla Bugár pri príležitosti 74. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP) uviedol, že by sme mali poučiť aj naše deti a porozprávať im neskreslený príbeh o význame SNP. "Zamedzíme tým velebeniu fašistického Slovenského štátu."
Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) skonštatoval, že mier nie je samozrejmosťou. "Myslime na to každé ráno, keď sa zobúdzame, že SNP je jeden z hlavných aktov, vďaka ktorému sa ráno zobúdzame, môžeme ísť do školy, do práce alebo s priateľmi."
V školách je potrebné vytvoriť viac edukatívneho prostredia, aby si mladí ľudia uvedomovali, že v histórii boli také udalosti a sú veľmi významné. Každý by mal navštíviť jednotlivé pamätníky a poznať históriu, prečo ten pamätník tu je a že za každým z nich sú desaťtisíce mŕtvych ľudí.
