V Rímskokatolíckej cirkvi je pôst vnímaný ako štyridsaťdňové obdobie pred Veľkou nocou. Začína sa na Popolcovú stredu a končí sa na Zelený štvrtok popoludní, kedy Cirkev slávením večernej svätej omše na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti začína sláviť Veľkonočné triduum. Toto obdobie je trojdním utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána.
Charakter a duchovný význam pôstneho obdobia
Počas pôstneho obdobia má veriaci prejaviť svoju vieru intenzívnou modlitbou, napríklad liturgiou hodín, svätým ružencom, krížovou cestou alebo čítaním Svätého písma. Pôstne obdobie má najprísnejšiu formu v deň Popolcovej stredy a na Veľký piatok.
Pôst nemá byť iba formálnym splnením príkazu Cirkvi, ale spontánnym hnutím srdca v duchu výzvy: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom a modlitbou.“ Výsledkom dobre prežitého a dobrovoľného pôstu má byť zmena zmýšľania a života. Obrátiť sa k Bohu cez službu lásky k blížnemu je jeho podstatou.
Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva - Veľkej noci.
o. biskup Trstenský - Čo je pôst a ako ho prežiť
Pravidlá pôstu a zdržiavania sa mäsa
Pôstna disciplína Katolíckej cirkvi bola aktualizovaná po Druhom vatikánskom koncile. Pápež Pavol VI. vydal 17. februára 1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini“, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, upozorňujúci najmä na nebezpečenstvo formalizmu v pokání. Vnútorné nastavenie ducha majú sprevádzať dobrovoľné vonkajšie skutky pokánia. V súlade s touto konštitúciou nový Kódex kánonického práva, ktorý platí od roku 1983, priniesol záväznú pôstnu disciplínu.
Definícia mäsitých pokrmov
Mäsitým pokrmom rozumieme akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, ako aj výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (napríklad párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď.). Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú podľa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) porušením pôstu. Povolená je konzumácia rýb a morských plodov, ktoré sa v Rímskokatolíckej cirkvi nepovažujú za mäsitý pokrm. Ak si teda v piatok dáte napríklad oškvarky, potom vás viaže vykonať iný skutok pokánia v ten istý deň.
Záväznosť a výnimky
Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života. Zákon prísneho pôstu zaväzuje všetkých plnoletých (od 18. roku veku) až do začatia šesťdesiateho roka života. Prísny pôst znamená, že je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť, a pridáva sa tradícia dvakrát do „polosýta“.
Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento prísny pôst, okrem príkazu zdržiavať sa mäsa, z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať. Chorí môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia. Pôst od mäsitých pokrmov je však potrebné zachovať, pokiaľ na to nie je mimoriadne vážny dôvod. Ak na piatky pripadne slávnosť (čiže v liturgii slávenia svätej omše je Glória a Krédo), v tieto dni pôst neviaže.
Biskupská konferencia ČSFR (predtým ešte v spoločnom štáte) na svojom zasadaní v Brne dňa 28. januára 1992 vydala pokyny pre určenie pôstnej disciplíny, ktoré platia pre všetky diecézy na Slovensku:
- Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.
- Pod zakázaným mäsom sa rozumie mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr. ryby).
- Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa dosýta najesť.
V jednotlivých prípadoch, ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže farár udeliť dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo ho zmeniť za iné nábožné skutky.
Piatky ako dni pokánia
Aktuálne Direktórium na omše a liturgiu hodín hovorí, že všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Týka sa to všetkých piatkov v roku okrem Veľkého piatka, keď je striktný príkaz zdržiavania sa mäsa, rovnako ako na Popolcovú stredu. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:
- zdržovaním sa mäsitých pokrmov;
- skutkom nábožnosti (účasťou na svätej omši, krížovou cestou alebo bolestným ružencom);
- čítaním Svätého písma trvajúcim aspoň 10 minút;
- skutkami lásky k blížnemu (napríklad pomoc starým, núdznym, zdravotne znevýhodneným, návšteva chorých, trpiacich, detského domova a podobne).
Inými možnosťami pokánia môžu byť aj moderné skutky sebazaprenia, ako je pôst od zábavy na počítači, notebooku, tablete či v mobile, alebo menej četovania na sociálnych sieťach. Môže ísť aj o formu osobného rozhovoru, prejavov vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu.
Pôst a radosť v živote kresťana
Pôstne obdobie vonkoncom nie je obdobím smútku, ale je skôr obdobím duchovnej radosti. Pomáha nám zamerať sa na pravú radosť, ktorá sa nenadobúda krátkodobým potešením pri plytkej zábave ani záľubou v niečom alebo v niekom, ale prežívame ju v Pánovi. Je veľký rozdiel medzi zábavou a radosťou. Pôst nás nechce obrať o rozličné menšie či väčšie potešenia, chce skôr poukázať na niečo oveľa hodnotnejšie.
Ako Svätý Otec František pripomína v encyklike Evangelii gaudium: „Veľkým nebezpečenstvom v dnešnom svete, poznačenom rôznorodou a vtieravou ponukou konzumizmu, je sebecký smútok, ktorý vyviera z pohodlného a skúpeho srdca, z horúčkovitého vyhľadávania povrchných radostí, z izolovaného svedomia.“ Pôstne obdobie má byť časom obrátenia a duchovného rastu, ktorého cieľom je hlbšia radosť v Bohu.
Pôst je dobrovoľné úplné alebo čiastočné odrieknutie jedla alebo iných pôžitkov. V kresťanstve má pôst význam pokánia a vnútorného očisťovania, ale aj význam prípravy a očakávania. Z tohto dôvodu sa kresťania postia pred významnými sviatkami (napríklad pred Veľkou nocou, Narodením Pána), ale aj pred prijímaním eucharistie (tzv. eucharistický pôst).