Úvod do rómskej kultúry a identity
Hovoriť o Rómoch a skúmať život v rómskych komunitách by nešlo bez toho, aby sme si nedefinovali, kto je vlastne Róm. Rozlišujeme tri charakteristiky Rómov: etnické, demografické a antropologické. V tomto článku sa sústredíme najmä na etnické charakteristiky, ktoré vychádzajú z ich bohatej histórie a jedinečných tradícií.
História a pôvod Rómov
Jednoznačné písomné pramene dokazujúce pôvod Rómov neexistujú, keďže Rómovia sú národ neliterárny. Súčasný stav bádania rómskeho jazyka však naznačuje, že Rómovia pochádzajú z Indie. Jazyk Rómov a Manušov (Nemecko) je blízky indickým jazykom po lexikálnej, gramatickej a fonologickej stránke (Cohn, 2009).
Jazykovedci sa domnievajú, že Rómovia pôvodne patrili ku skupine Dómov, spájaných s kastou Pária z juhu Indie a „nedotknuteľných Čandálov” (Cangár, 2003: 24). Príčiny odchodu Rómov z Indie nie sú s istotou známe, ale mohli zahŕňať sociálne podmienky (nedostatok potravy pre časté suchá), tlak vpádu Arabov a Mongolov, alebo snahu vymaniť sa z prísne kastovne delenej indickej spoločnosti, kde patrili k najspodnejšej kaste.
Prvé zmienky a migrácia do Európy
Doposiaľ najstaršia známa písomná zmienka o Rómoch v Európe je z roku 1068. Ide o záznam v rukopise „Život svätého Georga Antonita“, ktorý napísal jeho žiak Malý Georg v kláštore Iberon na hore Athos v dnešnom Grécku. Popisuje príhodu na dvore byzantského cisára Konštantína Monomacha, ktorý v roku 1050 povolal do Konštantínopolu skupinu „čarodejníkov“, ktorých pisateľ označil termínom Adsincani (Mann, 2000).
Romológovia sa domnievajú, že pomenovaním Adsincani v 11. storočí a Athinganoi (Atsigános) v 12. storočí na území dnešného Grécka pôvodne označovali príslušníkov náboženskej skupiny - manichejcov. Členovia tejto skupiny sa zaoberali veštením a mágiou, podobne ako Rómovia, ktorí prichádzali do tejto oblasti v 11. storočí. Slovo Atsigános sa stalo základom najrozšírenejšej skupiny pomenovaní Rómov: Acinganus, Cingerus (latinsky), Zingaro (taliansky), Zigeuner (nemecky), Tigan (rumunsky), Czigány (maďarsky) a Cigán (v slovanských jazykoch).
Podľa európskej romistiky Rómovia začali v prvých skupinách postupovať z Balkánskeho polostrova postupne až do strednej Európy už v 12. a 13. storočí. Po prvých kontaktoch začína ich stáročné putovanie po starom kontinente. Obdobie 15. storočia sa často hovorí ako o zlatom veku Rómov v Európe, čo odráža ich počiatočné priaznivé prijatie a viaceré glejty (ochranné listiny) od európskych panovníkov (Cangár, 2003).
Zhoršenie situácie a asimilačné snahy
Postupom času, s nástupom novoveku, sa situácia Rómov v Európe začala meniť k horšiemu. V nasledujúcich piatich storočiach vyšlo viacero zákonov, ktoré boli voči nim obmedzujúce, vyhosťujúce, perzekučné až likvidačné, ktoré v polovici 20. storočia vyvrcholili až do holokaustu (Korim In www.aryanrebel.files.wordpress.com).
V 15. - 17. storočí boli v Uhorsku priaznivejšie podmienky pre usádzanie sa Rómov ako v západnej Európe, pretože tu nebola stabilizovaná cechová organizácia. Rómovia vykonávali rozličné remeslá ako kotlárstvo, košikárstvo, kováčstvo, ale uplatnili sa aj ako obchodníci s koňmi, vojaci a hudobníci. Žiaľ, už v 15. storočí sa niektorí živili krádežami a podvodmi (Matlovič, 2005).
Veštenie, mágia a prostitúcia sa stali podnetom pre protirómske nálady. K týmto náladám sa pridal fakt, že domáci roľníci ich začali upodozrievať z toho, že sú tureckí špióni. Negatívny postoj sa začal prejavovať aj v legislatíve. V roku 1541 kráľ Ferdinand I. nariadil Rómov zo svojej ríše vyhnať a o sedem rokov neskôr snem v Augsburgu rozhodol, že „ktokoľvek zabije Róma, nebude obvinený z vraždy“ (Crowe, 1995: 34).
Za vlády Márie Terézie a neskôr jej syna Jozefa II. boli prijaté rôzne nariadenia, ktoré mali Rómov asimilovať. Nariadenia z rokov 1761 a 1773 stanovovali, že z nich sa mali stať roľníci, bol im zakázaný život v stanoch, sťahovanie sa po krajine, obchodovanie s koňmi a vlastný vajda. Mali prijať kresťanské meno a bolo im zakázané používať vlastný jazyk. Od roku 1773 zakazovali manželstvo dvoch Rómov a deti do piatich rokov z takýchto manželstiev mali byť odobraté a dané na výchovu k sedliakom (Cangár, 2003: 42). Tieto pokusy neboli úspešné; Rómovia sa nechceli vzdať svojej kultúry a nenadobudli ani vzťah k pôde (Horváthová, 1964). Jozef II. v nariadeniach z roku 1782 kládol dôraz na školskú dochádzku, vyučenie sa remeslu a nariadil povinnú návštevu kostola a zákaz kočovania (Cangár, 2003: 42).
Moderná história
Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 bola Rómom priznaná úplná rovnoprávnosť. Olašskí Rómovia začali smerovať do bohatších častí Slovenska alebo do českých krajov. Usadlí Rómovia ich často nemali radi, pretože časť Olašských Rómov kradla a za zlodejov boli považovaní všetci Rómovia. Zároveň však boli Olašskí Rómovia obdivovaní ako symbol slobody. Na základe presúvania Rómov, zlých životných podmienok, ale aj krádeží a podvodov bol prijatý zákon o potulných Rómoch a tulákoch žijúcich na „cigánsky“ spôsob, č. 117/1927. Zákon vymedzoval, kto sú potulní Cigáni: „...Cikáni z místa na místo se toulající a jiní tuláci práce se štítící, kteší po cikánsku žijí…“ (Cangár, 2003: 52).
Obrovskou tragédiou v dejinách Rómov bola druhá svetová vojna, kde patrili medzi etnické skupiny určené na vyhladenie. Už v roku 1936 začal Výskumný inštitút pre rasovú hygienu a populačnú biológiu projekt „rasového výskumu“ Rómov a Sintov. Podkladom pre rasovú diskrimináciu bol Výnos o Cigánoch z roku 1938. Počas vojny zahynulo približne 500 000 Rómov (Garek, 2021).
Po vojnovom období situácia Rómov vôbec nezlepšila. Stále pokračovala ich asimilácia. V roku 1958 bol prijatý zákon o trvalom usídlení kočujúcich osôb. Po roku 1972 sa štát zameral na spoločenskú a kultúrnu integráciu Rómov prostredníctvom štátneho paternalizmu. Po roku 1989 Rómovia neboli pripravení na „nové podmienky“. Začali sa u nich výraznejšie prejavovať sociálno-patologické javy ako nezamestnanosť, chudoba, kriminalita, drogové závislosti a prostitúcia. Podľa Skupnika (2004: 118) si Rómovia začali v osadách vytvárať anti-svet.
Otázka právneho postavenia Rómov ako etnického spoločenstva bola v Zásadách vládnej politiky k Rómom (1991) riešená priznaním etnického statusu ekvivalentného postavenia ostatných menšín, čo znamenalo uznanie Rómov za národnosť. V roku 1971 medzinárodná rómska organizácia požiadala svetovú verejnosť o akceptovanie etnonymu Róm. Napriek storočiam sociálnej exklúzie, marginalizácie, diskriminácie či rasizmu si rómske skupiny zachovali etnokultúrne znaky.
Rómske tradície a zvyky
Tradície Rómov sa môžu líšiť od komunity ku komunite v čase a priestore. Bohatstvo duchovnej kultúry sa odráža aj v spôsobe prežívania výnimočných okamihov v živote človeka a celého spoločenstva. Takými sú narodenie nového člena rodiny, uzatvorenie manželstva i posledná rozlúčka s blízkym človekom. Rómovia, podobne ako ľudia na celom svete, udržiavali pri týchto príležitostiach mnoho zvykov a povier, aby zdôraznili udalosti a ochránili sa pred zlými silami a zabezpečili zdravie a šťastie.
Tradície súvisiace s narodením
Rómovia majú príslovie: „Čím viac detí, tým viac šťastia“. Láska k deťom je príslovečná. Ženu, ktorá má iba jedno či dve deti, považujú za slabú a bezdetnosť je najvyššou formou nešťastia. Bezdetnou ženou kmeň pohŕda a manžel ju môže kedykoľvek zanechať. Tehotná žena sa považuje za marhime (nečistá) a pôrod sa takisto považuje za nečistý akt. Mužský prírastok do rodiny sa cení viac než ženský (Lužica, 2004).
Keď sa v olašskej rodine narodí dieťa a matka ho prinesie domov z nemocnice, ostatné olašské matky sa na neho prichádzajú pozrieť. Pred samotným krstom žena nesmie chodiť nikam na návštevu ani sa ukazovať na ulici, pretože je ešte nečistá. Olašská Rómka sa očisťuje tým, že ide spolu so svojou kmotrou do kostola v deň krstu. Pretože Urmy (sudičky) môžu dieťaťu vtlačiť neprajný osud, uväzuje sa na zápästie novorodeniatka kus struny alebo červená niť či stužka. Rodičia i dieťa sa pokladajú až do krstného aktu za nečistých. Okrem phuri daj (stará matka) sa s nimi nemôže nikto stýkať. Tradičný krst Rómov sa dial ponorením dieťaťa do vody a vykonával ho vajda za prítomnosti krstných rodičov. Tento rómsky krst nevylučuje krst oficiálneho náboženstva, ale vždy mu predchádza (Stojka a Pivoň, 2003: 16).
V rómskej tradícii má každý jednotlivec tri mená. Prvé pošepká novonarodenému dieťaťu matka do ucha. Je to tajné meno s magickú silou, ktoré slúži na oklamanie démonov a nikto okrem matky ho nepozná. Druhé meno dostáva dieťa pri rómskom krste a týmto menom ho volajú v komunite. Ak sa prezradí gadžom - nerómom, dostane k nemu dotyčný prívlastok, ktorý sa naďalej tají. Tretie meno je zapísané v úradnej matrike a slúži pri styku s nerómskym okolím. Rómske deti sú obklopené láskou celého kmeňa a výchova je kolektívna. Ich detstvo vypĺňa živelné napodobňovanie sveta dospelých. Rómske deti matka dlho dojčí a zároveň mnohé zavčasu začínajú fajčiť - pauza medzi týmito dvoma protikladmi býva niekedy veľmi krátka.
Barányiová a Keresztes (2014) robili prieskum tradícií na Orechovom dvore v Nitre a tvrdia, že aj v súčasnosti badať u Rómov isté črty tradícií. U Rumungrov, ktorí tam žijú, si vážia každé narodené dieťa rovnako, či je to chlapec alebo dievča. U Olašských Rómov si viac želajú chlapca, kvôli tomu, že do rodiny pribudne nevesta a celá jej rodina. Autori si tiež všimli znaky rituálnej nečistoty a magickosti: „Keď sa narodí dieťa, tak mu na ľavú ruku dáme červenú stužku a taktiež pred krstom by sa nikto nemal pozrieť, pokiaľ ešte nie je pokrstené.“
Tradície súvisiace so svadbou
Kmeňový život Rómov je vytvorený na systéme prísnych noriem a tabu. Slovo dievča je tu synonymom slova panna. Keďže deti žijú s rodičmi na malej ploche, vnímajú intímne vzťahy ako čosi prirodzené. Od počiatku puberty sa medzi chlapcami a dievčatami u Olašských Rómov prerušujú takmer všetky kontakty. Väčšina chlapcov síce nadobúda isté sexuálne skúsenosti, ale iba s nerómskymi dievčatami. Sexuálne kontakty nie sú u Rómov meradlom možností. Ak Róm rozpráva medzi priateľmi o takých hrdinstvách, každý vie, že ide o dobrodružstvá s nerómkou, lebo o svojom intímnom živote s olašskou ženou by nikdy verejne nerozprával. Je to jednak tabu a potom i z toho dôvodu, že je povinnosťou mužského príbuzenstva ženy chrániť jej česť. Zákonitosti prísne trestajú prehrešky proti stanoveným normám. Nevydaná žena (biromengeri) vždy zostáva u rodičov a nestáva sa ženou (romni).
O výbere partnera v minulosti rozhodovali rodičia. Príslovie vraví, že nevesta sa vyberá ušami, a nie očami - čiže všeobecná povesť dievčaťa znamená viac než jej zovňajšok. Rodičia navrhnú vybrané dievča synovi, ak on však nesúhlasí, nerobia nátlak, ale hľadajú ďalej, kým nedôjdu obe strany k súhlasu.
Honosné rómske oslavy
Rómske oslavy sú známe svojou bujarosťou a rozsahom. Často trvajú dlho, s množstvom jedla a drahého alkoholu. Podľa rómskych tradícií sedia muži a ženy za stolom zvlášť a stretnú sa nanajvýš tak na parkete.
Oslava narodenín Jána Rafaela
V jednom prípade päťdesiatnika Jána Rafaela priviezla na miesto luxusná limuzína krátko pred 8. hodinou ráno. „Všetko tu je iba najbližšia rodina,“ povedal oslávenec, na ktorého oslave bolo k jedeniu 20 pečených prasiat, sto kačíc, 500 jaterníc, 600 klobás a ten najdrahší alkohol. Budúceho rómskeho vajdu najviac potešil dar od detí, ktorým bola kravata celá zo zlata s drahými kameňmi. Cena tohto kúsku so znakom obľúbenej značky auta je takmer 4-tisíc eur.
Honosná oslava 47. narodenín Baszy Varádiovej
Ďalšia honosná oslava sa konala vo Veľkých Kapušanoch, kde sa zišlo 120 ľudí, hoci bolo pozvaných až 250. Majetní Rómovia sa nezapreli a opäť ukázali svoju štedrosť. Nechýbalo dobré jedlo v podobe švédskych stolov, ktoré sa prehýbali pod pečenými prasiatkami, klobáskami a všakovakými dobrotami.
Kontroverzná oslava 60. narodenín nitrianskeho vajdu Štefana Lakatoša v Dražovciach
Víkend, ktorý začínal piatkom 11. apríla, netreba Nitranom a najmä obyvateľom Dražoviec špeciálne pripomínať. Konali sa totiž veľké rómske oslavy 60. narodenín nitrianskeho vajdu Štefana Lakatoša. Na oslavu bolo pozvaných až 350 hostí, vrátane dvoch ďalších vajdov zo zahraničia. Na oslavách sa medzi pozvanými ocitli aj náčelník nitrianskej mestskej polície Erik Duchoň a primátor Nitry Marek Hattas. Už od rána bola zábava v plnom prúde, stoly sa prehýbali pod rôznymi dobrotami a drahý alkohol tiekol potokom. Na prípravu špecialít spotrebovali 600 kilogramov bravčového mäsa, 200 kureniec a 130 kačíc. Oslava trvala asi 20 hodín. Muži mali na sebe kvalitné obleky, medzi dámami prevládali na šatách krikľavé farby a zlato, ktoré mali na sebe, sa dalo rátať na kilá.
Následky a sťažnosti občanov
Po mimoriadne divokej oslave rómskeho vajdu ostal kultúrny dom v nitrianskej mestskej časti Dražovce doslova hore nohami. Nielenže stoly boli plné vysmážaných jedál, ktoré Rómovia pripravovali nad plynovými bombami priamo v sále, kde je to zakázané, ale aj drevená podlaha prekypovala množstvom zašliapnutých ohorkov od cigariet. Občania sa od začiatku víkendu plného rómskej zábavy sťažovali, posielali podnety na mesto či volali mestskú políciu.
Dražovčania, ktorí sa na nekontrolovateľné parkovanie a celonočný hluk sťažovali, dodnes nemajú odpoveď na sťažnosť, ktorú poslali mestu ešte dvanásteho apríla. Týkala sa divokej oslavy rómskeho vajdu, po ktorej v nitrianskom kultúrnom dome zostala spúšť. K znečistenému kultúrnemu domu po aprílovej oslave sa nikto zo zúčastnených predstaviteľov mesta veľmi nehlási. „Kontaktovali sme aj primátora cez jeho fb stránku Mesto Nitra, odpísali nám, že ich vzniknutá situácia mrzí, prešetria to na odbore kultúry a že máme kontaktovať mestskú políciu,“ povedala jedna z obyvateliek Kultúrnej ulice v Dražovciach, ktorá sťažnosť podpísala. Privolaná mestská polícia vraj neurobila nič, pravdepodobne preto, lebo na oslave sedel aj náčelník mestskej polície Erik Duchoň spolu s primátorom Nitry Marekom Hattasom. Nitriansky poslanec Pavel Varga, ktorý sa bol na neporiadok pozrieť osobne, tvrdí, že v sále kultúrneho domu, ktorá má kapacitu 150 ľudí, ich bolo viac. Nikomu neprekážalo, že sa tam v kuchynke, ktorá slúži iba na výdaj jedla, smaží a vypráža? Že hostia fajčia v nefajčiarskom priestore? Domácich šokovalo najviac, že keď po víkende našli kulturák v zdevastovanom stave, nikto z mesta neprišiel, aby sa na reálny stav pozrel. Primátor Hattas nereagoval ani na verejné vystúpenie obyvateľky Dražoviec na mestskom zastupiteľstve, kde celú situáciu opísala.
Vyjadrenia a reakcie zainteresovaných
Mestský poslanec Ján Greššo komentoval primátorovu účasť pre zregionu.sk: „Mal by hájiť záujmy mesta. Keď vidíte, že sa tam fajčí v nefajčiarskom kulturáku a vypráža sa tam vo veľkom jedlo, kde sa vyprážať nesmie, tak neviem, to mi nepríde normálne nechať to bez povšimnutia a odísť domov.“ Naznačil aj to, že primátor chce s Rómami udržiavať pred komunálnymi voľbami dobré vzťahy. Iný mestský poslanec Pavel Varga, ktorý je priamo z Dražoviec, prezradil, aké škody napáchali. „Tak v prvom rade treba fasádu vydezinfikovať, kuchyňu vymaľovať, sprchová batéria je poškodená v umývadle, elektrická zásuvka a ostatné to sa nedá ani vyčísliť,“ vymenúva Varga s tým, že finálnu sumu odhaduje na tisícky eur. Varga ďalej hovorí, že parkety sú napriek vyčisteniu lepkavé.
Skupina oslávencov sa podľa mestského poslanca Vargu ani neunúvala spúšť, ktorú po sebe zanechala, riešiť. Tvrdí, že kultúrny dom upratalo mesto na svoje náklady. „Upratovala pani, ktorá bežne po akciách rôznych upratuje a dostáva za to 3 eurá od mesta, nemala to ani čo robiť, ale zo zodpovednosti to urobila,“ myslí si poslanec. Ako dodal, po incidente zvažujú, že si za prenájom sály budú pýtať kauciu. Mestský hovorca však komunikoval niečo iné a trvá na tom, že organizátor sa na upratovaní podieľal: „Kultúrny dom si po každom podujatí upratuje organizátor, podlahy umýva naša pani upratovačka (zamestnanec mesta). Ale okná nechali.“ Domáci však žiadne mestské upratovanie nevideli. „Upratovala to síce zamestnankyňa mesta pani Knézlová, ale ona má na starosti iba bežné upratovanie,“ upozornila Svetlana Kolláriková-Zaujcová, podpísaná pod sťažnosťou. Pani Knézlová potvrdila, že ona má na starosti poriadok v kultúrnom dome ako doma a nedostala za to žiadnu odmenu navyše.
K prešetreniu sa vyjadril aj náčelník polície Erik Duchoň: „Ja som sa oslavy „nezúčastnil“, išiel som sa na oslavu pozrieť ako náčelník Mestskej polície v Nitre, keďže kontakty s komunitou Rómov sú pre výkon našej práce potrebné a z titulu výkonu svojej funkcie sa stretávam s ľuďmi všetkých sociálnych vrstiev a rôzneho postavenia pri rôznych príležitostiach. Na mieste som zotrval približne 20 minút, zaznamenali sme dve sťažnosti na hluk, na mieste hliadka vykonala nápravu spočívajúcu v stíšení reprodukovanej hudby.“ Jeden z hostí však povedal, že náčelník prišiel v sprievode primátora a dokonca mu dali zahrať pesničku. Podľa zdroja primátor s náčelníkom prišli až poobede a boli na oslavu pozvaní.
Mestský hovorca Tomáš Holúbek k situácii uviedol: „Kultúrny dom v Dražovciach upratali po akcii prenajímatelia nad rámec stanovených hodín. Boli tam aj celý nasledujúci deň. KD potom ešte doupratovala aj naša pani upratovačka, vyplácame jej 3 eurá na hodinu. Pokiaľ ide o vymaľovanie poškodených stien, dávame to do zmluvy o urovnaní záväzkov. Presná suma ešte nie je vyčíslená. Budeme trvať na uhradení všetkých škôd a na urovnaní záväzkov. Na vysvetlenie: Pôvodná zmluva hovorila, že priestory majú do deviatej do polnoci, predĺžilo sa to o deň naviac.“ Primátor Hattas na otázky nereagoval.
Prekvapujúce bolo, že sa oslavy zúčastnil aj nezávislý poslanec Nitry a kandidát na primátora Pavol Obertáš, ktorý na zastupiteľstve mlčal. „Prišiel som tam v nedeľu ráno o desiatej, postavil som sa do radu gratulantov a zablahoželal som mu,“ povedal. „Potom som tam stál bokom, nikoho som nepoznal, hodil som päť slov s vajdom a išiel domov. To sa len gratulanti zbiehali, s Hattasom som nebol.“ K neporiadku dodal: „To sa nerobí, že spravia zmluvu do polnoci a ráno zostane bordel, oni, ako som počul, to aj upratali, aj mesto im doúčtovalo hodiny navyše. Ale nie je fér, že to nechali na ráno, aby to všetci videli.“
tags: #oslava #narodenin #ciganskeho #vojdu