Meno Baal, pôvodne všeobecný semitský termín, znamenalo „vlastník“, „pán“ alebo „manžel“. Vo staršom období sa tak nazývali miestni bôžikovia, ktorí boli „vlastníkmi“ posvätných miest. Neskôr sa však Baal stal jedným z najdôležitejších bohov Kanaánu, Ugaritu a Feničanov, pričom jeho meno sa stalo vlastným menom mocného božstva. Od druhej polovice 2. tisícročia pred n. l. získal centrálne postavenie v panteónoch a rysy vegetačného božstva.
Pôvod a Význam Mena
Západosemitské ba’lu, hebrejské ba’al, sa prekladá ako „pán“. V tomto význame bolo slovo bežné a často sa spájalo s titulmi ako „pán zmluvy“ (Baal-berít) alebo „pán múch“ (Baal-zebub). Používanie titulu „Pán“ pre hlavného boha bolo v starovekých semitských národoch bežné, napríklad babylonský Marduk bol známy ako Bél.
Pôvodne šlo o prímenie semitského boha búrky a dažďa Hadada. Pravdepodobne krátko pred polovicou 2. tisícročia pred n. l. sa slovo Baal začalo používať namiesto mena tohto obávaného a mocného boha.
Božstvo Kanaánu a Fenídie
Baal bol ústredný boh kanaánsko-fenickej mytológie. Hoci nebol najvyšším bohom kanaanskeho panteónu (tým bol El), bol to boh, na ktorom Kanaančanom najviac záležalo a Biblia ho vyčleňuje ako najvýznamnejšieho. Verili, že má moc nad dažďom, vetrom a oblakmi, a že len on sám môže ochrániť ľudí, zvieratá a plodiny pred neúrodnosťou a smrťou. Jeho kult tak predstavoval pre Izraelitov najnebezpečnejšiu konkurenciu kultu Jahveho (Jehovu), najmä pre ich závislosť na poľnohospodárstve a daždi.
Baal v Ugaritskej Mytológii
Rola Baala je podrobne známa z ugaritských eposov, kde bol formálne podriadený pasívnejšiemu bohu nebies, svojmu otcovi (či dedovi) Elovi. Najdôležitejší je Baalovský cyklus (tabuľky KTU 1.1-6), ktorý pozostáva z troch hlavných častí:
- Boj Baala s Jamom (morom): Hoci Baal nie je výslovne stvoriteľom sveta (tým je El), jeho konflikt s Jamom má stvoriteľské rysy. Jam stelesňuje more a prapôvodný chaos ohrozujúci poriadok sveta.
- Dom pre Baala: Tento príbeh opisuje výstavbu jeho príbytku.
- Boj Baala s Mótom (smrťou): Tento boj má rysy vegetačných mýtov, ktoré odrážajú striedanie obdobia vegetácie (dažďov) a sucha (smrti). Boh na pol roka umiera premožený smrťou, je však hľadaný, nájdený a oživený svojou družkou, a jeho oživenie znamená príchod dažďa. Manželka Baala, ktorá má významnú rolu pri jeho oživení a v boji s Mótom, je Anat. Inde (menej často) je spájaný s Aštartou a Ašérou.
Lokálne Prejavy a Epitety
Baal bol uctievaný v mnohých lokálnych variantoch a pod mnohými epitetami (prívlastkami), ktoré rozlišovali jeho konkrétne prejavy alebo čestné tituly. Príklady zahŕňajú Baal Safón (podľa hory Safón), Alijen Baal (víťaz), Baal marqod (Baal tanca) či Baal-berít (Baal zmluvy, Sd 8,33). Najvýznamnejšími boli Baal-šamem (Baal nebies) a Baal-chammon.
Hoci sa skôr usudzovalo, že Baal bol len označením božstva príslušnej miestnej svätyne (napr. Baal-gád, Baal-chasór), v súčasnosti prevláda názor, že tieto lokálne kulty uctievali jedno univerzálne božstvo v jeho miestnych prejavoch.
Kult Baala: Praktiky a Symbolika
Baalov kult, nazývaný aj kult plodnosti, bol hrozbou pre kult Jahveho (Jehovu) v Izraeli. Bol plný sexuálnych rituálov a zmyselnosti, ktoré neodrážali len túžbu po bohatej úrode, ale oslavovali sex samotný.
Kult Plodnosti a Sexuálne Rituály
Praktiky Baalovho kultu sa vyznačovali sexuálnymi orgiami, ktoré boli formou bohoslužby. V každej Baalovej svätyni pôsobili kňažky (prostitútky), ktoré lákali k bohoslužbe formou sexu. Chrámová prostitúcia a sexuálne zvrátenosti boli bežné. Náboženské predmety, ako posvätné stĺpy a posvätné koly, mali sexuálny význam; posvätné stĺpy boli falické symboly predstavujúce mužského účastníka pohlavného styku. Tieto rituály mali z náboženského hľadiska prispieť k plodnosti zeme a stád, no nepochybne vyhovovali aj telesným túžbam ctiteľov.
Typická scéna v skorú jeseň zahŕňala tancujúcich ctiteľov Baala, povzbudených vínom, okolo falických stĺpov a posvätných kolov. Ich erotické a zmyselné pohyby mali prebudiť Baala z jeho letnej nečinnosti, aby krajinu požehnal dažďom. Hudba a publikum ich povzbudzovali v ich rituáloch divokej opustenosti, ktoré zahŕčali hlasné extatické výkriky a sebapoškodzovanie.
Ľudské Obete
Niekedy si upokojenie Baala vyžadovalo ľudskú obeť, zvyčajne prvorodeného syna toho, kto obetoval (Jeremiáš 19:5). Obetovanie detí bolo ďalším výrazným prvkom uctievania Baala.
Ikonografia a Sídlo
Baal bol zobrazovaný stojaci na hore (či mraku alebo morských vlnách) s kyjom a oštepom v rukách, často s bleskom, čo odkazovalo na jeho spojenie s búrkami. Za jeho sídlo bola považovaná hora Cafón (Mons Casius) severne od Ugaritu. Ozveny jej náboženského významu sa nachádzajú aj v Starom zákone (Ž 48,3; Iz 14,13).
Baal v Starom Zákone
V Starom zákone je Baal zmieňovaný viac ako 100-krát a predstavuje hlavnú hrozbu pre kult Jahveho. Boj o srdcia izraelského národa zúril celé stáročia, od príchodu do Kanaánu až po babylonské vyhnanstvo.
Konflikt s Jahvem
Izraeliti sa dostali do kontaktu s Baalom okolo roku 1473 pred n. l. v Kanaáne. Kanaančania ich rafinovanými spôsobmi povzbudzovali, aby prijali bohov ich krajiny. Mnohým Izraelitom vyhovovalo náboženstvo, ktoré od nich nevyžadovalo zachovávanie Zákona a mnohých morálnych obmedzení. Uctievanie Baala bolo nenáročné a pohodlné, obetný dym mohli prinášať dokonca aj na svojich strechách. Okrem zmyselnosti ich k uctievaniu Baala poháňal aj strach z mŕtvych, z budúcnosti a záujem o okultizmus.
Odpady k Baalovi sa v Biblii objavujú opakovane, napríklad odpadnutie k Baal-peórovi (Nu 25,1-9), modloslužba v dobe sudcov (Sd 2,11.13), Gedeonovo zničenie Baalovho oltára (Sd 6,25-32) a modloslužba kráľov ako Achazjáš či Menaše. Jeho kult bol oficiálne ukončený Jóšijášovou reformou (2Kr 23,4-5).
Príbeh Eliáša a Jezábel
Najdôležitejším príbehom o Baalovi v Biblii je príbeh kráľovnej Izraela, Jezábel. Táto dcéra kňaza boha Baala z fénickej kráľovskej dynastie sa vydala za izraelského kráľa Achaba. Jezábel postupne zviedla Achaba a s ním i celý Izrael na uctievanie svojho božstva. Jej úhlavným nepriateľom sa stal prorok Eliáš, „Jahveho vyvolený“.
Ich trpký súboj vyvrcholil na vrchu Karmel, kde sa mal ukázať, ktoré náboženstvo je pravé. 850 Baalových kňazov zvolávalo svojho boha a tancovalo okolo oltára (1Kr 18,26), zatiaľ čo sa im Eliáš posmieval. Keď prišiel rad na Eliáša, ten volal na Jahveho a oheň zostúpil z neba, zapálil oltár a skonzumoval obety (1Kr 18,38-39). Eliáš vyhlásil Jahveho za víťaza a prikázal popraviť Baalových kňazov.
Jezábel sa však nevzdávala a naďalej propagovala Baalov kult. Nakoniec však bola popravená na príkaz generála Jehua a jej ostatky boli roztrhané pouličnými psami. Po návrate Židov z vyhnanstva v Babylone sa už žiadna zmienka o uctievaní Baala neobjavuje.
3D archaeo reconstruction of a Neolithic village - Bylany near Kutná Hora. Part I
Polemika a Retušovanie Mena
Z polemických narážok možno usúdiť, že Baalov kult sa odohrával na vyvýšených miestach (hebr. bámót) vybavených oltármi a posvätnými stĺpmi (Sd 6,25; 1Kr 14,23). Slúpy, mužské (hebr. maccévá) aj ženské (hebr. 'ašérá), mali sexuálnu symboliku. V niektorých vrstvách biblického textu je meno Baal systematicky retušované a nahradené hebrejským bóšet - hanba, čo sa týka aj osobných mien (napr. Íš-bóšet namiesto Ešbaal).
V synkretickom prostredí mohli byť Baal a Hospodin (Jehova) ztotožňovaní, čo naznačuje napríklad meno Baaljáš (Baal=JHWH) alebo výrok z Oz 2,18, kde Izraelitka volá na Jahveho „Môj muži“ namiesto „Môj Baale“, čo odráža dvojznačnosť slova „Baal“ ako „pán“ aj ako konkrétne božstvo.
Baal v Egypte a Mezopotámii
Baal, boh ázijského pôvodu, bol v Egypte stotožňovaný s bohom Sutechom. Do Egypta sa dostal ako jeden z bohov hyksóskych dobyvateľov na začiatku 17. storočia pred n. l. Egypťania v ňom videli boha ničivej sily prejavujúcej sa v búrkach a vojnách. Vždy ho však považovali vo svojom panteóne za cudzinca a jeho kult nerozvinuli. Z čias Ramesse II. sú správy o jeho chráme v cudzineckej štvrti v Mennofere (Memfide), ale v textoch z Novej ríše sú o Baalovi len ojedinelé zmienky.
V Mezopotámii bol podobným pomenovaním Bél označovaný aj mezopotámsky Enlil a babylonsko-asýrsky Marduk. V Sýrii sa jeho kult udržal dlho po príchode kresťanstva a bol tam považovaný za ekvivalent Dia Olympského.
Baal v Novom Zákone a Kontroverzné Teórie
Baal ako Belzebub
Baal sa objavuje aj v Novom zákone pod menom Belzebub. V Matúšovi 12:27 Ježiš nazýva satana „Belzebubom“, čím spája diabla s Baal-Zebubom, filištínskym božstvom (2. kniha kráľov 1:2). Slovo Belzebub sa skladá zo zloženiny slov Bel (Baal) a Zebub (pán múch). Podľa kresťanského apologétu Sama Shamouna bol Baal buď „démonom, ktorého satan použil, aby Izraeliti uctievali niekoho iného ako pravého Boha“, alebo bol „priamo satanom“. Shamoun zastáva názor, že Baal je priamo satanom, pretože satan je príliš pyšná bytosť na to, aby dovolila podriadenému démonovi, aby bol takto uctievaný.
Kontroverzná Teória: Spojenie Alaha a Baala
Kresťanský apologéta Sam Shamoun zastáva kontroverznú teóriu, že Alah je v skutočnosti zamaskovaný starozákonný pohanský boh Baal. Tieto tvrdenia sú založené na nasledujúcich argumentoch:
- Pred narodením proroka Mohameda bol v Mekke hlavným božstvom boh menom Hubal, uctievaný najmä Kurajšovcami v Kaabe. Hubal bol hlavným bohom polyteistickej Mekky a jej okolia.
- Podľa Shamouna je Hubal v skutočnosti Baal, pričom slovo Hubal interpretuje ako arabskú zloženinu výrazu „On je Baal“.
- Shamoun ďalej vysvetľuje, že v pred-islamskej Arábii bol polyteizmus, kde Hubal bol najdôležitejší, mesačný boh, akýsi „prvý z bohov“. Arabský výraz pre „najvyššieho boha“ bol už vtedy Alah. Preto Alah znamenalo „najvyšší boh“ a v predislamskom svete bol týmto najvyšším bohom Hubal, teda Baal.
- Prorok Mohamed, podľa Shamouna, z predislamského arabského panteónu len odstránil všetky božstvá okrem toho najdôležitejšieho - Hubala, teda Baala - a toho jednoducho nazval „boh“, po arabsky Alah.
- Shamoun tvrdí, že „islam nie je vlastne nič iné, ako vzkriesenie uctievania boha Baala“, a že džihád je novou formou krvavých ľudských obiet Baalovi. Dodáva, že väčšina moslimov netuší, že sa klaňajú Baalovi.
Je dôležité poznamenať, že tieto teórie sú kontroverzné a nie sú všeobecne akceptované.