Spoločenský vývoj v Európe bol na sklonku 18. a v priebehu 19. storočia zložitý a protirečivý. Toto obdobie ohraničujú dve významné revolúcie: Francúzska revolučná revolúcia (1789 - 1794) a Buržoázna demokratická revolúcia (1849 - 1849) v Európe. Rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu bol zdĺhavý proces, ktorý ovplyvnil všetky sféry spoločnosti, vrátane literatúry.
Vplyv Francúzskej revolúcie na spoločnosť a literatúru
Heslo Francúzskej revolúcie: „Sloboda, rovnosť, bratstvo“, síce dávalo človeku pocit voľnosti, no realita bola často odlišná. Kapitalistické vzťahy ovládli celú spoločnosť a jednotlivec strácal istotu, začal sa cítiť osamotený. Prežívanie tejto skutočnosti sa odzrkadľovalo najmä v citoch. V reakcii na osvietenský rozum sa v romantizme zdôrazňuje predovšetkým cit.
Túto citovosť podporuje idealistická filozofia, ktorá považuje myšlienku za prvotné a hmotu za druhotné. Predstaviteľom tejto filozofie bol nemecký filozof Hegel. Idealisti a romantici popierali rozumové, logické a vedecké poznávanie a uprednostňovali inštinkty, pudy a vieru v niečo nadprirodzené, napríklad v Boha.
Romantizmus a Sentimentalizmus
Popri romantizme vzniká aj smer nazývaný sentimentalizmus. Je to filozofický a literárny smer, opierajúci sa o hlbokú citovosť a citové zážitky. Hlása súcit s biednymi a utláčanými. Romantizmus priniesol aj individualizmus - kult silného jednotlivca, ktorý vzdoruje osudu a hrdinsky bojuje za veľké veci, pomáha ľudstvu a svojmu národu. Charakteristická je autoštylizácia, kde sa autor stotožňuje so svojím hrdinom. V dielach sa objavuje harmónia kontrastov (protikladov), napríklad ošklivosť a krása, prejavujúca sa v rozpore medzi snom a skutočnosťou, kde hrdina sníva. Využíva sa ľudová slovesnosť a narúšajú sa hranice medzi žánrami, pričom vznikajú lyricko-epické žánre.
Francúzski predstavitelia literárnych prúdov
Na čele francúzskych osvietencov stál Francois M. A. Voltaire, ktorý ovplyvnil myslenie pred revolúciou.
Revolučný výbuch - 1. fáza Veľkej francúzskej revolúcie (Ľudmila Lenárd Pavluliková)
Medzi popredných predstaviteľov šírenia nových romantických ideálov patria:
- Jean-Jacques Rousseau:
- V diele „Emil alebo o výchove“ zdôrazňoval potrebu výchovy detí a vyzdvihoval prírodu.
- V „Rozprave o nerovnosti“ hlása návrat k neporušenosti prírody a tvrdí, že človek je vo svojej podstate dobrý, len ho pokazilo zlé spoločenské usporiadanie.
- „Júlia alebo Nová Heloisa“ je vrcholné dielo európskeho sentimentalizmu, ktoré zdôrazňuje čistotu citov prostých ľudí. Vystupujú tu melancholické postavy v príbehu lásky šľachtického dievčaťa Júlie a jej učiteľa vo forme listov.
- Victor Hugo:
- Román „Chrám Matky Božej v Paríži“ sa odohráva v 15. storočí a sleduje osudy mladej krásnej Cigánky Esmeraldy a fyzicky znetvoreného hrbáča Quasimoda. Do Esmeraldy je zaľúbený pokrytecký kňaz Frolo, ktorý zo žiarlivosti zabije jej milenca, kapitána lukostrelcov. Z vraždy obvinia Esmeraldu a odsúdia ju na smrť. Zvonár Quasimodo ju ukryje vo svojej chrámovej veži v Notre Dame. Frolo ju unesie, medzitým sa Esmeralda zraní, keď ju prenasledujú ozbrojení vojaci. U jednej pustovníčky, ktorá v nej spozná svoju Cigánmi dávno unesenú dcéru, Esmeralda zomrie.
- Dielo „Bedári“ predstavuje hlavnú postavu Jeana Valjeana, ktorý je nespravodlivo odsúdený na galeje, lebo ukradol svojej hladujúcej rodine chlieb. Po 12 rokoch utečie a biskupovi, ktorý ho prijme, ukradne dva svietniky. Žandári ho chytia, ale biskup vyhlási, že mu ich daroval. Trestanca táto láskavosť tak dojme, že v budúcnosti robí len dobré skutky a pomáha biednym. Stane sa bohatým svojou šikovnosťou a svojím mravným obrodením sa snaží odstrániť nespravodlivosť a zlo.
- V „Robotníkoch mora“ chudobný rybár svojou šikovnosťou zachráni poškodený parník a tak získa ruku milovaného dievčaťa od kapitána lode.
- Dráma „Hernani“ hovorí o mladom mužovi, ktorý obetuje svoju lásku a život pre česť.
- Manifestom romantizmu je dráma „Cronnwell“, ktorá hlása slobodu umenia.